Zanedbanie starostlivosti o dieťa: Príčiny, dôsledky a ako postupovať

Rodinné násilie predstavuje závažný problém, ktorý má mnoho podôb a negatívne ovplyvňuje životy detí. Podľa štatistík je rodina pre deti pomerne nebezpečným prostredím, kde sú vystavené rôznym formám zneužívania a zanedbávania. V tomto článku sa zameriame na definíciu zanedbania starostlivosti o dieťa, jeho formy, dôsledky a právne aspekty.

Rodinné násilie a jeho formy

Rodinné násilie má rôzne podoby. Najviac pozornosti sa venuje zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov s deťmi, známe ako syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), alebo syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.

Syndróm CAN definujeme ako poškodzovanie telesného, duševného a spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vzniká v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Týranie nie je jednorazový akt, ale dlhodobý proces, ktorý spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči deťom, ktoré sa nedokážu brániť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi:

• Fyzické týranie
• Sexuálne zneužívanie
• Nedbalosť a zanedbávanie
• Emocionálne týranie
• Vykorisťovanie

Definícia zanedbania starostlivosti o dieťa

Nedbalosť a zanedbávanie definujeme ako nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život. Úmyselné zanedbávanie možno charakterizovať ako odmietnutie alebo zanedbanie povinnej starostlivosti, vrátane vedomej a zámernej snahy spôsobiť fyzický a emocionálny stres.

Formy týrania

Týranie môže mať aktívnu alebo pasívnu podobu. Aktívne týranie zahŕňa ponižovanie, zosmiešňovanie, nadávky, posmech, nadmerné psychické tresty, šikanovanie, nútenú izoláciu (najmä v tme) a naháňanie strachu, ktoré môže viesť k ťažkým duševným traumám.

Dôsledky zanedbávania

Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí v rodinách má dlhodobé dôsledky, ktoré sa nemusia prejaviť u každého týraného dieťaťa. Mnohé týrané deti majú problémy v neskoršom období, aj v dospelosti. Dôsledky si vyžadujú liečbu, ktorá je často komplikovaná.

Vyživovacia povinnosť rodičov

Zákon o rodine deklaruje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na plnoleté deti, ktoré pokračujú v štúdiu na vysokej škole denného štúdia.

Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samo sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samo. Český ústavný súd interpretoval ideu zákonodarcu, ktorý zánik vyživovacej povinnosti podmienil objektívnej zodpovednosti dieťaťa starať sa o svoje živobytie po ukončení štúdia strednej alebo vysokej školy. To znamená, že k zániku vyživovacej povinnosti môže dôjsť vtedy, ak dieťa riadne skončí štúdium na prvej vysokej škole denného štúdia. Tu treba zdôrazniť, že prípadné ďalšie vzdelávanie popri pracovnej činnosti alebo kontinuálne štúdium na ďalšej vysokej škole po ukončení prvej vysokej školy nie je dôvodom na pokračovanie, resp. opätovné začatie vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nezakladá vyživovaciu povinnosť, ak dieťa študuje externou formou, bez ohľadu na to, či je zamestnané alebo nie. Do úvahy prichádza len situácia, kedy dieťa po ukončení strednej školy nastúpi do zamestnania, avšak po čase sa rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Na druhej strane, vyživovacia povinnosť môže právom zaniknúť aj pred nadobudnutím 18. roku dieťaťa, a to v prípade, keď dieťa pred nadobudnutím 18. roku veku uzavrie manželstvo, čím sa de facto stáva plnoletým občanom. Vyživovacia povinnosť rodičov tu zaniká aj preto, že vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovacej povinnosti rodičov voči ich vydatým alebo ženatým deťom. Rodičia sú povinní túto vyživovaciu povinnosť plniť podporne len vtedy, ak manžel vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti nie je schopný ju plniť vôbec alebo nie v plnej miere, napr.

Zdravotné postihnutie dieťaťa, ktoré poberá od štátu sociálne dávky (invalidný dôchodok, resp. iné príspevky), nezbavuje rodiča povinnosti vyživovať ho. Z vyššie citovaného nálezu ÚS ČR vyplýva, že objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak, potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností.

Zanedbanie povinnej výživy ako trestný čin

Zanedbanie povinnej výživy zo strany rodiča voči deťom, pričom je úplne irelevantné, či ide o povinnosť voči maloletým alebo už plnoletým deťom, môže za istých okolností naplniť skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Podľa druhového objektu ide o trestný čin proti rodine a mládeži, ktorý vo vzťahu k jednotlivcovi predstavuje takú hodnotu, ktorú štát vníma ako potrebnú chrániť aj prostriedkami trestnej represie.

Paragraf 207 ods. 1 upravuje skutkovú podstatu nasledovne: Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Je však nutné dodať, že samotná skutočnosť neplatenia výživného trikrát v období dvoch rokov ešte neznamená, že rodič bude automaticky braný na zodpovednosť a v súlade so zákonom trestne stíhaný. Trestný zákon funguje na určitých princípoch, ako napr. princíp subsidiarity trestnej represie podmieňujúci použitie trestného práva len ako prostriedku ultima ratio. Znamená to, že hoci sa formálne naplnila skutková podstata trestného činu, dieťa, resp. rodič by mali zvažovať svoje ďalšie právne kroky postupne.

V praxi to znamená, že ak rodič neplní svoju povinnosť, musí byť zo strany oprávneného najprv vyzvaný na zaplatenie neformálnou cestou. Orgány činné v trestnom konaní by mali skúmať, či boli využité všetky možné spôsoby k dosiahnutiu nápravy. Treba zistiť, aké príčiny viedli k omeškaniu a snažiť sa o nájdenie kompromisu.

Rozsudok krajského súdu v Žiline vyslovil záver, že samotné zistenie, že osoba si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, ešte neznamená, že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre vyslovenie záveru, že obvinený sa dopustil trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, musí byť preukázaná aj subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu. Pri skúmaní zavinenia páchateľa trestného činu podľa § 207 Trestného zákona je potrebné vychádzať z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom treba náležite zistiť i dôvody, ktoré sa o túto jeho situáciu pričinili.

Tak ako pri všetkých medziľudských vzťahoch, jedným základom je komunikácia medzi ľuďmi. Aj keď súd manželstvo rozviedol pre vskutku vážne dôvody, treba mať na vedomí, že spoločné dieťa vždy bude istým spôsobom týchto ľudí spájať. Bolo by vhodné sa medzi sebou správať aspoň vtedy s rešpektom a primerane vhodným spôsobom, keď sa riešia potreby spoločných detí.

Situácia sa bude inak posudzovať, ak sa rodič aktívne snaží riešiť svoju platobnú neschopnosť, komunikuje s dieťaťom alebo s exmanželom/kou a žiada o pochopenie vzniknutej situácie. Ak však dôjde k opačnému extrému a rodič prestane plniť svoju povinnosť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a nepodá racionálne vysvetlenie, prichádza do úvahy pristúpenie k nútenému výkonu povinnosti cez exekútora. Tento krok má význam najmä vo vzťahu k uplatneniu si nároku na náhradné výživné podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom.

Polícia nie je viazaná rozsudkom v občianskom súdnom konaní pri zisťovaní, či bol porušený zákon. Orgány činné v trestnom konaní nie sú pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného v zmysle § 213 Tr. zák. (teraz § 207) o trestnom čine zanedbania povinnej výživy viazané rozhodnutím, v ktorom súd v občianskoprávnom konaní stanovil túto povinnosť a výšku výživného.

V praxi môžu nastať situácie, kedy rodič po rozvode manželstva platí výživné k rukám plnoletého dieťaťa na základe dohody. Zákon o rodine vyžaduje schválenie dohody súdom len pri maloletých deťoch.

Dohodu medzi osobami, ktoré sú povinné poskytovať výživné, a osobami, ktoré sú na výživu odkázané, možno akceptovať len vtedy, ak ide o osoby plnoleté.

Pochopiteľne, ak sa rodič s dieťaťom riadne dohodnú a rodič chápe svoju povinnosť, nie je potrebné za každých okolností žiadať určenie výšky výživného v súdnom konaní. V prípade, ak sa však situácia zmení, dieťa môže kedykoľvek podať návrh na príslušný súd domáhajúc sa určenia výšky vyživovacej povinnosti.

Skutočnosť, že vyživovacia povinnosť vzniká priamo zo zákona, je presne ten dôvod, na základe ktorého sa domnievam, že existencia rozsudku vo vzťahu k rodičovi je pri iniciovaní trestného oznámenia irelevantná. Povinnosť vyživovať dieťa nevzniká nadobudnutím právoplatnosti súdu o určenie výživného. Je pravda, že výšku výživného plnoletej osoby upraví súd len na návrh, to ale neznamená, že do času, kým súd v občianskom konaní rozhodne, rodič nemá túto povinnosť, ako aj rovnako neplatí, že rodič sa nemôže dopustiť prečinu zanedbania výživy.

Najvyšší súd SR judikoval: Z ustanovenia § 86 ods. 3 Zák. o rod. Vyživovacia povinnosť vzniká priamo zo zákona, preto súdne rozhodnutie má len deklaratórny charakter. Orgány činné v trestnom konaní sú oprávnené a musia riešiť takúto otázku v rámci posudzovania predbežných otázok a sú povinné postupovať podľa zákonného hľadiska rozhodujúceho pre stanovenie výšky výživného. Tieto hľadiská upravuje Zákon o rodine, v zmysle ktorého sa pri určení výživného musí prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.

Ak už súd v konaní rozhodol, ale rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, táto skutočnosť nič nemení na dôvodnosti podania trestného oznámenia. Ešte neprávoplatný rozsudok, na základe ktorého súd zaviazal rodiča uhradiť aj zročné výživné, neoprávňuje orgány kvalifikovať vec ako nedôvodnú na začatie trestného stíhania. Argument, podľa ktorého sa odvoláva na neprávoplatnosť rozsudku, nemení nič na skutočnosti, že rodič svoju povinnosť zanedbal.

Ak v občianskom právnom konaní súd rozhoduje o určení výšky výživného, plnoleté dieťa si môže nárokovať neposkytnuté výživné spätne len od okamihu podania návrhu na súd. To znamená, že ak rodič nezaplatí za január a vo februári podá návrh, súd pri vyčíslení konkrétnej výšky výživného na ďalšie obdobie zo zákona nemôže zaviazať rodiča, aby výživné v určenej výške uhradil spätne aj za január. Toto sa však netýka pri maloletých deťoch. Pri plnoletých deťoch je pre súd relevantný okamih deň podania návrhu. Od tohto okamihu môže súd zaviazať rodiča na zaplatenie zročného výživného a určenie bežného výživného na nasledujúce obdobie.

Odoberanie dieťaťa z rodiny

Odoberanie detí z rodín je krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Je dôležité, aby bola verejnosť informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyjadrilo svoje znepokojenie nad šírením poplašných informácií o procese tvorby právnych predpisov z oblasti sociálnej a súdnej ochrany detí.

Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený. Chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
• Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie.
• Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
• Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.

Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Všetky podnety musia byť prešetrené. Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí.

Ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí informáciu (aj anonymnú), že by život, zdravie dieťaťa mohli byť ohrozené alebo že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, musí ju preveriť a spravidla pri jej preverovaní nemá problém získať potrebné informácie či navštíviť dieťa u jeho rodičov. Prax zároveň ukazuje, že je potrebné myslieť aj na nepravdivé oznámenia, ako aj na oznámenia podané v dobrom úmysle, avšak na základe zle vyhodnotenej situácie.

Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností. O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Súd tiež môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv.

Na Slovensku je vylúčené, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť.

Rodičia majú právo vyjadriť sa k obvineniam, predkladať dôkazy a navrhovať riešenia. Majú právo na právnu pomoc a na odvolanie sa proti rozhodnutiu súdu. Pri rozhodovaní o osude dieťaťa je prvoradý jeho najlepší záujem. Dieťa má právo na ochranu pred násilím a zneužívaním, právo vyjadriť svoj názor a právo na právne zastúpenie.

Ministerstvo spolu s ministerstvom spravodlivosti sa snaží nájsť riešenie pripravovanými novelami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a Občianskeho s...

Kam sa obrátiť pri podozrení na zanedbanie starostlivosti

Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. V prípade podozrenia sa môžete obrátiť na:

Polícia či prokuratúra

Obrátiť sa na políciu treba najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa. Alebo sa o tomto skutku dopočul. „Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice,” upozorňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný.

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí

Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia.

Užitočné linky

Bezplatná telefonická linka na nahlásenie zanedbávania starostlivosti, ktorú prevádzkuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je 0800 191 222. Samotným deťom, ale i tým, ktorí si všimli ich zanedbávanie či týranie, dokáže poskytnúť pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození, ktorú pod názvom Viac ako ni(c)k len pred dvomi rokmi zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni. „Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Kam sa ešte možno obrátiť? Možností je okrem polície, sociálnoprávneho odboru či špecializovaných liniek viac. Môže to byť obec či mesto, vyšší územný celok, detský lekár či škôlka alebo škola, ktoré dieťa navštevuje.

Anonymita oznamovateľa

Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada. Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. „Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže,” upozorňuje národné koordinačné stredisko.

tags: #zanedbania #starostlivosti #o #dieta