Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Je dôležité si uvedomiť, že individuálne tempo vývoja je u každého dieťaťa iné. Niektoré deti sa zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad reč alebo jemná motorika, a chôdza príde neskôr. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Možné príčiny oneskorenej chôdze
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že dieťa, napríklad 14-mesačné, ešte nechodí:
- Hypotónia: Nízky svalový tonus (hypotónia) môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu.
- Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb.
- Opatrnosť: Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili sebaisto pri chôdzi.
- Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém.
- Neurologické problémy: V niektorých prípadoch môžu neurologické problémy ovplyvniť schopnosť dieťaťa chodiť.
- Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na pohyb a skúmanie svojho okolia, môže sa oneskoriť v chôdzi.
- Psychologické faktory: Sem môže patriť psychický blok, zápcha ako psychosomatický prejav, reakcia na stresové udalosti v rodine (hádky rodičov, rozvod, sťahovanie, nástup do škôlky), ale aj súrodenecká žiarlivosť, návrat mamy do zamestnania (separačná úzkosť) či dokonca sexuálne zneužívanie.
- Zápcha: Zápcha, teda obstipácia, je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku.
Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé. Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac. Napríklad mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely. Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.
Všeobecne zaužívané medzi mnohými rodičmi (a starými rodičmi) je, že keď dieťatko dovŕši 1. rok, malo by chodiť. Nie je to tak. Každé dieťa má svoj čas, kedy to príde, netreba ho porovnávať s rovesníkmi. Pod pojmom samostatná chôdza rozumieme to, keď sa vie dieťatko samostatne rozbehnúť, zmeniť smer a zastaviť. Tomuto predchádza najprv stoj s oporou o nábytok, obchádzanie nábytku, samostatný stoj a až neskôr chôdza. Je veľmi dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými týmito stupňami, pretože v každom jednom si trénuje mnoho vecí. Napríklad ako zaťažiť chodidlo, ako ho položiť na zem, ako „uchopiť“ terén, ako si nastaviť a meniť ťažisko, ako spevniť trup, ako používať jednotlivé svaly, atď. atď. Zároveň pri týchto procesoch dozrieva aj nervová sústava dieťatka a stáva sa na chôdzu zrelším.
Čo sa týka došľapu a položenia chodidla na zem, jeho zaťaženia a aktívnej práce chodidla, tiež je to pri vodení za ruky iné, ako pri samostatnej chôdzi. Mnohokrát vidno nášľap na špičku, namiesto zaťaženia celého chodidla a chýba aktívna práca prstov pri odraze dopredu. Netreba zabúdať ani na psychologický moment vodenia za ruky, pri ktorom sa dieťa spolieha na niekoho iného ako na seba a tým pádom sa môže predĺžiť čas, kým sa samo rozhodne pustiť a vykročiť. Aj z týchto dôvodov považujem vodenie za ruky, aj keď väčšinou dobre myslené, za kontraproduktívne a často namiesto urýchlenia samostatnej chôdze sa dieťatko naučí nesprávne pohybové vzory.
Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť. Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.
Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.
Ak vaše dieťa nezačne chodiť do 18 mesiacov, je dôležité poradiť sa s pediatrom. Lekár zhodnotí celkový vývoj dieťaťa a môže odporučiť ďalšie vyšetrenia, ako napríklad neurologické alebo ortopedické vyšetrenie. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine.
Vhodné je navštíviť a poradiť sa s detskou lekárkou či lekárom, AK: má vaše dieťa vyššie príznaky a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne. Alebo keď máte akékoľvek obavy.
Ako podporiť dieťa v učení chôdze
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za ober ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridržať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček. Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať.
Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa.
Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.
Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.
V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním.
Čo nerobiť pri učení chôdze
Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi.
Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastná prácu bábätka.
Vidíme to všade, malé bábätká, ktoré sa potácajú z nohy na nohu, vedené rodičmi, či starými rodičmi za rúčky zdvihnutými vysoko nad hlavou. Je to bežné, ale je to aj pre dieťatko prospešné? Aký to môže mať vplyv na jeho chôdzu? Naučí sa chodiť skôr, alebo práve naopak to nástup jeho chôdze zabrzdí? To, kedy dieťatko začne samostatne chodiť, je veľmi individuálne. Podieľajú sa na tom mnohé faktory, ako kvalita predošlého psychomotorického vývoja, prostredie v ktorom sa mohlo hýbať, motivácia ktorú má, jeho osobnosť a povaha, ale aj telesné a genetické faktory, ako napríklad svalové napätie.
No a potom prídeme my rodičia a naši rodičia, celí nadšení, že dieťatku pomôžeme že bude chodiť, veď ono to už chce, chytíme ho za rúčky a poďme na to. Ale čo sa pri tom deje? Chôdza ťahaním za ruky sa veľmi odlišuje od tej, ktorú má dieťatko vykonávať samostatne. Prvá vec je ťažisko. Tým, že je opreté, zavesené o ruky vodiaceho, tak sa ťažisko presúva smerom dopredu. Skúste si všimnúť, keď tak uvidíte niekoho chodiť, že je to malé dieťatko často prehnuté ako luk. V tomto postavení nemôžu správne fungovať bruško, stabilizátory trupu a chrbtice.
Keďže sú deti vzrastom malé a rodič je oproti nemu veľký, musí sa k nemu skladať a chtiac či nechtiac mu vyťahuje a ťahá ruky nahor, a zároveň sa mu na ne dieťatko zavesí, čo opäť vedie k nesprávnemu postaveniu ramenného pletenca a krčnej chrbtice.
Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky.
Pomoc pri zápche
Ak má dieťa zápchu, existuje niekoľko spôsobov, ako mu pomôcť:
- Zvýšte príjem tekutín: Zabezpečte, aby dieťa pilo dostatok vody, ovocných štiav alebo riedených džúsov.
- Upravte stravu: Zvýšte príjem vlákniny v strave dieťaťa. Do stravy zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky. V strave zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom vlákniny a upraviť ju tak, aby neobsahovala obstipujúce zložky. Vláknina (nestráviteľné časti potravín): býva nerozpustná alebo rozpustná vo vode. Všeobecnou radou pri zápche je zvýšiť hlavne príjem vlákniny rozpustnej vo vode, ktorá viaže vodu a zmäkčuje stolicu.
- Masírujte bruško: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť stimulovať črevá.
- Cvičte nožičkami: Pri prebaľovaní cvičte nožičkami pokrčenými v kolienkach krúživými pohybmi a jemným pritlačením kolienok k brušku.
- Použite glycerínový čapík: V prípade potreby môžete použiť glycerínový čapík na uvoľnenie stolice. Mamičky tiež píšu o glycerínovom čapíku ako prvej pomoci, ale iba zo začiatku, alebo riedení stolice prípravkami s obsahom laktulózy (ale s primeraným príjmom tekutín).
How to PREVENT and TREAT CONSTIPATION IN CHILDREN | Doctor O'Donovan explains...
Mamička spomína, že jej dcéra je trochu hypotonická a že to chce len svoj čas. Vyššia hmotnosť súvisí s pohyblivosťou, ale skôr si myslí, že je to naopak. Syn bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mes, až potom loziť po štyroch (nikdy v tom nedosiahol rýchlosť dcerky), okolo 8-9. mes začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Ale ona je aj doteraz taká povaha, že sa do ničoho nepustí bezhlavo, je opatrnejší a bude niečo robiť, až keď si to poriadne odsleduje. Ale potom zrazu urobí veľký pokrok.
Ako pri svojej práci vždy tvrdím, najlepšie je, keď má dieťatko na všetko dosť času a začne chodiť, keď je na to ono samo pripravené. Mentálne aj fyzicky. Pomáhajme mu tak, že mu nepomáhame:). Sledujme jeho vývoj, buďme mu nápomocní, vytvárajme mu tie najlepšie podmienky a ono (keď príde ten pravý čas), tak sa nám odmení prvými samostatnými krôčikmi a radosťou z toho, že to zvládlo samé:)
Samozrejme, ak sa vám niečo nezdá na chôdzi vášho dieťatka a nie ste si istí, či je všetko tak ako má byť, vždy môžete zájsť za odborníkom, ktorý ho zhodnotí a poradí vám čo treba prípadne robiť.