Slová označujúce príbuzenské vzťahy - matka, otec, babka, dedko - tie nám problémy nerobia. Existujú však aj niektoré menej frekventované, ktoré používame len občas a možno ich presný význam ani nepoznáme, keďže ich v bežnej reči používame len zriedkavo.
Synonymický slovník slovenčiny uvádza pre heslo synovec výrazy bratanec a sestrenec, podľa toho, či hovoríme o synovi nášho brata alebo sestry. Pre neter (podľa rovnakej logiky) zase výrazy bratanica či sestrenica. Tieto termíny označujú súrodencov našich rodičov. Teta je otcova alebo matkina sestra, sváko je jej manžel. Ujec či ujo je matkin brat a ujčiná je jeho manželka, strýc alebo strýko je naopak brat otcov a podobne stryná je jeho manželka.
Dôvodom, prečo sa v bežnej reči s týmito pomenovaniami až tak nestretávame je, že v súčasnej slovenčine sa rozdiely strácajú a prevláda jedno pomenovanie. Švagra poznáme vo význame manželov alebo manželkin brat či sestrin manžel a švagrinú ako manželovu alebo manželkinu sestru či bratovu manželku. V minulosti sa používali pomenovania boli dever (manželov brat), svojak (manžel manželovej či manželkininej sestry) a zať (sesstrin manžel), pre ženy zase zelva (manželova sestra) a nevestka (bratoova manželka).
No tu to nekončí. Na niektorých územiach Slovenska do hry vstupujú aj pomenovania svat a svatka/svacha (ako svokor, svokra). Slovo svat však pomenúva aj vzťah tesťa a svokra medzi sebou a zároveň sa používa aj na označenie človeka povereného vedením svadby (tzv. starejší).
Bratranec a sesternica: Definícia a stupne príbuzenstva
Pojem bratranec a sesternica označuje vzájomné označovanie sa detí súrodencov. Príbuzní bočných vetiev sa rozlišujú podľa pokolení, respektíve bratraneckých stupňov (prvostupňový, druhostupňový, treťostupňový bratranec, sesternica).
Ešte začiatkom 20. storočia sa vo veľkých rodinách deti bratov vychovávali spoločne. Pomerne často sa súhrnne nazývali bračekovci a pri oslovovaní najmä staršieho k menu pridávali titul brat, sestra. Zákonne ich príbuzenský vzťah patril k manželskej prekážke.
Reziduálne sa zachovali pôvodné bilaterálne rozlišujúce názvy bratranectva (strýčny brat/sestra, ujčený brat/sestra, tetčený brat/sestra). Termíny bratranec, sesternica sa stali spisovné a ako úradné sa rozšírili na Slovensku najmä pôsobením českých sudcov za 1. ČSR.
Manželstvá medzi bratrancami a sesternicami: História, zákony a riziká
Od 18. storočia sa zákaz sobášov medzi bratrancami a sesternicami postupne zužoval, respektíve obchádzal dišpenzami. Zvykovým právom bratranectvo 1. (prípadne 2.) stupňa sa dodnes považuje za manželskú prekážku.
Niektoré formy hinduizmu a katolicizmu zakazujú príbuzným do šiesteho kolena manželstvá. V niektorých jurisdikciách je manželstvo s bratrancami štátom zakázané, napríklad v Číne, na Taiwane, v Severnej Kórei, Južnej Kórei, na Filipínach a v 24 z 50 Spojených štátov amerických. Zákony mnohých jurisdikcií tak stanovujú mieru príbuzenstva medzi sexuálnymi vzťahmi a manželmi.
V minulosti sa ľudia zvykli brať svojich príbuzných z jednoduchého dôvodu - boli blízko. Poddaní nemohli len tak ľahko bez povolenia migrovať po krajine z jedného panstva do druhého. Boli tak prikovaní na jedno miesto, čím sa z generácie na generáciu zvyšovalo riziko genetickej degenerácie.
Celosvetovo je viac ako 10 percent manželstiev medzi bratrancami alebo sesternicami z prvého alebo druhého kolena. Manželstvo bratranca a sesternice je dôležitou témou v antropológii a teórii aliancie, teda ako spolu ľudia nadväzovali spojenectvá.
Väčšina krajín EÚ umožňuje manželstvá medzi bratrancami a sesternicami. V rámci Európy sú však jediným miestom, kde sú takéto svadby nelegálne, krajiny Balkánu.
Čo spája kráľovnú Viktóriu, Alberta Einsteina a Charlesa Darwina? Všetci traja boli v manželstve s bratancom z prvého kolena. Je manželstvo s bratrancami a sesternicami vôbec nebezpečné, keď nám to umožňuje zákon?
Podporovatelia manželstva bratranca a sesternice to však považujú za diskrimináciu, zatiaľ čo odporcovia sa môžu odvolávať na morálne alebo vedecké argumenty. Názory na opodstatnenosť tejto praxe sa značne líšia.
Genetické riziká spojené s príbuzenskými sobášmi
Na to, aby boli naše gény "zdravé", potrebujú, aby nám bol náš partner, čo sa DNA týka, čo najvzdialenejší. Pre potencionálneho potomka to zaistí to najlepšie z najlepšieho, čo skrýva naša DNA.
Keď si berieme príbuzného zo 4. kolena, zdieľame s ním 0,2 percenta génov, čo je pomerne nízke riziko na to, aby z toho vznikla nejaká vážnejšia genetická choroba. S príbuzným z 3. kolena zdieľame 0,78 percenta génov, z 2. kolena 3,13, no a s tým, z prvého až 12,5 percenta DNA.
Pre bežnú populáciu platí 3 - 4 percentné riziko, že potomok bude mať genetickú poruchu, pre tých, čo plodia potomkov s príbuznými 4 - 7 percentné. Sobášom s príbuznými z prvého kolena tak riskujeme, že potomkovia, ktorých by takýto zväzok splodil, budú náchylnejší na genetické choroby, ako napríklad cystickú fibrózu či anémiu. Alebo naopak, choroba sa nemusí prejaviť a z potomka sa stane len prenášač s poškodeným génom - takáto porucha sa môže aktivovať v prípade, že by ten následne splodil potomka s osobou, ktorá má poškodený rovnaký gén a tiež je prenášačom.
Deti zo sobášov z prvej sesternice majú zvýšené riziko autozomálnych recesívnych genetických porúch - toto riziko je vyššie v populáciách, kde si je obyvateľstvo etnicky veľmi podobné.
Príkladom zhubného vplyvu sobášov v rámci rodiny bol aj rakúsky cisár Ferdinand I. Jeho rodičia aj starí rodičia boli bratrancami z prvého kolena a na jeho tele sa to značne podpísalo.
Výskumy a pohľady na príbuzenské potomstvo
Uznávaný genetik Alan Bittles svoje tvrdenie opiera o výsledky rozsiahleho 30-ročného výskumu. Za ten čas získal dosť dôkazov, ktoré potvrdzujú, že takmer všetky deti bratrancov a sesterníc z prvého kolena sú úplne zdravé. Ukázalo sa, že nepríbuzným rodičom sa narodili dve percentá postihnutých potomkov a pokrvným partnerom asi štyri percentá, čo ani zďaleka nie je priepastný rozdiel.
Naši odborníci však o záveroch austrálskeho genetika pochybujú. „Je pravda, že dieťa najbližších príbuzných sa nemusí na sto percent narodiť postihnuté, ale pravdepodobnosť, že to tak bude, je neporovnateľne vyššia ako u detí manželov, ktorí nie sú pokrvní príbuzní.
Na slovensku to vyslovene v zákone nie je zakázané - a teda - čo nie je zakázané, je povolené. Oficiálne neviem či je to povolené, možno aj hej to si skús niekde zistiť, ale aj tak by som to príliš neodporúčala, predsa len je to stále rodina hoci vzdialená, a hlavne je tam to vyššie riziko zdedených chorôb než pri úplne cudzom človeku, teda z biologickej stránky cudzej...
Ahojte, píšem lebo potrebujem poradiť, a trošku už asi aj povzbudiť.. môj problém spočíva v tom, že sme s priateľom zistili, že sme rodina, bratranec a sesternica z tretieho kolena, nevedeli sme o tom, a plánujeme spolu bábätko. Preto chcem počuť váš názor na to, či je to v poriadku, lebo sa bojíme, aby bolo bábätko zdravé, keďže počúvame rôzne názory o tom, že by mohlo byť postihnuté a tak.. Sme z toho už zúfalí a nevieme čo robiť, či sa rozísť ak teda nemáme mať zdravé deti, alebo sa nemáme báť a na dieťatku pokojne začať pracovať.
Možno sa dá urobiť aj genetické vyšetrenie, ale to nie je na všetky choroby.
Ako oslovujete svojich príbuzných vy?
Zdravím mám jednu otázočku, môjho tec má bratranca, a ten bratranec má syna. A čo je mne ten jeho syn? A sesternicina dcéra je neter z 2. Stryko z 3. kolena, aj keď neviem ako sa to oficiálne nazýva :) proste z 3. ak sú vaši otcovia bratranci ..