Záchvaty Petit Mal, známe aj ako absenčné záchvaty, sú typom záchvatu, ktorý postihuje predovšetkým deti a niekedy môže pretrvávať aj v dospelosti. Tieto záchvaty sa vyznačujú krátkymi výpadkami vedomia, ktoré sa často mylne považujú za denné snenie. Pochopenie záchvatov Petit Mal je kľúčové, pretože môžu významne ovplyvniť každodenný život človeka, jeho akademické výsledky a celkovú pohodu.
Záchvaty Petit Mal sú formou generalizovaného záchvatu, ktorý vedie k dočasnej strate vedomia. Počas týchto epizód sa môže zdať, že jedinec hľadí do prázdna a nemusí reagovať na vonkajšie podnety. Trvanie týchto záchvatov sa zvyčajne pohybuje od niekoľkých sekúnd do pol minúty.
Hoci presná príčina záchvatov Petit Mal nie je úplne objasnená, môžu v nej zohrávať úlohu určité infekčné agensy a faktory prostredia. Predpokladá sa, že genetické faktory zohrávajú významnú úlohu vo vývoji záchvatov Petit Mal. V niektorých prípadoch môžu byť záchvaty Petit Mal spojené s genetickými syndrómami, ako je napríklad detská absenčná epilepsia, ktorá sa často vyskytuje v rodinách.
Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť frekvenciu a závažnosť záchvatov typu „petit mal“. Napríklad nedostatok spánku, vysoká úroveň stresu a zlá výživa môžu zvýšiť pravdepodnosť výskytu záchvatov.
Príznaky záchvatov Petit Mal
Charakteristickým znakom záchvatu Petit Mal je krátka strata vedomia. Záchvaty typu Petit Mal sú charakterizované krátkymi výpadkami vedomia, záchvatmi strnulého pohľadu a nereagovaním. Niektorí jedinci môžu vykazovať jemné pohyby, ako je žmurkanie alebo mľaskanie perami.
Pri generalizovanom záchvate sa abnormálny elektrický výboj rozšíri do celého mozgu aj do kmeňovej retikulárnej formácie a vedie k poruche vedomia. K tomuto typu záchvatov patria: absencie, myoklonické, tonické, klonické, generalizované tonicko-klonické kŕčové stavy.
Absencie sú charakterizované náhlou, veľmi krátkou poruchou vedomia (trvá sekundu alebo niekoľko sekúnd) bez kŕčov tak, že dieťa ani nespadne, iba sa náhle zarazí, zahľadí do prázdna. Po nadobudnutí vedomia pokračuje v predchádzajúcej činnosti.
Psychomotorický záchvat je strata vedomia na dlhšiu dobu, nie je doprevádzaný kŕčmi, človek robí automaticky určité pohyby, alebo výkony, ktoré si neuvedomuje a na ktoré sa pri precitnutí nepamätá (zapína gombíky, opakuje stále tú istú vetu).
Diagnostika záchvatov Petit Mal
Diagnostika záchvatov Petit Mal začína dôkladným klinickým vyšetrením. Diagnóza zahŕňa klinické vyšetrenie vrátane anamnézy pacienta a fyzikálneho vyšetrenia.
Vyšetrenia musia byť komplexné. V prvom rade je to podrobná anamnéza, snažíme sa čo najviac upresniť charakter záchvatu, jeho začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy. Potom nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku. Nasledujú pomocné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú základné laboratórne testy vrátane toxikologického vyšetrenia. Pri pátraní po príčinách epilepsie môžeme doplniť metabolické a genetické vyšetrenie.
Vyšetrením, ktoré môže v diagnostike epileptických záchvatov a epilepsií výrazne pomôcť, je EEG (elektroencefalografia). Pozitívny nález na EEG obvykle svedčí pre epileptický záchvat a epilepsiu. Na druhú stranu negatívny nález epileptický pôvod záchvatu nevylučuje.
Zo zobrazovacích metód by mal každý pacient po epileptickom záchvate absolvovať MRI (magnetickú rezonanciu) mozgu. V niektorých prípadoch však nie je treba toto vyšetrenie vykonávať akútne. MRI vyšetrenie môže odhaliť najmä štrukturálne zmeny mozgu, ako napríklad vývojové vady, nádory, ďalej niektoré metabolické vady.
Liečba a prognóza
Primárna liečba záchvatov Petit Mal zahŕňa lieky. Liečba zahŕňa predovšetkým antiepileptiká, ako je etosuximid a kyselina valproová.
Prognóza pre osoby s Petit Mal záchvatmi je vo všeobecnosti priaznivá. Mnohé deti tieto záchvaty prekonajú do adolescencie, zatiaľ čo iné ich môžu mať aj v dospelosti. Dlhodobý výhľad je vo všeobecnosti pozitívny, pričom mnoho jedincov z tohto ochorenia vyrastie.
Pri péči o pacienta, u ktorého prebieha epileptický záchvat, je najmä nutné zachovať chladnú hlavu. Z okolia odstránime predmety, o ktoré by sa mohol pri kŕčoch zraniť, a pokiaľ možno podložíme hlavu mäkkou podložkou či hlavu pridržíme rukami k zabráneniu úrazu. Rovnako nikdy nebránime kŕčom silou! Mohlo by dôjsť k poraneniu pacienta i ošetrujúceho.
Pacientom s diagnostikovanou epilepsiou sa podáva liek, ktorý má za cieľ záchvat akútne zastaviť. V ČR je to rektálny diazepam. Jedná sa o tubu s gélom, ktorý sa aplikuje do konečníka, odkiaľ sa rýchlo vstrebáva do krvného obehu a záchvat tak zastaví.
Prvá pomoc - epileptický záchvat
Rozdiel medzi Petit Mal a inými typmi záchvatov
Najznámejším prejavom epileptických záchvatov sú kŕče končatín a bezvedomie. Záchvat však môže mať mnoho, často pozoruhodných a pre pacienta i lekára ťažko rozpoznateľných podôb. Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk.
Pri generalizovanom záchvate je epileptickou aktivitou postihnutá celá mozková kôra oboch polguľôľ. Pacient preto ihneď stráca vedomie. Existuje viac takýchto typov záchvatov, v dospelosti je najčastejší veľký záchvat s kŕčmi. Na jeho začiatku pacient často vykričí, pohryzie si jazyk, upadne. Je ztuhlý, nedýcha, zmodrie. Postupne sa objavuje chrčivé dýchanie, slinenie a rytmické symetrické záškuby všetkými končatinami. Na konci záchvatu sa často pomočí a zostáva určitú dobu ochablý a v bezvedomí.
Na rozdiel od toho, pri parciálnom záchvate zostáva abnormálny výboj lokalizovaný v jednej časti mozgu a vedomie je zachované. Parciálne postihnutie sa však môže rozšíriť do ostatných častí mozgu a kŕčový stav sa stáva generalizovaným.
Veľký záchvat, dnes medicínsky nazývaný tonicko-klonický záchvat, je typ generalizovaného záchvatu, ktorý postihuje celý mozog a spôsobuje dramatické, viditeľné príznaky, ako je stuhnutie svalov a rytmické trhanie. Tieto záchvaty zvyčajne trvajú jednu až tri minúty.
Zatiaľ čo väčšina veľkých záchvatov sa skončí bez toho, aby spôsobila trvalé poškodenie, môžu sa vyskytnúť komplikácie, najmä pri častých alebo dlhodobých záchvatoch. Fyzické zranenia predstavujú najbezprostrednejší problém počas záchvatu. Môžete sa zraniť pádom alebo utrpieť porezania a modriny od nárazov do blízkych predmetov počas trhania.
| Typ záchvatu | Charakteristika | Typické prejavy | Trvanie |
|---|---|---|---|
| Petit Mal (Absencia) | Generalizovaný | Krátke výpadky vedomia, zahľadenie, jemné pohyby (žmurkanie, mľaskanie) | Niekoľko sekúnd (do 30 sekúnd) |
| Tonicko-klonický (Grand Mal) | Generalizovaný | Strata vedomia, stuhnutie svalov, rytmické zášklby končatín, penenie z úst, pomočenie | 1-3 minúty |
| Fokálny (Parciálny) | Lokalizovaný v jednej časti mozgu | Závisí od lokalizácie; zmeny vnímania, pohybu, emócií; môže viesť k poruche vedomia | Variabilné |
| Psychomotorický | Zvyčajne fokálny s rozšírením | Automatické pohyby, nevedomé konanie, dlhšia strata vedomia | Dlhodobejší (minúty až hodiny) |
Existuje niekoľko situácií, kedy epileptický záchvat ešte nemusí znamenať diagnózu epilepsie. Sú to tie prípady, kedy sa záchvat objaví buď ojedinele (a nejedná sa teda o epilepsiu, kde sú záchvaty opakované), alebo na podklade jasne definovaného provokačného faktora (tzv. akútne symptomatické záchvaty), kedy sa záchvaty objavujú ako bezprostredná odozva napríklad na akútne mozkové poranenie, akútnu cievnu mozgovú príhodu či náhle zmeny vnútorného prostredia organizmu.
tags: #maly #velky #a #psychomotoricky #zachvat