Začiatok školskej dochádzky je v rôznych krajinách iný. U nás je to 6. rok života dieťaťa. Vo väčšine anglicky hovoriacich krajín to je 5. rok života dieťaťa. A sú tiež krajiny, kde nastupujú deti do školy až po dovŕšení 7. narodenín. Máme teda skupiny žiakov, ktoré v rovnakom veku majú za sebou štyri alebo šesť rokov školskej dochádzky. Čím skôr začneme vzdelávanie, tým lepšie výsledky. Bezprostredný efekt mnohých intervencií špeciálno-pedagogických, psychoterapeutických i medicínskych býva výrazný. Zaujímavou otázkou pre odborníkov týchto profesií je dlhodobý efekt. Do centra záujmu sa presunula otázka či efekt skorého zaškolenia môžeme pozorovať aj neskôr. Konkrétne napríklad v čítaní. Prvý pokus urobil W. B. Elley v roku 1992. V dvoch analýzach porovnával dvadsiatku krajín a vyšli mu rozporuplné výsledky.
Výskum vplyvu skorého zaškolenia
Sebastian P. Suggate v rámci svojej doktorandskej práce túto tému preskúmal a hovorí, že „diabol sa vždy skrýva v detaile“. Tou premennou, na ktorú bolo treba prihliadať, bol vek testovaných. U deväťročných žiakov bol efekt skorého zaškolenia pozitívny. Ich čitateľské zručnosti boli lepšie. U štrnásťročných žiakov to už bolo naopak. S. P. Suggate si chcel tieto výsledky overiť a analyzoval výsledky z PISA meraní z roku 2006. Zistil, že v porovnaní medzi 54 krajinami s rôznym začiatkom zaškolenia u 15-ročných žiakov neexistuje rozdiel vo výkonoch. Naša prvoplánová logika - čím skôr začneš čítať, tým budeš lepší - zdá sa, neplatí.
Iným zaujímavým zistením bolo, že medzi žiakmi so skorším začiatkom bola v rámci krajín zistená väčšia vnútorná variabilita. Čo znamená, že je výraznejší rozdiel medzi schopnosťami žiakov. Je tam viac neborákov s mizernými výkonmi a priemer krajiny vyťahuje skupina excelentných detí.
Suggate si chcel svoje zistenia potvrdiť na inej vzorke, a tak sa vydal na Nový Zéland. Krajina, ktorá svojou školskou politikou vytvorila veľmi zaujímavé skupiny na skúmanie. Deti nastupujú do škôl v piatich rokoch. V štátnych školách začínajú s čítaním v prvom roku, kedy je pravidelne monitorovaný pokrok prváčikov. Štandardne zvykne zaostávať 15 až 20 % žiakov. Tí dostavajú extra podporu. Drvivá väčšina 6-ročných detí vie plynule čítať. Zároveň je v krajine relatívne silná tradícia waldorfských škôl, v ktorých sa s čítaním začína okolo 7. Suggate testoval čitateľské schopnosti počas prvých šiestich rokov zaškolenia. Pri treťom testovaní u 10 ročných žiakov sa rozdiel úplne stratil. Počas výskumu sa rozhodol pre paralelný výskum u 12 ročných žiakov a výsledky boli takmer rovnaké.
Zaujímavé je vysvetlenie daného javu. Suggate sa opiera o vývinové teórie poznávacích schopností. Hovorí, že schopnosť nie je to isté ako pripravenosť. Dieťa je schopné dekódovať jazyk, ale ešte ho plne neovláda. A aký je poznatok neurovied? Do 7. roku života dieťaťa je aktívnejšia pravá hemisféra. Táto je tvorivá, umelecká, imaginatívna. Ľavá hemisféra začne byť aktívnejšia po 7. roku života. Je analytická, má na zodpovednosti všetky akademické schopnosti, na ktorých bazírujeme. Problém so skorým zaškolením je, že oslovujeme funkcie, ktoré na svoj výkon ešte len dozrievajú.
Komplexnosť školského prostredia
Školské prostredie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa, ovplyvňuje jeho kognitívne, emocionálne a sociálne aspekty. V nadväznosti na viaceré pedagogické dokumenty a programy, ktoré sa zacieľujú na inováciu prístupov k žiakom a ich aktivizovanie v procese edukácie, je nevyhnutné venovať sa tvorbe optimálneho edukačného prostredia. Toto prostredie sa vyznačuje starostlivosťou, ktorá presahuje vzájomné pôsobenie medzi žiakom a učiteľom, ako aj interakciu medzi žiakmi navzájom, a prekonáva rozdiely genderov (pohlavia), rasy, národnosti, kultúry a socioekonomického postavenia, hendikepy a všetky ostatné individuálne odlišnosti.
Podnetné edukačné prostredie
Podnetné edukačné prostredie predstavuje potrebu, aby prostredie, v ktorom sa realizuje edukačný proces, bolo pre žiakov dostatočne náročné a predstavovalo pre nich výzvu. Vzájomnú podmienenosť procesu učenia sa žiakov a prostredia, v ktorom uvedený proces prebieha, dokumentuje aj tvrdenie L. Ďuriča, ktorý chápe učenie ako "formu činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania".
Zložky školského prostredia
Školské prostredie je komplexný systém, ktorý pozostáva z viacerých vzájomne prepojených zložiek. Medzi najdôležitejšie patria:
- Sociálne prostredie: tvoria jednotlivci, ktorí sú vo vzájomnej interakcii.
- Emocionálne bezpečné prostredie: je charakteristické plným rešpektovaním emócií na vyučovaní. Emócie majú obrovský vplyv nielen na správanie sa žiakov, ale aj učiteľov. Primárnou úlohou učiteľovho prístupu je odhaliť emócie, ktoré žiaci prežívajú, pretože intenzívne ovplyvňujú proces a výsledok aktivity učiteľa a žiaka. Každý, kto sa zaujíma o zlepšenie schopnosti myslieť, by sa mal snažiť lepšie porozumieť aj komplikovanému vzťahu medzi emocionálnymi stavmi a poznávaním.
- Fyzikálne prostredie: fyzikálne podmienky edukačného procesu zahŕňajú ergonomické parametre ako je: osvetlenie, priestorové dispozície, farby, nábytok. Význam uvedených atribútov zdôrazňujú štúdie neuropedagogiky, neurodidaktiky. E. Jensen (2008) rozčlenil fyzikálne determinanty prostredia na: sedenie, teplotu, osvetlenie, hluk, farby.
Negatívny vplyv prostredia na žiaka
Na základe aktuálneho stavu v našich školách - nízka kvalita sociálnych vzťahov, výskyt agresivity v školách, minimálna empatia medzi žiakmi, zameriavanie sa len na výkon žiakov, málo podnetov pre tvorivosť žiaka a i., je dôležité poukázať na faktory, ktoré negatívne vplývajú na žiaka.
Prostredie triedy ako blok motivácie a tvorivosti žiakov k učeniu
Možnosť motivovať žiakov prostredníctvom vonkajších podmienok, ku ktorým prostredie patrí, zahŕňa napr. kvalitu vzťahov, rozmanitosť a podnetnosť materiálneho zabezpečenia, prostriedkov, ktoré sú pre žiakov atraktívne a povzbudzujú ich do činnosti. Nepodnetné prostredie má za následok výrazne zníženú atraktivitu vyučovania, čo môže hneď v prvej fáze učenia demotivovať žiakov a znížiť ich záujem o učenie. Tvorivo-humanistický prístup zdôrazňuje tvorivosť žiakov v edukačnom procese. Ako uvádza I. Turek (2008, s. 27) nie je možné rozvíjať tvorivosť bez zabezpečenia prostredia, ktoré bude dôverné, bezpečné a nebude prítomné ohrozenie, pre žiakov, v zmysle výsmechu, ponižovania. Prostredie predstavuje súhrn vonkajších vplyvov, ktoré podporujú alebo blokujú tvorivý výkon žiaka.
Prostredie, ktoré nedoceňuje význam vzťahov a nerešpektuje emócie žiakov
V triede je najdôležitejšie, aké vzťahy majú hlavní aktéri medzi sebou. Primárne vzťah učiteľa k žiakom, ako aj vzťahy medzi žiakmi. Ich kvalita sa v mnohých prípadoch stáva prekážkou učenia sa žiaka. Problematický vzťah medzi učiteľom a žiakom môže zapríčiniť, že žiaci pociťujú stres z učenia, z hodnotenia ich výkonov, z výsmechu, ponižovania. Proces skúšania a preverovania vedomostí žiakov, je akýmsi zakončením procesu učenia v škole, a preto aj v rámci danej fázy je potrebné zabezpečiť žiakom optimálne prostredie. Výsledky aké žiak dosiahne sú ovplyvnené mnohými determinantmi. Na špecifickú úlohu emócií v procese učenia upozorňuje E. Jensen (2008), ktorý tvrdí, že emócie nám pomáhajú robiť rýchlejšie rozhodnutia prostredníctvom podvedomého a vnútorného úsudku. V každej triede dochádza ku každodenným prejavom pozitívnych alebo negatívnych citov učiteľov a žiakov. Trieda predstavuje dynamickú jednotku s veľkým množstvom rôznych osobností, a preto treba zabezpečovať prostredie, ktoré vytvorí priestor pre prejavy každého jedného žiaka. Pohodové prostredie bez stresových faktorov je nevyhnutnou podmienkou úspešnej edukácie. Podľa J. Trníkovej (2011, s. 62) "stres nie je v našom okolí mimo nás, ale záleží na situácii, do ktorej sa dostávame, a ktorá v nás stres podvedome vyvoláva. Stres vzniká v tele ako individuálna reakcia na vplyvy vonkajšieho prostredia“. Proces učenia je závislý na emocionálnom stave žiakov.
Tradičné fyzikálne prostredie blokuje proces učenia sa žiaka
Nové pohľady na stimulovanie procesu učenia sa žiakov prostredníctvom prostredia prináša neuroveda. V našich školách prevláda tradičný prístup k organizovaniu prostredia, čo potláča a blokuje učenie sa žiakov, ich aktivitu ako aj výsledky. Negatívny vplyv na žiakov môže mať napr. miesto v triede, kde počas učenia sa sedí. Priestorový odstup učiteľa od žiaka má význam pri vyučovaní, čo potvrdzujú viaceré výskumy D. R. Skeena, J. F. 5 stupňov interpersonálneho odstupu medzi učiteľom a žiakmi počas vyučovacích hodín (E. T. Hall, 2005, In: Sikorski, W. Výskumné zistenia vedú k faktu, že intímna a osobná oblasť prispieva k lepším výkonom a výsledkom v učení ako v iných oblastiach. V našich školách žiaci vo väčšine prípadov len nečinne sedia. Učiteľ je ten, ktorý mení polohu svojho tela oveľa viac. Efektívne učenie spočíva v tom, že učiteľ dáva žiakom priestor na striedanie polôh tela. Ide o jednoduché aplikovanie do pedagogickej praxe, napr. žiaci pri niektorých činnostiach môžu stáť, pri čítaní sedieť na zemi opretí o stenu, voľne chodiť po triede a i."Efektívne, trvalé učenie teoretických poznatkov, ako aj sociálnych a emocionálnych zručností sa zakladá na starostlivom vzťahu a vrelom, podnetnom, ale i náročnom prostredí“ (Kol. autorov, 2004, s. umožňovať žiakom, aby mali priestor pre riadenie svojho učenia, učiteľ nechá žiakov robiť rozhodnutia o tom, čo a ako sa budú učiť (Kol. autorov, 2004, s. obohacovať prostredie o prvky, akými sú napr. vytvoriť pravidlá, ktoré oceňujú pozitívne správanie, napr. Uvedené odporúčania sme zosumarizovali s cieľom ponúknuť možnosti na zamyslenia sa pre učiteľov, čo všetko si treba premyslieť, zabezpečiť a vytvoriť pri riadení a organizovaní edukačného procesu.
Vplyv fyzického prostredia na prospech detí
Žiaci a učitelia strávia v škole až 200 dní ročne, preto je dôležité, aby školské prostredie bolo dostatočne podnetné, príjemné a estetické. Zlepšenie prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Mnohé štúdie hovoria, že zlepšenie a skvalitnenie školského prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Taktiež má pozitívny vplyv na ich sebaúctu a výkony a takisto znižuje negatívne prejavy správania. Farebnosť, hra s materiálmi, prispôsobivosť nábytku a lavíc dokážu vylepšiť celkovú atmosféru triedy. Dôležitý je funkčný, ako aj individuálny školský priestor, a to nielen pre deti, ale i pre učiteľov či odborný tím v škole. Za dôležité sa považujú aj tzv. ranné komunity, diskusie alebo spoločné učenie v kruhu. Kruh ako geometrický tvar dáva istým spôsobom predstavu kontinuity.
Zameranie sa na komplexný rozvoj osobnosti žiaka
Súčasná škola svojím zameraním a činnosťami sa len veľmi pomaly transformuje na modernú školu. Z historického exkurzu máme k dispozícií mnohé pedagogické koncepcie, ktoré sa začali etablovať na Slovensku s cieľom zlepšiť, zmodernizovať, zatraktívniť a zefektívniť školu. V odbornej literatúre sa objavujú mnohé príspevky s cieľom zamyslieť sa nad úlohami, nad podobou novej, modernej a úspešnej školy. Škola sa stala predmetom kritiky predovšetkým zo strany rodičov, ktorí chcú, aby ich deťom zabezpečila dobrý štart pre úspešný a spokojný život. Postavenie školy v súčasnosti je potrebné reformovať a prispôsobovať spoločenským potrebám a tendenciám, ale nesmie sa pri tom jej hlavný cieľ a poslanie, ktorým je potreba vedenia hlavne mladej generácie, postaviť do úzadia. Modernú demokratickú školu charakterizujú mnohé reformné snahy a odborné i vedecké štúdie. Pôsobenie školy je špecifické najmä v tom, že reprezentuje štátnu politiku, a preto existuje i nebezpečenstvo, že v škole môže prevládať vplyv vládnuceho režimu, alebo tendencia nepriaznivej demokratickej výchovy. Veľmi záleží na klíme, ktorá sa v škole nastolí, pretože predstavuje základňu pre žiaduci rozvoj osobnosti. Školy vytvárajú edukačný priestor nielen materiálnymi podmienkami, ale najmä vzťahmi, ktoré v nej prevládajú (vzťahy medzi školou a komunitou, školou a rodinou, vzťahy v učiteľskom zbore a špeciálne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi). Škola ako inštitúcia s edukačnou funkciou má v koexistencii s rodinou rozhodujúci, priam zásadný vplyv na utváranie mladej generácie. Vplyv školy na žiaka má viacero rozmerov a presahov. Prioritne, ako je tomu celé desaťročia, vplýva na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, oblasť sociálnych interakcií, oblasť emócií, dosiahnutých výsledkov, na celkovú úspešnosť žiaka, na jeho socializáciu a pod. Úlohou učiteľov je, zabezpečovať pre žiakov také podmienky, v ktorých by bol zabezpečený ich komplexný osobnostný rozvoj. Existuje celý rad odporúčaní, smerníc, ktoré nabádajú učiteľov pri koncipovaní svojich príprav na vyučovanie (alternatívne koncepcie, rôzne edukačné programy, metodické listy, príručky a i.). Všetky teoretické východiská, rámcové programy, praktické príručky budú zbytočné, ak neoslovia, nenadchnú učiteľov, ktorí realizujú v edukačný proces v praxi. Tak, ako je potrebné vytvoriť pre učiteľov pozitívnu, podporujúcu atmosféru v škole, tak je dôležité túto atmosféru vytvárať aj pre žiakov. Zabezpečiť pozitívne prostredie, v ktorom je optimálna klíma s podnetnou atmosférou. Pozitívne prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii a formujú jeho kompetencie. Škola musí byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú pohodu, bezpečie, cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu, nehanbia sa za svoje emócie, sú prijímaní bez podmienok, majú priestor prejaviť skutočné záujmy, doceňujú sa ich životné hodnoty, ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné, neboja sa argumentovať, podporuje jeho sebapoznanie, hodnotenie a i.
Sloboda, zmysluplnosť a zodpovednosť v edukačnom procese
Výchova, ktorá sa zacieľuje na komplexne pripraveného žiaka, by sa mala venovať aj otázkam slobody v edukačnom procese, zmysluplnosti školských úloh, podpore žiakov, ale učenie aj k zodpovednosti a pociťovaniu bezpečia v podmienkach školy a triedy. Tradičné ponímanie procesu edukácie v zmysle transmisie, je mnohokrát zo strany žiakov chápané ako násilné, nútené, žiakmi ignorované. Dominancia aktivity učiteľa na vyučovaní musí ísť do úzadia a do popredia sa musí dostať aktivita žiakov. Atmosféru slobody chápeme konštruktívne, nie v zmysle anarchie, že si žiak slobodne realizuje, čo chce, ako chce a kedy chce. Žiaci sa musia učiť prekonávať prekážky, vyvinúť úsilie pri učení sa daných predmetov a tém. Atmosféru slobody chápeme ako slobodu v rozhodovaní zo strany žiaka v zmysle výberu učebného štýlu, ktorý je u žiaka prevládajúci, slobodu pri spracovávaní postupov zadaných úloh, samozrejme v zmysle stanovených pravidiel a daných možností. Učitelia musia pri voľbe didaktických metód pamätať na skutočnosť, že žiakov zaujme činnosť, ktorá je zmysluplná. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením spamäti. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná. Okrem zmysluplnosti udržiava vnútornú motiváciu ešte slobodná voľba postupu práce a možnosť spolupráce (v českom jazyku ,,tri S“ vnútornej motivácie - smysluplnosť, slobodná voľba, spolupráca).
Nezámerné pôsobenie školy na žiaka
Empirické zistenia dokazujú, že škola vo svojej komplexnosti má oveľa väčší vplyv na žiaka ako na prvý pohľad zdá. Odhliadnuc od zámerného pôsobenia (napomínanie, upozorňovanie, verbálna komunikácia) učiteľa na žiaka v priamej interakcii ,,face to face“ na žiaka pôsobia faktory, ktoré nie sú na prvý pohľad merateľné, kvantifikovateľné, overiteľné. Žiaka ovplyvňuje nezámerné pôsobenie, ktoré predstavuje výber metód, spôsob organizovania výučby, úprimne prejavený záujem o žiaka, o jeho záujmy, aktivity, mimoškolský život. Ak hovoríme o komplexnom rozvoji žiaka, tak musí byť súčasťou edukačného pôsobenia učiteľa aj zaistenie podmienok, v rámci ktorých môže žiak prezentovať svoje záujmy a aktivity, ktoré vychádzajú z jeho skutočného záujmu. Je potrebné žiakom prezentovať situácie, v ktorých zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných, pociťujú, že ich snahu a úsilie niekto oceňuje a všíma si ho, podporuje jeho záujmy atď.
Potreba patriť niekam a atmosféra spolupatričnosti
Potreba patriť niekam patrí medzi základné ľudské potreby. Existencia žiaka v škole začína prijatím, pokračuje zapojením a následne začlenením v rámci komunity, ktorej je súčasťou. Spolužitie v triede má mnohé špecifiká pre žiaka. Dostáva sa do skupiny, ktorú si nevybral, koexistuje so žiakmi, s ktorými má vzťahy na rôznych úrovniach. Proces adaptácie, prijatia a zapojenia žiaka v triede a v škole zabezpečuje učiteľ. Jednou z jeho didaktických kompetencií je zaistenie prostredia a navodenia atmosféry prijatia každého jedného žiaka bez podmienok. Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje kvalitné medziľudské vzťahy, aktívne žitie morálnych hodnôt, komunikáciu na viacerých úrovniach. Atmosféru spolupatričnosti a zodpovednosti uvádzame v spojitosti aj v kontexte narastajúcej agresie, násilia v školách v mnohých podobách (šikanovanie, agresivita, ky...
Vplyv rodinného a socioekonomického prostredia
Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.
Socioekonomický status a rozvoj dieťaťa
Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca. Kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov) sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností. Ekonomický kapitál spočíva v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium. Kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Sociálny kapitál označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž.
Chudoba a jej vplyv
Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa. Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania).
Socioekonomický status a vzdelanie
Životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na...
