Demencia je získaná porucha pamäťových a ďalších kognitívnych funkcií (učenia, orientácie, abstraktného myslenia, vizuálno-priestorového vnímania, úsudku, rozhodovania, jazyka), ktorá je natoľko závažná, že narušuje bežné životné činnosti postihnutého jedinca.
V súčasnej dobe bohužiaľ neexistuje liečba, ktorá by viedla k úplnému uzdraveniu. Skoré príznaky stareckej demencie sú občasné zmeny osobnosti a ľahká strata pamäte a komunikačných schopností, spolu s problémami s logickým uvažovaním. Postupná patológia sa prejavuje zhoršením pamäti a počiatkom zhoršovania kognitívnych funkcií.
Demencia zásadne mení život pacientov a ich rodín. Hoci neexistuje liek, pokrok vo výskume a liečbe prináša nádej na zlepšenie kvality života.
Príčiny a rizikové faktory demencie
Demencia patrí medzi ochorenia, ktoré sú spôsobené súhrou viacerých faktorov medzi ktoré patrí vek, genetická záťaž, kognitívne rezervy (úroveň vzdelania, typ zamestnania, sociálna situácia jedinca), pohlavie (ženy majú demenciu častejšie ako muži), kardiovaskulárne faktory (vysoký krvný tlak, ateroskleróza, zvýšený cholesterol, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha, diabetes mellitus 2. typu), strata sluchu, traumatické poranenia mozgu (autonehody, športové aktivity, úrazy hlavy), depresia, chronické systémové ochorenia, znečistenie okolitého vzduchu.
Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí ženské pohlavie, výskyt tohto ochorenia v rodine, vyšší vek, prekonané úrazy hlavy spojené najmä so stratou vedomia, nízke vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu.
Odhaduje sa, že demenciou je v Európe postihnutých 6 % až 8 % ľudí vo veku nad šesťdesiatpäť rokov. U mladších ľudí sú jej prípady vzácne. V skutočnosti sa prevalencia postupne zvyšuje s vekom, ktorý je u tohto typu ochorenia najdôležitejším rizikovým faktorom. Vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov trpí týmto postihnutím približne jeden z piatich ľudí. Očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch dôjde s rastúcim počtom starších osôb k nárastu počtu postihnutí.
Je treba si uvedomiť, že po skončení stredného veku medzi 60. a 65. rokom, prechádza ľudský mozog prirodzeným procesom degenerácie: zmenšuje sa jeho objem, mozog stráca niektoré neuróny a pri prenose nervových signálov prestáva byť taký účinný, ako to bolo predtým. To všetko však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, i keď tomu môžu nasvedčovať niektoré ochorenia (t. j. amnézia).
Typy demencie
Medzi najznámejšie typy stareckej demencie patrí Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia a demencia s Lewyho telieskami.
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je najbežnejším typom demencie u mladších ľudí - postihuje tretinu pacientov vo veku do 65 rokov. Je to degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchami kognitívnych funkcií, s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči. Človek stráca schopnosť učiť sa, zdravý úsudok, nedokáže sa prispôsobiť takmer žiadnemu prostrediu. Atypická Alzheimerova choroba, ktorá často postihuje práve mladších ľudí, sa spočiatku neprejavuje zabúdaním, ale problémami s videním, rečou, s plánovaním, rozhodovaním sa, či celkovým správaním. Liečba je podobná ako v iných prípadoch demencie - beriete lieky a pracujete so zvyškovým potenciálom mozgu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je demencia Alzheimerovho typu jednou z 10 najčastejších príčin smrti.
Vaskulárna demencia
Vaskulárna demencia je spôsobená nedostatočným prísunom krvi do mozgu. Väčšinou to súvisí s cukrovkou, alebo s ochoreniami srdca a ciev.
Demencia v detskom veku
Demencia v detskom veku je extrémne zriedkavá, no mimoriadne vážna skupina ochorení, ktoré vedú k progresívnej degenerácii mozgových funkcií. Na rozdiel od demencie u dospelých, ktorá je často spojená s Alzheimerovou chorobou, detská demencia je najčastejšie dôsledkom genetických, metabolických alebo neurodegeneratívnych ochorení.
Príčiny detskej demencie
Najčastejšie príčiny detskej demencie zahŕňajú:
- Lysosomálne ochorenia - Skupina porúch, pri ktorej dochádza k hromadeniu toxických metabolitov v bunkách. Medzi najznámejšie patria: Battenova choroba, Niemann-Pickova choroba typu C, Tay-Sachsova choroba.
- Mitochondriálne choroby - Defekty mitochondrií vedú k poruche produkcie energie v bunkách, čo spôsobuje neurodegeneráciu. Príkladom je Leighov syndróm.
- Peroxizomálne poruchy - Napríklad Zellwegerov syndróm, pri ktorom dochádza k chybnému metabolizmu lipidov a toxickému poškodeniu neurónov.
Klinické prejavy detskej demencie
Demencia u detí sa prejavuje stratou nadobudnutých schopností (tzv. regresiou vývoja). Symptómy zahŕňajú:
- Poruchy učenia, zhoršenie pamäti a koncentrácie.
- Stratu motorických schopností (ataxia, svalová slabosť).
- Epileptické záchvaty.
- Poruchy správania, emočná labilita.
- Poruchy reči a porozumenia jazyku.
- Postupnú stratu zraku a sluchu.
Choroba postupuje rôzne rýchlo v závislosti od príčiny, pričom v pokročilých štádiách deti strácajú schopnosť samostatne sa pohybovať, komunikovať a dýchať.
Štádiá demencie
Odborníci rozdeľujú priebeh demencie do 7 štádií. Ich poznanie môže uľahčiť včasné identifikovanie prvotných príznakov ochorenia a pomôcť pri jeho skorej diagnostike a liečbe. Aj vďaka tomu pacient a opatrovatelia môžu vedieť, čo ich v najbližších štádiách čaká.
1. štádium: Bez zhoršenia poznávacích schopností
Prvé štádium demencie môžeme charakterizovať ako štádium normálneho fungovania. V tejto fáze u pacienta nedochádza k žiadnym významným problémom s pamäťou alebo zhoršeniu iných schopností.
2. štádium: Zhoršenie pamäti spájané s vekom
V tomto štádiu sa objavujú občasné výpadky pamäti, ako napríklad: zabúdanie, kde človek umiestnil predmet, zabúdanie mien, ktoré predtým ovládal veľmi dobre. Tento mierny pokles pamäťových schopností môžeme často považovať za bežný a súvisiaci s vekom, no taktiež môže byť jedným z prvých príznakov demencie. V tejto fáze stále nie je možné ochorenie zistiť testovaním.
3. štádium: Mierna porucha poznávania
Zreteľné problémy sa začínajú objavovať až v treťom štádiu, kedy sa dostavujú tieto príznaky: strácanie sa, nápadne slabý výkon pri práci, zabúdanie mien rodinných príslušníkov a blízkych priateľov, problémy s uchovávaním prečítaných informácií, strata dôležitých predmetov alebo ich odloženie na neobvyklé miesto, problémy s koncentráciou. Pacienti taktiež začínajú prežívať úzkosť, pretože spomínané príznaky stále viac zasahujú do ich každodenného života. Ľuďom, ktorí by sa mohli nachádzať v tomto štádiu, odporúčame navštíviť lekára pre určenie správnej diagnózy.
4. štádium: Ľahká demencia
V tomto štádiu sa človek s demenciou môže vyhýbať iným ľuďom a objavujú sa u neho zmeny nálad a osobnosti. Bežné je taktiež popieranie príznakov, ktoré slúži ako obranný mechanizmus. Správanie, ktoré by sme si mali všímať u človeka v tomto štádiu, súvisí s príznakmi ako: problémy so znalosťou súčasných alebo nedávnych udalostí, problémy so zapamätávaním si informácií o niekoho živote, problémy so zvládaním financií, dezorientácia, problémy s rozpoznávaním tvárí a ľudí. V štvrtom štádiu demencie ľudia nemajú žiadne ťažkosti s rozpoznávaním známych tvárí alebo s cestovaním do známych miest. Avšak pacienti v tejto fáze sa často vyhýbajú náročným situáciám, aby skryli príznaky alebo sa vyhli prípadnému stresu a úzkosti.
5. štádium: Mierna demencia
Pacienti v piatom štádiu demencie potrebujú pomoc okolia, aby mohli vykonávať každodenné činnosti. Hlavným znakom pre piate štádium je neschopnosť zapamätať si významné detaily. Pacienti môžu byť dezorientovaní, čo sa týka času a priestoru, majú problémy pri rozhodovaní a zabúdajú základné informácie o sebe, ako sú telefónne číslo či adresa. Hoci mierna demencia môže narúšať základné fungovanie pacientov, v tejto fáze ochorenia nie je potrebné pacientom pomáhať so základným fungovaním ako jedenie či použitie kúpeľne. Pacienti sú si stále schopní zapamätať si vlastné mená a mená partnerov, detí či rodinných príslušníkov.
6. štádium: Stredne ťažká demencia
Vo chvíli, keď pacient začne zabúdať mená detí, partnera či iných opatrovateľov, s najväčšou pravdepodobnosťou vstupuje do šiestej fázy demencie a potrebuje nepretržitú starostlivosť. V šiestom štádiu pacienti vo všeobecnosti nemusia vnímať svoje okolie, nedokážu si spomenúť na nedávne udalosti a majú skreslené spomienky na svoj život. Môžu sa u nich začať prejavovať: bludy, obsesívne (nutkavé) správanie, úzkosť, agresia, strata vôle. Pacienti môžu začať blúdiť, môžu mať problémy so spánkom, v niektorých prípadoch sa môžu objaviť i halucinácie.
7. štádium: Ťažká demencia
V priebehu siedmeho štádia demencie pacienti postupne strácajú motorické schopnosti. V konečnom štádiu sa zdá, že mozog stráca spojenie s telom. Ťažká demencia často znamená stratu verbálnych a rečových schopností. Je potrebné, aby blízki a opatrovatelia pomáhali pacientovi s chôdzou, stravovaním, či použitím toalety.
Odhalením demencie v čo najskorších štádiách môže byť pacientovi poskytnutá čo najskôr lekárska pomoc a tak oddialený nástup neskorších fáz. Aj keď vo väčšine prípadov sú demencie progresívne, niekedy môžu byť zvratné a občas môžu byť príznaky demencie prejavom iného liečiteľného ochorenia.
Prevencia a liečba demencie
Významným faktorom je správna výživa, a to už v strednom veku. Potrebuje ju nielen naše telo, ale aj mozog a nervové tkanivá. Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí aj vyššie vzdelanie a pravidelný tréning mozgu a pamäti.
Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Vhodné je prihlásiť sa na rôzne jazykové kurzy alebo na univerzitu tretieho veku. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh. Treba si vybrať aj akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode. Dôležitý je aj dostatok sociálnej a duševnej aktivity, pretože sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.
Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby. Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v rannej fáze ochorenia, kde pomáhajú preklenúť medzery, spôsobené odumretými neurónmi.
- Socializácia: Po dobu dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na všetky nasledujúce písmená.
- Hra na tri: Trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť.
- Šachy, karty, sudoku: Každému, čo mu patrí. Všetky tieto hry sú užitočné, aby udržali váš mozog fit.
- Meňte pravidlá: Chodíte vždy tou istou cestou? Poďme obvyklú trasu zmeniť. Poďme zmeniť pravidlá, uniknúť z každodennej rutiny. Mozog bude musieť reagovať a učiť sa nové návyky.
- Večerná rekapitulácia: Večer tesne pred spánkom, keď už ste v posteli, skúste si vybaviť uplynulý deň. Nehodnoťte ani deň ani seba, a namiesto toho si len vybavujte to, čo ste urobili, ľudí, ktorých ste videli, a to všetko pokiaľ možno v čo najväčších podrobnostiach.
Demencia je zatiaľ nevyliečiteľná, ale existujú spôsoby, ako spomaliť jej priebeh. Najväčšie úspechy zaznamenáva kombinácia farmakologickej a nefarmakologickej liečby. V prvom rade - užívate lieky, ktoré potláčajú príznaky a odďaľujú ďalšie štádiá ochorenia. Okrem toho však trénujete kognitívne funkcie, pamäť, rehabilitujete v rámci psychosociálnych sedení.
V minulosti sa vedci domnievali, že demencii sa nedá predchádzať. Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu.
Sociálna a emocionálna podpora
Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.
Opatrujúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Taktiež by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.
Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví.
Zásadné je tiež prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.
Ako hovoriť s niekým s demenciou
