Majster Vyšebrodského oltára, ktorého meno nie je známe a je identifikovaný len monogramom M. S., bol významným maliarom a sochárom pôsobiacim v Banskej Štiavnici na začiatku 16. storočia. Napriek nedostatku konkrétnych informácií o jeho živote, jeho dielo zanechalo nezmazateľnú stopu v dejinách umenia. Jeho jediným známym dielom je oltár, ktorý sa podľa posledných výskumov nachádzal v kostole Panny Márie v Banskej Štiavnici. Tento oltár obsahoval pôvodne osem obrazov retabula a minimálne tri sochy. Do dnešných dní sa zachovalo sedem obrazov, z ktorých šesť je umiestnených mimo Slovenska.
Historici umenia niekedy spájajú tohto autora s Jörgom Breu starším z Augsburgu alebo s Majstrom M. Z., známym aj ako Matthäus Zaisinger. Názory na jeho identitu sa však rôznia.
Oltárne obrazy Majstra M. S. boli pôvodne umiestnené na vonkajšej strane oltárnej skrine, ktorá bola tri a pol metra vysoká a päť metrov široká. Boli teda viditeľné len vtedy, keď bol oltár v uzavretej polohe. Jedným z týchto obrazov je "Klaňanie troch kráľov", ktorý sa dnes nachádza v Palais des beaux-arts v Lille vo Francúzsku.
V kontexte stredoeurópskeho umenia 14. storočia vyniká anonymný Majster Vyšebrodského oltára ako jedna z najvýznamnejších osobností. Jeho tvorba, ktorá spadá do obdobia medzi rokmi 1340 a 1360, predstavuje syntézu vrcholnej gotiky s prvkami byzantského a toskánskeho maliarstva. Predpokladá sa, že sa vyučil v niektorej z maliarskych dielní v oblasti Kolína nad Rýnom a neskôr sa oboznámil s doskovými maľbami Giottovho okruhu.
Jeho pôsobenie bolo úzko spojené s dvorským prostredím cisára Karola IV. v Prahe, kde sa jeho dielňa mohla dočasne presunúť aj na panstvo Petra I. z Rožmberka v južných Čechách.
Vyšebrodský cyklus: Vrcholné dielo
Hlavným majstrovým dielom je Cyklus Vyšebrodského oltára, tvorený deviatimi obrazovými doskami. Tento cyklus, datovaný do polovice 14. storočia, predstavuje scény z christologického cyklu - detstvo Ježiša Krista, Kristovo utrpenie a Zmŕtvychvstanie. Obrazy boli pôvodne určené pre oltárny nadstavec alebo zdobili chórovú prepážku v cisterciáckom kláštore vo Vyššom Brode. Objednávateľom bol pravdepodobne najvyšší komorník Českého kráľovstva Peter I. z Rožmberka.
Vyšebrodský cyklus patrí k najvýznamnejším pamiatkam európskej gotickej maľby. Tvorí ho deväť doskových obrazov, ktoré predstavujú scény z christologického cyklu. Obrazy boli buď určené pre štvorcový oltárny retábl, alebo zdobili chórovú prepážku kostola (letner) v cisterciáckom kláštore vo Vyššom Brode.
Dosky, zhotovené z javorového dreva a potiahnuté ľanovým plátnom, sú zdobené temperovou maľbou. Podkresba uhľom a rytím spolu so zložitým systémom vrstiev a podmaleb svedčia o majstrovom znalosti byzantskej maliarskej tradície.
Cyklus obsahuje trojice súvisiacich výjavov z christologického cyklu, rozvrhnutých tak, aby centrálnu scénu tvorilo Ukrižovanie. Tieto obrazy sú určené na meditáciu veriacich a viažu sa k hlavným cirkevným sviatkom.
Scény z Kristovho života
Dolná rada obrazov predstavuje výjavy z Kristovho detstva a vzťahuje sa k Adventu a Vianociam.
Zvestovanie Panně Marii
Obraz Zvestovania Panně Marii zobrazuje príchod anjela k Márii, ktorá drží v ruke otvorenú knihu. Nápisová páska nesie text: "Ave gracia plena d(omi)n(u)s tecu(m)". Výjav sprevádzajú symboly ako ľalia a Máriino pridržanie závoja (panenstvo), roztvorená kniha (poňatie) a pávy (nesmrteľnosť a večnosť). Mária je zobrazená ako panovníčka na tróne s korunou na hlave, čo môže súvisieť s korunováciou Karola IV. a Blanky z Valois.
Narodenie Pána
Obraz Narodenia Pána spája tri výjavy: Mária s narodeným Ježiškom v prístrešku, Jozef s pôrodnou babou pripravujúci kúpeľ a archanjel Gabriel oznamujúci pastierom radostnú zvesť. Aktívna účasť Jozefa v starostlivosti o novorodeniatko je relatívne neobvyklá pre prvé desaťročia 14. storočia, ale objavuje sa už od 13. storočia.
Klaňanie sv. Trojice
Scéna Klanenia sv. Trojice opakuje kompozíciu s trónom a obvyklým schématom troch kráľov zastupujúcich tri ľudské veky. Mária zostáva aj v tomto výjave kráľovnou sediacou na tróne, zobrazenom v nedokonalej perspektíve.
V pravom dolnom rohu obrazu Klanenia klečí donátor, ktorého erb s päťlistou ružou ho jednoznačne určuje ako príslušníka rodu Rožmberkov. V ruke drží model kostola, pravdepodobne kláštorného chrámu vo Vyššom Brode.
Stredné obrazy: Kristovo utrpenie
Stredné obrazy sa vzťahujú ku kresťanským Veľkonočným sviatkom a Kristovmu umučeniu a vzkrieseniu.
Kristus na Olivovej hore
Obraz zobrazuje tradičné ikonografické usporiadanie s modliacim sa Kristom a tromi spiacimi apoštolmi. Zobrazené vtáky (stehlík, hýľ a chocholač) pochádzajú pravdepodobne z anglickej alebo francúzskej knižnej maľby.
Ukrižovanie
Typ Ukrižovania s jediným krížom a skupinou postáv je bežný od 13. storočia. Niektoré motívy, ako umierajúca Mária, Márie Magdaléna objímajúca kríž či letiaci anjeli s kadidelnicou, pochádzajú z talianskeho prostredia. Medzi postavami pod krížom sú sv. Longin s kopijou, Jozef Arimatejský, možno aj Nikodém a svätec opierajúci sa o štít zdobený ľudskou tvárou (tzv. gorgoneon).
Oplakávanie Krista
V tomto obraze je inováciou majstra výrazné osamostatnenie dvojice Mária a Krista na jej kline. Toto vyobrazenie je predzvesťou radu raných tzv. vertikálnych Piet a zrejme inšpirovalo aj české gotické sochárstvo. Mária sa chystá Krista pobozkať a je tu zobrazená ako Panna Mária Bolestná.
Záverečné obrazy: Vzkriesenie a Nanebovstúpenie
Obraz spája dva dejy - Zmŕtvychvstanie Krista a Tri Márie pri hrobe. Zobrazenie Zmŕtvychvstania je pojaté ako triumf nad smrťou a symbolom je koruhva Krista.
Zmŕtvychvstanie Krista
Posledné dva obrazy sa vzťahujú k príbehom o Nanebovstúpení Krista a zoslaní Ducha svätého, ktoré kresťania slávia ako Letnice.
Nanebovstúpenie Pána
Nanebovstúpenie Pána je jedným z ústredných dogiem kresťanstva. V tomto obraze maliar zachytil iba nohy Krista vznášajúceho sa nahor na oblaku.
Seslanie Ducha svätého
V strede scény sedí Panna Mária s otvorenou knihou. Dvanásť apoštolov, na ktorých zostúpil Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov, bolo obdarených schopnosťou ovládať jazyky všetkých národov, aby mohli šíriť evanjelium.
Hlavný autor cyklu, Majster Vyšebrodského oltára, je autorom obrazov Zvestovania, Narodenia, Klanenia, Olivovej hory a Zmŕtvychvstania. Jeho postavy sú hmotné, pevne stojace na zemi a ich pohyb je vierohodne znázornený. Okrem hlavného majstra sa na tvorbe cyklu podieľali pravdepodobne traja ďalší maliari.
Obrazy Majstra Vyšebrodského oltára sú syntézou italizujúceho štýlu so silnými byzantskými prvkami, ktorý do Čiech prenikal najmä z oblasti Benátok, a západoeurópskeho gotického kresbového štýlu pôvodom z Francúzska. Ikonografická koncepcia vychádza z cyklov popredných maliarov talianskeho trecenta - Giotta a Duccia.
tags: #majster #vysebrodskeho #oltara #narodeni