Turistika je úžasný šport, ktorý zbližuje celú rodinu a napomáha budovaniu vzťahu k prírode. Prívetivá hora, tiché stezky, dni plynoucí pomaleji: keď si predstavíš dovolenku vo vyšších polohách s malými deťmi, často sa vybaví práve tento obraz. Ako sa ale nad tým zamyslíš hlbšie, vyvstáva rada otázok: do akej nadmorskej výšky môžeš vyraziť s novorodencom? Od akého veku sú vhodné výlety do vyšších polôh? Cílem nie je „dostať sa čo najvyššie“, ale nájsť rovnováhu medzi túžbou po horskom vzduchu a pohodou dieťaťa.
S rastúcou nadmorskou výškou klesá barometrický tlak a s ním aj parciálny tlak kyslíka. Podiel kyslíka vo vzduchu zostáva približne rovnaký, ale jeho skutočná dostupnosť pre organizmus sa znižuje. U zdravého dospelého to znamená väčšiu záťaž pre srdce a pľúca, ktorá je pri pozvoľnom výstupe zvyčajne dobre zvládnuteľná. U detí, najmä v prvých rokoch života, je schopnosť prispôsobenia sa nižšej dostupnosti kyslíka menej vyvinutá.
V prvom roku života je opatrnosť zásadná. Po prvom roku života je organizmus odolnejší, napriek tomu je dôležité nikam sa neponáhľať. Aj v tomto veku dieťa často nedokáže presne popísať, čo cíti. Dieťa už dokáže niektoré ťažkosti popísať, často ale nepriamo. Od 5 rokov deti lepšie popisujú problémy (bolesť hlavy, nevoľnosť). Pre nadmorské výšky nad 2 500 m platí pre všetkých zásada pozvoľného výstupu a sledovania príznakov.
Nadmorská výška a vek dieťaťa
Ak je dieťatko v dojčenskom veku zdravé, nie je tu žiadny dôvod, aby ste s dvojmesačným dieťaťom nemohli vyraziť na dovolenku do hôr. S novorodeným bábätkom odporúčame cestovať do miest s nadmorskou výškou do 2 438 metrov. Krátka prechádzka cez hory je všeobecne bezpečná a nehrozí zdravotné komplikácie. S vyššou nadmorskou výškou rastie riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa. Preto sa v prvých mesiacoch života vášho dieťaťa vyhnite nadmorským výškam nad 2 438 metrov.
Všeobecne pre ľudí nič neplatí a teda ani to, s akým starým dieťaťom a do akej nadm. výšky idete. Isté je, že v Tibete sú dojčatá spolu s genetickým fondom matky na to vybavení. Nadm. výška do 2000 m by nemala ohroziť dieťa. Rozprávať o zmenách krvotvorby tu nie je miesto, každopádne 5-6 mesačný dojčenec má väzbu krvi na kyslík rovnakú, ako dospelý človek. Do tých 3 mesiacov nastávajú isté posuny, tie by ale paradoxne tiež nemali robiť problémy, ale sú tu akési ešte „nezrelejšie pľúca“, ktoré nemusia akoby stíhať dýchať redší vzduch. Kompenzačné zmeny vplyvom nižšieho tlaku vzduchu so zvyšujúcou sa nadm. výškou sú ale aj tak prísne individuálne a urobia niekedy skôr horšie dospelému človeku ako dieťaťu.
Hoci sa takmer všetky zdroje zhodujú, že výška do 2000 metrov je v poriadku, niektorí pediatri varujú, že s bábätkom do 3 mesiacov sa radšej vyhnúť aj tej. V tomto veku ešte pľúca bábätka nie sú úplne „zrelé“ a môžu mať problém dýchať redší vzduch. Vo výškach od 2000 metrov už dochádza k poklesu tlaku vzduchu aj k poklesu ponuky kyslíka, preto by túry a pobyty v týchto výškach mali byť do prvého roka života tabu.
Samozrejme, ako som spomínala už v úvode, dôležité je pozrieť sa na to, aká nadmorská výška je pre bábätko prirodzená. Deti sa predsa rodia a vyrastajú v rôznych podmienkach, preto treba zohľadniť najmä tento faktor. Keďže my bývame „na dolniakoch“, aj preto som sa zatiaľ rozhodla výlet na Lomnický štít (2634 m n. m.) vynechať.
V súvislosti s prechádzkou s kočiarom do 1300 m n. m. s prevýšením 300 m, je to pre dieťa do jedného roka považované za bezpečné, pokiaľ je dieťa zdravé a nie sú prítomné žiadne respiračné problémy. Dôležité je sledovať reakcie dieťaťa.
Príprava na horský výlet s deťmi
Plánovanie sa začína už doma a je kľúčom k celému úspechu. Pomáha znížiť riziko nehody a nepríjemných situácií. Rozhodujúcim faktorom pri plánovaní je dĺžka a trvanie túry, vek dieťaťa, jeho schopnosti a želania. Pri výstupe rátajte (v závislosti od veku dieťaťa) minimálne s jeden a pol násobkom času uvedeného v sprievodcovi alebo mape. Na zostup s prehľadom počítajte aj s dvojnásobkom času.
Malé dieťa chce robiť len to, čo mu spôsobuje radosť. Rodinný výlet by nemal byť obojstranným trápením plným okrikovania. Správna motivácia je pre úspešný výlet rozhodujúca. Niekedy stačí vziať aj susedove deti a za malými výletníkmi nebudete stíhať. Ak takú možnosť nemáte, skúste deťom po trase pripraviť zaujímavé prekvapenia a občerstvovacie stanice. Zo všetkého najviac ale deti milujú rozprávky a tajomné povesti. Keď si večer pred výletom nejakú zaujímavú vymyslíte, určite bude mať túra hladký priebeh.
Počasie je jeden z najrizikovejších faktorov v horách. Pred túrou sa informujte o aktuálnych podmienkach a vývoji počasia v regióne ktorý sa chystáte navštíviť. Počas leta počítajte s letnými búrkami - vyrážajte vždy skoro ráno. Na výlete vždy sledujte vývoj počasia. Na základe predpovede môžete predvídať podmienky na túre - námraza, mokro, horúčava, vietor a pod.
Naučte sa pracovať s mapou. Myslite na to, že GPS a baterka vášho mobilu nie sú všemocné a cvičte si prirodzený orientačný zmysel. Všímajte si výrazné prvky krajiny a zapamätajte si ich ako orientačné body. Naučte to aj svoje deti.
Nepodceňujte kvalitnú turistickú obuv pre seba a pre dieťa. Vždy noste so sebou náhradné oblečenie. Ak chodíte do hôr pravidelne investujte do „páperového programu“. Ak dieťa nosíte v nosiči, vždy so sebou noste aj pršiplášť na nosič. Keď dieťa v nosiči zaspí chráňte ho pred slnkom napríklad látkovou plienkou.
Najčastejšou príčinou smrti detí starších ako jeden rok sú úrazy. Chlapci sú 2 krát rizikovejší ako dievčatá. Keď už dôjde k neočakávanej situácii je dobré byť psychicky ale aj fyzicky pripravený. Nevyhnutnou výbavou výletníkov by mala byť lekárnička, nabitý mobilný telefón a znalosť poskytovania prvej pomoci.
Dieťa sa ľahko dehydruje a nemusí si byť tejto skutočnosti ani vedomé. Na výlet vždy noste dostatočné množstvo vody (1 - 2 l na osobu) a pravidelne ich deťom podávajte. Smäd lepšie uhasí čistá voda ako cola. Na vlčí hlad sú ideálne obložené chleby, celozrnné tyčinky a ovocie. Na zahnanenie malého hladu výborne poslúžia oriešky, sušené ovocie alebo celozrnné keksy. Sladkosti berte len ako niečo malé extra. Dodávajú len krátkodobú energiu.
Pred tým ako vyrazíte na výlet triezvo zhodnoťte, či na to máte. Niesť dieťa na chrbte v nosiči na celodennom výlete si vyžaduje určitú dávku sebazapretia a kondície. Takýto náklad môže vážiť aj 20 kg. Ak máte väčšie deti nesnažte sa pred nimi zabodovať extrémne výkony - aj tak vedia, že celý týždeň sedíte v kancli. Pokiaľ na výlety s deťmi nechodíte pravidelne nečakajte, že budú vládať a stanovte si primeraný cieľ. V opačnom prípade im to môžte celé zhnusiť. Keď vystúpite na vrchol uvedomte si, že zostup - ťažšia časť výletu je ešte len pred vami. Najviac úrazov sa totiž stáva pri zostupe, keď je telo unavené a pozornosť klesá.
Dopravné prostriedky a bezpečnosť
Pred cestou nezabudnite skontrolovať, či je detská autosedačka správne nainštalovaná podľa inštrukcií výrobcu. Je vždy lepšie, ak dospelý alebo starší súrodenec sedí na zadných sedačkách s dieťaťom, môžete mu tak pohodlne podať fľašu s pitím, či rozptýliť hrou. Ak cestujete kratšiu vzdialenosť, vyrazte za dobrodružstvom skoro ráno, kedy je dieťa ešte rozospaté a môže v spánku pokračovať aj počas jazdy.
Je dobré mať po ruke vlhčené obrúsky, deku na prikrytie, desiatu, tašku na odpadky, extra oblečenie, plienky a krém, tak aby ste vždy mohli vyriešiť nečakanú príhodu na ceste a dobre sa cestovalo vám aj dieťaťu.
Bábätko, ktoré ešte samostatne a pevne nesedí, nevkladajte do turistického nosiča. Na prvé výlety je preto najvhodnejší kočiar. Majte však na pamäti, že nie každý kočiar je stavaný na túry v horách, pokiaľ neplánujete ostávať výlučne na asfaltových cestách. Dobrým základom sú veľké kolesá a pevná konštrukcia. Tiež zvážte, či sa do členitého terénu chcete vydať s bábätkom ešte vo vaničke, alebo počkáte, kým dorastie do športovej verzie, kam ho viete pripútať.
Možností je viac ako dosť. My sme začali ľahkými prechádzkami na Korzo Zálesie pri Bratislave, tiež sme sa prešli náučným chodníkom pomedzi pezinské vinohrady a neskôr sme sa s kočiarom vybrali aj na Oravu, do Jasnej v Nízkych Tatrách, Starého Smokovca a dokonca i na Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách.
Ak ste vy, alebo vaše bábätko, skôr na nosenie, myslite na to, že na hory je vhodnejší na to navrhnutý turistický nosič. Klasické nosiče a šatky sa na turistiku neodporúčajú, najmä tie, v ktorých sa deti nosia vpredu. Lekári aj skúsení turisti varujú rodičov, že v náročnom teréne je pomerne jednoduché zakopnúť či pošmyknúť sa, keď máte vpredu na sebe dieťa. Takýto pád môže skončiť tragicky. Preto tieto nosiče používajte len počas ľahkých prechádzok, prípadne na túrach s dobrým terénom. Ak už máte sediace bábätko, zvážte investíciu do turistického nosiča.
Bezpečnostné tipy pre jazdu s deťmi
Špecifické problémy a rady
Pri deťoch do 8 rokov treba byť obzvlášť opatrný pri nocovaní na horských chatách položených nad 2500 m. Aby ste zamedzili bolestiam hlavy, naplánujte najbližšie spanie max.
Ak máte väčšie deti nesnažte sa pred nimi zabodovať extrémne výkony - aj tak vedia, že celý týždeň sedíte v kancli. Pokiaľ na výlety s deťmi nechodíte pravidelne nečakajte, že budú vládať a stanovte si primeraný cieľ. V opačnom prípade im to môžte celé zhnusiť.
Dieťa sa ľahko dehydruje a nemusí si byť tejto skutočnosti ani vedomé. Na výlet vždy noste dostatočné množstvo vody (1 - 2 l na osobu) a pravidelne ich deťom podávajte. Smäd lepšie uhasí čistá voda ako cola.
Keď sme sa chystali na dovolenku do Starého Smokovca, ani mi v prvú chvíľu nenapadlo zisťovať, či sa s bábätkom môže na hory aj do vyšších nadmorských výšok. Výlet lanovkou na Skalnaté pleso sme už mali naplánovaný a premýšľali sme, či sa so synom vyberieme aj na Lomnický štít. Keď som si o téme naštudovala viac, rozhodla som túto časť výletu odložiť na inokedy.
Hoci sa názory odborníkov mierne líšia, v podstate sa zhodli na tom, že bábätko by nemalo ísť vyššie ako o 1000 metrov od výšky, v ktorej bežne žije. Okrem štandardných problémov a komplikácií pri cestovaní s bábätkom musíte totiž vo vyšších polohách myslieť aj na vplyv nižšieho tlaku vzduchu na ľudský organizmus.
V tomto veku ešte pľúca bábätka nie sú úplne „zrelé“ a môžu mať problém dýchať redší vzduch. Vo výškach od 2000 metrov už dochádza k poklesu tlaku vzduchu aj k poklesu ponuky kyslíka, preto by túry a pobyty v týchto výškach mali byť do prvého roka života tabu.
Keďže my bývame „na dolniakoch“, aj preto som sa zatiaľ rozhodla výlet na Lomnický štít (2634 m n. m.) vynechať. Druhá vec, kabína na Lomničák je malá a jej kapacita pomerne veľká, ja by som sa tam s bábätkom cítila veľmi zle. Výlet z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso je však aj s bábätkom do jedného roka celkom príjemný. Hneď v Lomnici nastúpite do 4-miestnej lanovky, ktorá vás vyvezie k ďalšej, 15-miestnej lanovke, ktorá končí na stanici Skalnaté pleso. Do oboch lanoviek vás pustia s bábätkom - s kočíkom aj s nosičom. Do menšej lanovky sa zmestíte len so zloženým kočíkom, do väčšej pohodlne nastúpite aj s rozloženým.
Určite vás neprekvapím tvrdením, že počasie na horách je vrtkavé a v zálohe je dobré mať náhradné oblečenie. Ak sa na hory chystáte s bábätkom, odporúčam mať toho oblečenia viac. Predsa len, bábätko sa môže zašpiniť, snáď nemusím definovať ako rôzne. Oblečenie voľte skôr tenšie, rozumnejšie je totiž vrstviť ako mať v batohu jednu hrubú bundu. My sme synovi dole v Tatranskej Lomnici obliekli merino body s krátkym rukávom a tenké merino tepláky s ponožkami. Odporúčam oblečenie z materiálov s termo vlastnosťami a ideálne aj ochranou pred UV žiarením. Slnko na horách je zradné. V batohu sme ešte mali aj teplákový overal a tenkú deku. Pribaľte si aj pršiplášť, ak idete na hory s kočíkom, majte so sebou aj igelit na kočiar. Nezabudnite na krém s SPF, ideálne 50. Do batoha si pribaľte aj pár hračiek, ktorými zabavíte bábätko v lanovke, ak ho nebude baviť pozorovať svet okolo.
Ak je bábätko výhradne dojčené, máte o problém menej. Ak už má v jedálničku prvé príkrmy, radšej si nejaký nachystajte a pribaľte, horské chaty nemusia byť natoľko „baby friendly“ ako reštaurácie v doline. Dôležitý je aj pitný režim, obzvlášť počas dní, keď je slnečno a horúco. Bábätku podávajte tekutiny pokojne aj častejšie ako bežne, aby ste sa vyhli dehydratácii.
Po celý čas išiel Marek úplne v pohode, nikde sme nezaznamenali pokles výkonnosti, ani pokles chuti do jedla. Sám som bol prekvapený, ako dobre to išlo.
Marek stále krútil hlavou, že nič nechce, ale aj tak ho v pravidelných intervaloch nútim zapíjať sacharidy. U neho sa pravdepodobne prejavil vplyv nadmorskej výšky, zvlášť 5. deň pobytu v takýchto výškach býva často poznačený nechutenstvom. Na vrcholovom hrebienku to bolo už zaujímavé a celkom v pohode dôjdeme na vrchol. Keďže nám fúka dosť silný vietor, ostali sme na vrchole iba pár minút a začali sme zostupovať. Na zostupe si Marek zrazu sadol a nechcel pokračovať. Rýchlo sme mu dali napiť, niečo sladké a už bez problémov sme schádzali až dole. Tu sa prejavuje sila kolektívu a treba povedať, že sám by som tam veľa neurobil. Pri zostupe pod 3900 metrov nastáva viditeľné oživenie a nastal klasický scenár, keď dieťa pookreje a na vás doľahne únava.
Na chate sme stretli podobné a niektoré možno aj mladšie deti. Ďalší výstup nebol možný, pretože pôvodný plán bol nebrať ho hore na ľadovec a pre neho som nebral veci na ľadovec. Je to škoda, nakoľko mu to išlo dobre a rád by som s ním skúsil ísť aj ďalej, ale neprekáža, je mladý a pokiaľ ho to bude baviť, ešte to niekedy zažije.
