Správa majetku maloletého dieťaťa je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje pozornosť a dodržiavanie platných právnych predpisov. Na Slovensku je táto oblasť upravená najmä Občianskym zákonníkom a Zákonom o rodine. Tieto predpisy stanovujú, kedy môže dieťa spravovať svoj majetok samo a aké sú povinnosti jeho zákonných zástupcov, teda najčastejšie rodičov.
Právna spôsobilosť maloletých
Podľa slovenského práva fyzické osoby nadobúdajú plnú spôsobilosť na právne úkony dosiahnutím veku 18 rokov. Do tohto času koná za maloleté dieťa jeho zákonný zástupca, ktorým je spravidla rodič. Maloletí však majú spôsobilosť na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa Občianskeho zákonníka spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká už narodením, teda vlastniť majetok, napr. nehnuteľnosť môže aj novorodenec. Nadobúdanie majetku nie je limitované vekom 18 rokov. Na hranicu veku 18 rokov sa viaže spôsobilosť na právne úkony, teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti (napr. uzatvoriť zmluvu a zaplatiť kúpnu cenu).
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú aj právo a povinnosť spravovať majetok maloletého dieťaťa. Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V bežných veciach môže každý z rodičov konať samostatne, napríklad pri nákupe bežných potrieb pre dieťa. V podstatných veciach, ako je napríklad predaj nehnuteľnosti, je potrebný súhlas oboch rodičov. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd. Rodičia sú tiež povinní spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Výnosy z majetku maloletého dieťaťa (napríklad úroky z vkladov, nájomné) môžu rodičia použiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorý spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku.
Súhlas súdu a kolízny opatrovník
Na nakladanie s majetkom, ktorý nie je bežnou vecou, je potrebný súhlas súdu. Ide najmä o tieto situácie: nadobudnutie alebo scudzenie nehnuteľnosti (kúpa, predaj, darovanie), zaťaženie majetku (napríklad záložným právom), odmietnutie dedičstva. V prípade, že sú záujmy maloletého dieťaťa ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka. Rodičia pritom nemusia byť obmedzení na rodičovských právach a povinnostiach. Za majetkového opatrovníka môže byť ustanovená osoba, ktorá s týmto ustanovením súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude plniť v prospech maloletého dieťaťa. Pri výkone svojej funkcie sa majetkový opatrovník za výkon tejto funkcie zodpovedá súdu. Súd je oprávnený podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojim súhlasom.
Ak chce rodič darovať majetok maloletému dieťaťu, nemôže ho v tomto právnom úkone zastupovať, pretože by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov. V takom prípade súd ustanoví maloletému tzv. kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať v konaní o schválení právneho úkonu. Kolízny opatrovník je poverený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhlasí s ním, je spôsobilý na právne úkony a je predpoklad, že bude funkciu vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 Občianskeho zákonníka ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka.
Príklady z praxe
Prevod nehnuteľnosti na maloleté dieťa je možný, ale vyžaduje schválenie súdom. Súd skúma, či je prevod v záujme dieťaťa. Rodičia môžu použiť výnosy z majetku dieťaťa na potreby rodiny, ale len v primeranom rozsahu a za podmienky, že sú najskôr uspokojené potreby dieťaťa.
V prípade, že sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka. Rodičia pritom nemusia byť obmedzení na rodičovských právach a povinnostiach.
Krajský súd v Trenčíne 6CoP/63/2013 z 16. 07. OS zamietol návrh na schválenie PÚ maloletých. Starí rodičia ako darcovia maloletých obdarovaných zriadili v darovacej zmluve vo svoj prospech, ako aj v prospech matky obdarovaných, vecné bremeno k predmetu darovania, spočívajúce v práve oprávnených z vecného bremena na bezplatné doživotné bývanie a užívanie predmetu daru a v práve udelenia súhlasu s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti po dosiahnutí plnoletosti obdarovaných.
Krajský súd v Bratislave 20CoP/19/2016 z 28. 09. OS rozhodol tak, že neschvaľuje právny úkon, ktorý v mene maloletého urobil kolízny opatrovník v dedičskom konaní. Maloletý mal nadobudnúť svoj podiel na dedičstve vo výške 1/2 z čistej hodnoty dedičstva až v deň dovŕšenia plnoletosti, čo v tomto prípade bolo o viac ako o 10 rokov. Podľa názoru súdu sa jednalo o neprimerane dlhú lehotu na vyplatenie dedičského podielu pre maloletého, nakoľko maloletý mohol nadobudnúť podiel na predmetnej nehnuteľnosti.
Dôležité ustanovenia
- § 28 Občianskeho zákonníka: Zákonní zástupcovia sú povinní spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
- § 31 Zákona o rodine: Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.
- § 32 Zákona o rodine: Súd môže ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka, ak sú jeho záujmy súvisiace so spravovaním majetku ohrozené.
(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku.
V prípade, že sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka.
