Malé bábätká a deti všeobecne veľa plačú. Nedokážu ešte totiž zvládať nápory emócií, ktoré so sebou prináša bežný život. Nám rodičom sa často zdá, že naše deti plačú pre všetko a ich reakcie sú prehnané. Veď koľkokrát ste zažili situáciu, že váš drobec sa rozplakal len preto, že chcel na večeru chlebík a dostal rožok? Alebo že jeho kopček zmrzliny je o kúsok menší než jeho brata či sestry? Niekedy je to naozaj nad naše sily a plač našich detí z nás dokáže vytiahnuť nepríjemné emócie a reakcie. Ako pomôcť takémuto citlivému dieťatku, ktoré začne plakať doslova z ničoho nič a kedykoľvek? Dá sa s tým vôbec niečo urobiť? A ako to lepšie zvládať zo strany nás, rodičov?
Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci...
Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Štatistika detského plaču: Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
V prvom rade treba vylúčiť inú príčinu
Niektoré deti veľa plačú jednoducho preto, že sú citlivejšie a prežívajú emócie silnejšie než iné deti. Je to teda často záležitosť povahy. Rodičov to ale vie veľmi potrápiť, keď sa dieťatko rozplače snáď pre všetko. Dôležité je v prvom rade rozlíšiť, či ide len o akúsi náročnejšiu vývojovú fázu, alebo sa za častým plačom vášho dieťatka môže skrývať nejaká iná príčina.
Ak si nie ste istí, či je plač vášho dieťatka primeraný alebo je už naozaj až príliš, určite stojí za to poradiť sa s vaším detským lekárom, prípadne aj psychológom. Budete tak mať istotu, že je to naozaj len fáza, alebo že vaše dieťa je jednoducho citlivejšie a odborník vám môže poradiť aj spôsoby, ako tieto náročné uplakané situácie zvládať lepšie. Keď viete, že vaše dieťatko je zdravotne v poriadku a ide teda len o fázu, prinášame vám niekoľko tipov od psychológov, ako toto obdobie zvládnuť lepšie.
Váš psychický stav na prvom mieste
Deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na energiu rodičov, hlavne matky. Ak ja matka vnútorne nepokojná, nervózna a pod stresom, ovplyvňuje to aj nervový systém dieťaťa. Nie nadarmo sa hovorí „šťastná matka, šťastné dieťa“. Skôr, než teda nabudúce zareagujete na plač svojho dieťatka, je dôležité upokojiť najskôr seba.
Skúste sa párkrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, aby ste upokojili emócie, ktoré sa u vás v súvislosti s nadmerným plačom vášho dieťaťa objavujú. Ak sa necháte ovládnuť tou prvotnou emóciou, môžete neprimerane vybuchnúť a reagovať veľmi negatívne, čo situáciu len zhorší. Samozrejme, ideálne je, ak ste v dobrom psychickom rozpoložení a pravidelne si doprajete relax a oddych, aby ste dobíjali baterky. To je, obzvlášť pri takto náročnom uplakanom dieťati, veľmi dôležité a užitočné. Keď ste v psychickej pohode, viete zvládnuť plač dieťaťa oveľa lepšie ako keď ste vyčerpaná a unavená.
Potvrďte pocity vášho dieťaťa
Terapeutka Dr. Shelli Dry hovorí: „Najlepšia vec, akú rodičia môžu urobiť v prípade vysoko citlivého alebo empatického dieťaťa je naučiť ho, že je v poriadku cítiť sa smutným a pomôcť mu potvrdiť jeho pocity.“ V niektorých situáciách to naozaj nie je jednoduché rozprávať sa s plačúcim dieťaťom a snažiť sa mu hovoriť, že je v poriadku, ak cíti smútok.
Je to však iste lepšie a zdravšie, ako ho za plač trestať, ignorovať alebo sa snažiť ho zastaviť tým, že ho zosmiešnime či bagatelizujeme dôvod, prečo plače. Keď dieťatko uistíte, že je v poriadku, ak sa cíti smutné a je tiež v poriadku plakať, ak to tak cíti, môžete mu navrhnúť, aby nabudúce v takejto situácii skúsilo siahnuť po nejakej upokojujúcej činnosti. Doktorka Dry navrhuje napríklad hladkanie domáceho miláčika.
Rozoznať spúšťače
Pokiaľ je vaše dieťatko vysoko citlivé, veľmi pomôže, ak sa naučíte rozoznávať možné spúšťače. Tie môžu byť sluchové, vizuálne či hmatové a je dobré ich vedieť vypozorovať. Ak totiž poznáte, čo spúšťa u vášho dieťatka tieto reakcie a plač, môžete ho na to lepšie pripraviť, keď viete, že nejakému spúšťaču nebudete môcť zabrániť (v bežnom živote to proste nie je vždy možné). Podľa doktorky Dry, ak rodičia identifikujú náročné pocity a dokážu znížiť úroveň stimulácie, pomôžu svojmu dieťaťu udržať pokojný stav a znížia riziko vyčerpania, únavy a vyhrotenia úzkosti.
Meditácia či mantry
U väčších detí je už možné skúsiť zaviesť do praxe aj také veci, ako je meditácia či rôzne afirmácie, aby sa dokázali týmto spôsobom upokojiť v náročných situáciách. Najlepšie sa deti učia príkladom, takže ak vy sami pravidelne meditujete, môže to byť dobrým príkladom pre vaše vysoko citlivé dieťa. Vezmite ho k sebe a vysvetlite mu, čo je meditácia, čo sa pri nej deje a podobne. Môžete si potom zaviesť aj pravidelné meditačné chvíľky a prepojiť sa tak ešte viac s vaším dieťatkom.
Čítajte si knižky
V dnešnej dobe majú rodičia výhodu aj v tom, že sú dostupné bohaté zdroje - online či v podobe literatúry. Existuje množstvo knižiek, ktoré rozoberajú tému emócií a ich zvládania formou blízkou a jednoduchou pre deti. Aj toto môže byť spôsob, ako pomôcť vysoko citlivému dieťatku zvládať búrlivé emócie a naučiť sa ich regulovať. A na druhú stranu - je tu dostatok zdrojov aj pre rodičov takýchto náročnejších detí. Či už webináre, knihy, online kurzy alebo skupiny rodičov, kde si vymieňajú tipy, ako zvládať život s vysoko citlivým dieťaťom.
Okamžite upokojte plačúce dieťa (4 málo známe techniky, ktoré fungujú, keď nič iné nepomáha)
Zdravotné príčiny nadmerného plaču
Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú:
- Kolika: Pomerne častým problémom bábätiek počas prvých mesiacov je kolika. Bolesti bruška sú vtedy tak silné, že nedokážu prestať plakať. Charakteristickým znamením vtedy je, že plač prichádza v pravidelných intervaloch. Väčšinou sa objavuje aspoň trikrát týždenne a trvá aj tri hodiny vkuse. Keď bolesti poľavia, zrazu sa upokojí a všetko je opäť v úplnom poriadku. Taktiež si všímajte, či reagujú pozitívne na cvičenie s nožičkami, ktoré im uvoľňuje črievka.
- Infekcia ucha: Pokiaľ už vaše dieťa chodí alebo aspoň lozí, dokážete infekciu ucha rozoznať veľmi spoľahlivým spôsobom. Vtedy sa stáva, že strácajú rovnováhu, kvôli čomu sú ešte podráždenejšie. U malých bábätiek sledujte, či im z ucha nevyteká nejaká tekutina. Taktiež pozorujte, čo robia s rukami. Ak neustále plačú a dotýkajú sa tejto časti tela, tak sa hlavný problém väčšinou skrýva práve tam. Okrem infekcie môžu nachytať aj rôzny zápal, ktorý je rovnako bolestivý.
- Zápal močových ciest: Ak ste už niekedy zažili tento problém, viete ako veľmi je to pre človeka nepríjemné. Lekári uvádzajú, že v skutočnosti zápalom močových ciest dosť často trpia aj deti do jedného roka. Ten sa prejavuje okrem usedavého plaču aj nechutenstvom, zvracaním a celkovou slabosťou organizmu. Sledujte aj plienku, pretože ak dieťa ciká priveľmi často a moč je navyše silne zapáchajúci, našli ste pravý dôvod ich plačlivosti.
- Vlas omotaný okolo prsta: Pri neutíchajúcom plači by ste mali dieťa podrobne skontrolovať. Niekedy sa za tým skrývajú skutočne kuriózne problémy. Jedným z nich je aj vlas obtočený okolo niektorého z prstov. Stáva sa to kvôli tomu, že sa drobci často hrajú s našimi pramienkami a všelijako si ich obmotávajú. Potom stačí nepatrné zatiahnutie, ktoré zabraňuje správnemu prekrveniu tejto končatiny. Táto bolesť vie byť až prekvapivo silná, preto sú drobci mrzutí a podráždení.
- Zranenie: U starších detí pripadajú v úvahu aj rôzne zranenia. Časom sa naučíte, že niekedy si privodia problémy bez toho, aby sa vám o tom posťažovali. Môžu sa silno udrieť alebo zle spadnúť, ale v daný moment necítia žiaden problém. Ten nastane po niekoľkých hodinách, keď dôjde k opuchu alebo sa začne ozývať nejaké vnútorné zranenie. Preto keď vám začnú usedavo plakať staršie deti, tak sa s nimi pokúste o tom hovoriť a zisťujte, či si predtým nespôsobili nejaké zranenie.
- Horúčka: Na prvý pohľad nemusíte zistiť, že má dieťa horúčku alebo zvýšenú teplotu. Pri prvom testovaní sa to pokúste zistiť tak, že priložíte pery na čielko, pretože tie sú najcitlivejšie. No ak aj napriek nakŕmeniu, prebaleniu a ostatným povinnostiam nedochádza k jeho upokojeniu, odmerajte mu výšku teploty. Niekedy sa za tým môžu skrývať maličkosti ako napríklad vychádzajúce zúbky alebo len slabšie prechladnutie. No ak je teplota vyššia ako 39 stupňov, čo najskôr kontaktujte lekára.
- Torzia semenníka: Pri chlapcoch môže nastať problém pri torzii, teda pretočení semenníkov. U bábätiek sa neobjavuje tak často ako u dospievajúcich, ale predsa môže byť veľmi bolestivým prípadom. Sledujte opuchy alebo fyziologické zmeny, ktoré musíte riešiť s odborníkom.
- Alergia: Pokiaľ začína bábätko dostávať prvé príkrmy, sledujte, či to nie je len reakcia na nejaké jedlo. Takýmto spôsobom sa môžu prejaviť rôzne alergie. Môže sa za tým skrývať neznášanlivosť mliečnych výrobkov a mlieka, lepku, ale aj konkrétneho ovocia alebo zeleniny. Taktiež sa takto môžu prejaviť ťažkosti s dýchaním v čase kvitnutia niektorých rastlín alebo astma.
- Infekcia dýchacích ciest: Ak u dieťaťa neobjavíte žiadne vizuálne ťažkosti a neukázali sa ani iné problémy, tak sa zamerajte na jeho dýchanie. Keď počujete pískanie, chrapčanie alebo vidíte, že dýcha nepravidelne, môže sa za jeho nepokojom a plačom skrývať začínajúca infekcia dýchacích ciest.
- Afty alebo infekcia v ústach: Pozrite sa, čo si dáva dieťa počas celého dňa do úst. Takýmto spôsobom si môže zaniesť dnu infekciu alebo si vytvorí drobnú ranku, ktorá začne hnisať. Keďže sliznica je veľmi jemná, akékoľvek podráždenie spôsobuje veľké bolesti.
Plač ako komunikačný nástroj a jeho liečebný potenciál
Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“.
Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry...), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode...). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Kategórie stresu u bábätka
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...
Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk
V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.
Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.