Duševné poruchy u detí: Ako ich rozpoznať a kde hľadať pomoc

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. U detí je identifikácia príznakov ešte ťažšia, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich.

Časté prejavy duševných porúch u detí

Niektoré deti môžu trpieť depresívnou poruchou, ktorá sa prejavuje neustálym smútkom, stratou záujmu o aktivity, ktoré predtým zbožňovali, izoláciou, nechutenstvom vstať z postele, alebo ignorovaním kamarátov či blízkych. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.

Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.

Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Tieto poruchy sú sprevádzané nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.

Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.

Prejavy PTSD (posttraumatickej stresovej poruchy) zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.

ADHD a poruchy učenia

ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) znamená poruchu pozornosti, ktorá je spojená s hyperaktivitou. Podľa prieskumov sa vyskytuje u približne 7 - 9% detí a je jednou z najčastejších príčin, pre ktoré sa rodičia so svojimi deťmi obracajú na psychológa. Deti s ADHD zlyhávajú nielen doma, ale aj v škole, často ich označujú ako neposlušné, neporiadne, strácajú sebavedomie, vnímajú samé seba ako neúspešné a zlé. V skutočnosti je ale väčšina ich problémov spôsobená vrodeným ochorením a vyžadujú si špecifický prístup vo výchove a vo vzdelávaní. Ide o vrodenú poruchu spôsobenú narušením funkcií tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, predvídanie, zameranie a udržanie pozornosti a sebaovládanie. Spravidla sa prejavuje už v útlom veku, prvé príznaky sú pozorovateľné už u dojčiat a batoliat, diagnóza sa však uzatvára najskôr po treťom roku života, spravidla ale až po nástupe dieťaťa do školy.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Nepozornosť v škole potom sťažuje dieťaťu uplatniť aj to, čo sa doma prácne, väčšinou za pomoci rodičov, naučilo. Hoci rozumové schopnosti týchto detí sú aspoň priemerné, ich školský výkon býva pod ich možnosťami. Je známe, že rozumové schopnosti hyperaktívnych detí nie sú vždy rovnomerne vyzreté. U niektorých detí sa prejavujú rozličné mimoriadne ťažkosti a nedostatky vnímania, zapamätania, hrubej i jemnej motoriky. Kľúčovým nedostatkom u ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorým trpia ľudia s ADHD, spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti, ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Je relatívna neschopnosť zdržať sa reakcií na čokoľvek, čo je v danej chvíli najzaujímavejšie alebo najpríťažlivejšie.

Špecifickým a vývinovým poruchám učenia sa veda venuje už viac ako storočie. Od roku 1963 sú kategoricky zaradené medzi ľahké mozgové dysfunkcie (LMD) bez mentálneho a fyzického postihnutia. Existuje niekoľko typov porúch učenia, no žiadna z nich neovplyvňuje inteligenciu. LMD sú poruchy mozgu, ktoré vznikajú počas vývinu nervového systému plodu v tele matky. Tieto, hoci menej závažné poruchy, obmedzujú bežný život dieťaťa, ale nemajú vplyv na jeho intelekt. Deti s LMD sú inteligentné, často aj nadpriemerne.

Medzi poruchy učenia patria:

• Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka (dysfázia)
• Špecifické poruchy vývinu školských zručností (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia)
• Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie (dyspraxia)
• Zmiešané špecifické vývinové poruchy
• Výrazné poruchy vývinu
• Iné poruchy psychického vývinu
• Nešpecifikovaná porucha psychického vývinu

Dyslexia je porucha čítania písaného textu, ktorá sa prejavuje zníženou rýchlosťou čítania textu v porovnaní s normou u zdravých detí, chybovosťou čítaného textu ako je napríklad zámena písmen alebo vynechávanie jednotlivých písmen, slabík, či celých slov, preskakovanie celých riadkov. V niektorých prípadoch deti mylne čítajú sprava doľava a taktiež zle vyslovujú prečítané - takzvaná artikulačná neobratnosť.

Dysgrafia je porucha písania textu, ktorá sa manifestuje narušením schopnosti a zručnosti písania textu. Dieťa píše spomalene, v popredí je tlak vyvíjaný na ceruzku, konečný písaný text je neúhľadný, roztrasený, pravopisne chybný s vynechaním či zámenou aj písmen, slabík aj celých slov. Písmo má zlý sklon, jednotlivé písmená sú rozdielne veľké a majú bizarné tvary. Typickým znakom je zrkadlenie písmen a číslic. Deti s dysgrafiou zväčša nemajú problém s čítaním textu.

Dysortografia je porucha osvojenia si správneho pravopisu. Napriek dobre naučenej gramatike, majú deti problém ju aplikovať do bežnej praxe. Porucha sa prejavuje nesprávnym pravopisom ako je napríklad chýbanie dĺžňov, mäkčeňov alebo čiarok. Rozlišovanie krátkych a dlhých písmen sú typickými dysortografickými chybami. V písanom texte sa vyskytujú aj hrubšie prešľapy ako je zámena písmen, slabík a celých slov s problematickým dodržiavaním hraníc.

Dyskalkúlia znamená poruchu alebo oneskorenie vývinových schopností v nadobúdaní matematických dovedností, teda počítania. Vyskytuje sa v rovnakej miere u oboch pohlaví, častý je výskyt u predčasne narodených detí.

Dyspraxia sa nazýva aj tzv. vývinová koordinačná porucha. Prejavy dyspraxie sú zjavné už v rannom detstve. Dieťa nedokáže skombinovať motorickú činnosť na vyjadrenie svojich myšlienok, ťažšie si osvojuje bežné pohybové zručnosti, je oneskorený vývin hrubej a neskôr aj jemnej motoriky. Pôsobí ako nemotorné, neobratné, motoricky nepokojné a má problémy so základnými sebaobslužnými úkonmi.

Autizmus a iné pervazívne vývinové poruchy

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Ide o pervazívnu vývinovú poruchu, zasahujúcu do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a nemusí mať rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu.

Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.

Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.

Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie- bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.

Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek). Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov.

Atypický autizmus sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.

Rettov syndróm je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.

Detská dezintegračná porucha sa prejavuje stratou predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami, poruchou reči a komunikácie.

Nezrelosť a imaginácia v detskom veku

Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou. Vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom porozumieť tomu, čo robia druhí a vôbec nevnímajú, že ich výmysly často nesúvisia s realitou. A sú veľmi citlivé na to, ak sa im pri ich fantazírovaní posmievate. Ony svoju vysnívanú realitu vnímajú vážne.

Rozprávajú príbehy z denného snenia. Tieto príbehy nevnímajte ako klamstvá. V období medzi 5 a 10 rokom života dozrievajú senzitívne okruhy mozgu, a to často spúšťa aj nevšedné reakcie. Ak dieťa počuje hlas svojho otca aj keď nie je doma, nič vážne sa nedeje a nemajte obavy. To sa len aktivovala auditívna zóna mozgu dieťaťa. Je to tá časť, ktorá sa prebudí vtedy, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou.

V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať. Toto vôbec neznamená, že by si nevedelo nájsť skutočných kamarátov. Ide len o iný druh projekcie nurčitých vlastností dieťaťa, ktoré prežíva. Takto sa prejavujú rôzne zložky jeho osobnosti. Preto takýto priateľ môže mať strach z tmy alebo je príliš žiarlivý a dieťa sa takto oslobodzuje od týchto svojich pocitov. Imaginárny kamarát preberá na seba rôzne pocity, ale aj skutky. Môžete prijať imaginárneho kamaráta a nechajte dieťa, aby s ním spolupracovalo a kamarátilo sa. Môže mu prestreť stôl podobne ako plyšovému medveďovi. Keď dieťa vidí, že vnímate tohto kamaráta ako súčasť jeho samého, môžete tohto „kamaráta“ využiť pri komunikácii s vaším dieťaťom. Môžete to využiť hlavne pri komunikácii na citlivé témy.

Pred 7 rokom a aj potom sa dieťa snaží často potešiť svojich rodičov. Ak sa rodič nahnevane opýta: „To si urobil ty?“, dieťa tomu rozumie tak, že tá myšlienka nahnevala rodiča, a preto odpovie: „ Nie, to som nebol ja!“ Povie teda odpoveď, ktorá podľa jeho názoru poteší rodičov. Povedať pravdu mu nedáva zmysel. Dieťa si neuvedomuje, že by malo povedať, čo urobilo. Ešte nevie, čo je zodpovednosť. Dieťa klamstvom môže vyjadrovať aj svoje priania a túžby. Oznamuje, ako by sa to už stalo. Takto to vidí vo svojej hlave. Deje sa to preto, lebo pred 7 rokom sú hranice skutočnosti a predstáv ešte nejasné a pretože dieťa ešte neovláda súbor pravidiel jazyka, popisuje, čo videlo bez toho, aby upozornilo na to, že by to mohlo vidieť len vo svojej hlave. Niekedy sa stáva, že dieťa hovorí niečo iné, pretože hovorí o svojej starosti, ktorá ho trápi.

Sedemročné dieťa sa snaží byť najlepšie, a preto s ľahkosťou hádže svoje chyby na iných. Potrebuje si totiž chrániť svoj obraz. Obvinenie, kritika, ba dokonca konštatovanie neúspechu, to je pre neho bolestivé. Klamať a zatajovať môže aj kvôli tomu, že sa bojí trestu. Klamaniu najlepšie zabránite tým, že poviete dieťaťu, že sa vám vždy môže so všetkým zdôveriť.

Takmer každý rodič zažil obdobie, keď dieťa nechcelo takmer nič jesť alebo nechcelo ochutnať nové jedlá. Hovorí sa tomu aj neofóbia, teda strach z nového. Táto reakcia sa často vyskytuje medzi 4 - 7 rokom. 77 percent detí v tomto období sa bojí ochutnať potraviny, ktoré nepoznajú. Rodičia si často myslia, že stačí, že dieťa nové jedlo ochutná a už si ho obľúbi. No v tomto období to na deti neplatí. Až po 7 roku sú schopné objaviť, že to nie je až také zlé. Ak sa situácia nezmení po 7 roku, situácii je potrebné venovať väčšiu pozornosť. Vo všeobecnosti platí, že ak dieťa čím častejšie zoznamujete s novou potravinou, tým ju má radšej. Ak odmietne určitú potravinu, ešte to neznamená, že mu ju nemôžete ponúknuť o pár dní neskôr. Potraviny, ktoré často ponúkate a doma konzumujete, nakoniec sa stanú chronicky známe a nebudú už v detskom mozgu spúšťať reakciu odmietnutie - nebezpečenstvo - neznáme. Väčšinou v škole, keď dieťa vidí, že druhé deti niečo jedia, tak ho to povzbudí a ochutná potravinu aj ono.

Kedy hľadať odbornú pomoc?

Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. p. s.

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.

Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.

Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.

tags: #ma #vase #dieta #poruchu #predstavivosti