Na vyslovenie tohto čarovného slovíčka čaká netrpezlivo každá mamina. Avšak rozdielne dlho. Kým jedno dieťatko veselo ďžavoce už na oslave prvých narodenín, iné ticho, zaryto mlčí niekedy aj do dvoch rokov. Kedy dieťa začne rozprávať je teda veľmi individuálne. S čím všetkým to súvisí?
Počúva už v brušku
Poďme pekne po poriadku, od začiatku... S ľudskou rečou sa dieťatko po prvýkrát stretáva už v maternici, keď približne od 8. mesiaca vnútromaternicového vývoja počúva hlasy "prichádzajúce zvonka"! Aj napriek tomu, že to znie strašidelne, bábätko veľmi dobre vie (podľa intonácie, frekvencie a tónu hlasu) rozlíšiť, či sa mu prihovára matka alebo otec. Môže to dať najavo pohybom alebo kopnutím nôžkou. To je úžasné, čo poviete...! Táto pravda sa dá ľahko overiť aj neskôr. Keď sa dieťatko narodí, prihovorte sa mu. Určite spozná známy hlas a pri plači sa upokojí.
Reč ako nástroj komunikácie
Vývoj reči teda pokračuje aj po narodení. Maminy intuitívne vedia, že dieťa ich od začiatku počúva, preto sa mu aj prihovárajú, rozprávajú sa s ním. Je veľmi dôležité venovať sa dieťatku od útleho veku, "darovať" mu svoj čas, maznať sa s ním, džavotať, šantiť, mucinkať... Bábätká to nielenže milujú, ale zároveň sa tým u nich podporuje vývoj komunikácie smerom k jeho okoliu. Sluchom totiž dieťatko vníma zvuky ľudskej reči, a aj keď iba na pohľad nevinne ležká v postielke, v skutočnosti jeho mozog pracuje na plné obrátky a učí sa. Prax ukazuje, že deti, ktorým sa ich rodičia od malička pravidelne a s láskou venujú, sa rýchlejšie učia nové veci a aj ľahšie si osvojujú reč. Tým aj skôr začínajú samostatne hovoriť, komunikovať s najbližšími.
Prvá detská reč - ďžavotanie
Dieťa "rozpráva" svoju prvú reč prakticky od narodenia. Ide o zvuky, ktoré vydáva. Je to jedna z mnohých vrodených charakteristických čŕt. Jeho reč tak už má základy, na ktorých sa bude vyvíjať ďalej. Čím viac sa budeme dieťatku prihovárať, tým viac si bude cvičiť svoj "rečový" sluch, zaznamenávať slová materinskej reči. Už niekoľkomesačné bábätko vie po svojej matke zopakovať niektoré zvuky a pohyby - čo je opäť vrodená záležitosť. Ba, bababa, lalala, bu, dža, gaga, lé, li, lo,ó, bú, ma, á - teraz je ozaj len krôčik ku prvému slovu.
Naozaj je prvé slovo "mama"?
Možno u niektorého dieťaťa, ale ide skôr o výnimku. To, že je prvé vyslovené slovo práve mama, je mýtus, ktorý sa traduje z generácie na generáciu. Pre mamy je to asi smutná správa, lebo by si túto poctu naozaj zaslúžili. Ako je to vlastne? Prvé slová detí sú krátke, často opakujúce sa slabiky, nemusia sa ani podobať na ozajstné slová. Zväčša vyjadrujú niečo, čo dieťa chce a fascinuje. Dokonca môžu mať viacero významov: "ta" - môže byť blikajúce a vrčiace autíčko, i svietiaca sviečka... S vystretým ukazovákom to môže znamenať, že chce ísť tam, istým smerom... Prvou komunikáciou dieťaťa s rodičom sú gestá a krátke slabiky, ktorými dieťa niečo pomenúva (gogo - vysavač, bubu - strašidlo). Zároveň gestami ukazuje, čo vlastne chce (napr. dvíha ruky, keď sa chce nosiť na maminých rukách, ukazuje na hračku, na vodu, ak chce piť a pod).
Prečo nie je prvé slovo "mama"?
V prvom roku života sa dieťa samo pokladá za súčasť mamy. Až neskôr si uvedomuje svoju identitu a individualitu - zväčša s príchodom prvých období vzdoru, ktorých býva neúrekom a ktoré dostatočne preveria rodičovskú trpezlivosť... Keď sa teda samé pokladá za súčasť mamy (ešte pozostatok z vnútromaternicového vývoja, keď ozaj bolo súčasťou matky), prečo by ju oslovovalo…?
Obdobie zámernej komunikácie
V 8. mesiaci začína obdobie zámernej komunikácie, ktoré vzniká dôsledkom kognitívneho dozrievania dieťaťa. Dieťa začína komunikáciu cielene využívať na to, aby interagovalo s okolím. Už to nie je len plač, ktorým ešte donedávna dávalo najavo, že je hladné, že mu je zima i to, že chce hračku z police. Ako prvé sa v tomto období objavujú gestá. Gestá sú vlastne neverbálne vyjadrené slová, sú predchodcami slov. Teoreticky sa môžu prvé slová objaviť najskôr okolo 8.mesiaca, kedy obdobie zámernej komunikácie začína.
Ako stimulovať reč dieťaťa?
Jednoduchou komunikáciou s ním, opakovaním slovíčok, pomenovávaním vecí, predmetov, ktoré dieťa zaujímajú, s ktorými sa hrá, ktoré momentálne vidí… Ak sa naučí jednoduché slová, pridávať k nim ďalšie…
Vývin reči podľa veku
Niektoré deti začnú samostatne hovoriť svoje prvé jednoduché slová okolo jedného roka, iné neskôr. Najväčší "rečový boom" nastáva od dvoch do troch rokov veku dieťaťa. Vtedy si osvojuje gramatiku materinského jazyka (nech je akákoľvek ťažká), rozširuje si slovnú zásobu, tvorí vety... Od troch rokov sa učí samostatne porozprávať krátky príbeh, samostatne uvažuje, o všetko sa zaujíma, upresňuje si gramatiku, tvorí zložitejšie súvetia, pozná veľa slov...
Rozvoj reči u detí na spektre autizmu - PaedDr. Adelaida Fábianová (Deň povedomia 2025)
Kedy zbystriť pozornosť?
Ak dieťa nerozpráva vo veku troch rokov, treba dvíhať varovný prst. Netreba to brať na ľahkú váhu. Môže sa ešte rozhovoriť a dobehnúť svojich rovesníkov, ale stáva sa i to, že nie. Preto neriskujte! Môže ísť o narušený vývin reči - tzv. dysfáziu, pri ktorej detičky hovoria málo, nesprávne, neisto, reči často nerozumejú. K tomu sa potom neskôr môže pridať rozumové zaostávanie, problémy v škole a podobne. Včas podchytiť a správne diagnostikovať tento problém je teda viac ako potrebné a dôležité.
Prvé slová: Funkčná slovná zásoba
V knižkách často vidíme geometrické tvary, farby, čísla. Áno, na to všetko príde čas a aj tieto slová patria do potrebnej slovnej zásoby. Hovorme teraz ale o prvých slovách. Ktoré naozaj potrebujú? Keď chcú papať, ísť von, keď zo zvedavosti hodia loptičku za gauč a potom si nevedia poradiť s tým, ako ju odtiaľ dostať von. Daj, neni, ešte, páli, pozor, hotovo, von, umyť, špinavé, vysoko, pomoc, babka, halo, moje, papať. Dieťa nám nemusí povedať trojslovnú vetu, stačí, ak povie jedno najdôležitejšie slovo, a tým vyjadrí akoby celú vetu, myšlienku. Toto bola ukážka funkčnej slovnej zásoby. Funkčnými slovami sa myslia tie, ktoré deti použijú počas dňa na vyjadrenie ich POTRIEB. Toho, čo CHCÚ alebo POTREBUJÚ. Sú to napríklad podstatné mená (napr. jedlo, hračky, dopravné prostriedky, zvieratá, členovia rodiny), tiež veľmi veľmi dôležité slovesá (stop, ideme, skákať, jesť, spať), prídavné mená (napr.
Ako naučiť dieťa rozprávať?
Správny vývoj reči vyžaduje najmä to, aby ste sa s dieťatkom rozprávali. Komunikácia s okolím je pre dieťa prirodzenou formou, ako sa naučiť rozprávať. Dieťatko sa chce učiť a túži komunikovať s okolím. Aj keď sa vám zdá, že sa nedarí a dieťatko občas povie jedno slovo, ale inak z neho nič poriadne nevypadne, nezúfajte. Ďalej sa s dieťaťom rozprávajte o všetkom, čo prežívate počas dňa. Ukazujte mu svet a všetko komentujte. Vaše dieťatko sa nakoniec rozrozpráva. Chce to len trpezlivosť a veľa lásky. Ďalšie spôsoby, ako podporiť vývoj reči u detí, sú čítanie a hranie. Nakúpte obrázkové knižky, ukazujte deťom farby a zvieratká a rozprávajte im pri tom, ako sa nazývajú. Skvelé sú aj detské encyklopédie, kde môžete drobcovi čítať o všetkom, čo je na obrázkoch. Rovnako sa správajte aj pri hre. Ukazujte, vysvetľujte a komunikujte. Spoločný čas, ktorý so svojím dieťatkom takto strávite, je nielen tým najlepším spôsobom, ako naučiť dieťa rozprávať, ale tiež raz bude patriť k vašim najkrajším spomienkam.
Zoznam desiatich najbežnejších prvých slovíčok
- Havo
- Či-či
- Viac
- Bábo
- Balón
- Kač-kač
- Brum-brum
- Mliečko
- Baba
- Ešte
Možno ste prekvapení, že na zozname nevidíte „mama“. Nie je to preto, že by dieťatko dávalo prednosť babičke pred mamičkou. Je to preto, že zvuk b sa mu vyslovuje ľahšie než zvuk m. Takže neklesajte na mysli, ak sa váš malý anjelik naučí rozprávať hromadu slov, od psa až po kačku, a až potom vysloví „mama“. Ale až sa to nakoniec stane, bude to stáť za to.
Kedy začínajú deti rozprávať - na čo by ste si mali dať pozor?
Otázka „kedy dieta zacne rozpravat“ nie je až tak na mieste, pretože v skutočnosti dieťa komunikuje so svetom od prvých dní života. Najprv samozrejme hlavne cez plač. V tomto období plaču sa rodičia pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa. A proces vývoja reči batoľaťa pokračuje! Už vo veku medzi 2. a 4. mesiacom života dieťatko začína vydávať kvákavé zvuky t. j. krátke hrdlové zvuky. Potom batoľa začne opakovať jednoduché slabiky a reagovať na ne, čo ho robí šťastným. Reagujte tiež na svoje meno a rôzne slová, ktoré sa pokúša napodobňovať. Po 6 mesiacoch života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, začnite byť pripravení na pomoc s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Môže sa mu podariť povedať „mama tata“. Bábätko začne bľabotať. Je zaujímavé, že toto je čas, keď batoľa reaguje na slová, začne chápať vety. Musíte vedieť, že deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí oveľa skôr, ako začnú rozprávať. Vo veku v 9. mesiaci života si vaše dieťatko začne spájať to, čo hovorí s aktivitami alebo ľuďmi. Už v tomto skorom veku niektoré deti začínajú prejavovať slovne individuálne potreby. Ročné dieťa začne hovoriť „mama“, „tato“, „nie“ alebo „papa“. Kedy deti začnu rozpravať? To je veľmi individuálna záležitosť. Niektorí rodičia považujú zhluky jednoduchých slabík za hovorenie, iní čakajú, kým prvé slovo vyslovia vedomejšie. Ide o vaše individuálne vnímanie.
Vývin reči v období od 16. do 36. mesiaca
Obdobie od 18. do 24. mesiaca: Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Obdobie od 24. do 30. mesiaca: Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť.
Obdobie od 30. do 36. mesiaca: Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulos...
