Maurice Ravel, francúzsky skladateľ, klavirista a dirigent, je často spájaný s impresionizmom, hoci sám uprednostňoval, aby nebol takto označovaný. Jeho tvorba, aj keď nie mimoriadne rozsiahla, vyniká precíznosťou, eleganciou a dokonalosťou formy. Mnohé z jeho klavírnych diel sa dočkali orchestrálnych verzií, pričom sám Ravel bol majstrom v práci s inštrumentálnymi farbami. Okrem známych diel ako balet *Daphnis et Chloé*, klavírne koncerty či orchestrálne *Boléro*, Ravel napísal aj operu-balet *L'enfant et les sortilèges* (Dieťa a čary), ktorá odhaľuje jeho menej známu, detskú a hravú stránku.
Tento diel, s podtitulom "Lyrická fantázia v dvoch častiach", nie je na českých scénach bežné vidieť. Jeho premiéra sa konala v Monte Carle 21. marca 1925 a bola prijatá s nadšením, hoci niektorí kritici postrádali hlbší, vážny pocit. Ravel sám obhajoval svoje dielo, ktorému pripisoval "šialenú fantáziu", a vyhlásil: "Viac ako kedykoľvek predtým som za melódiu. Áno, melódia, bel canto, vokálne umenie - to je pre mňa východiskový bod. Ak v *L'heure espagnole* (Španielska hodinka) divadelná akcia sama vyžadovala, aby hudba bola len komentárom ku každému slovu a gestu, tu naopak, táto lyrická fantázia vyžaduje melódiu, nič len melódiu...".
Vznik a Inšpirácia
Inšpirácia pre operu nepochádza priamo od Ravela. V roku 1914 oslovil riaditeľ Parížskej opery Jacques Rouché slávnu spisovateľku Colette s nápadom na scenár k baletu. Colette, ktorá sa v tom čase venovala aj písaniu príbehov o zvieratách, s nadšením prijala a rýchlo predložila Rouchému osnovu. Voľba skladateľa padla na Ravela. Cesta k dokončeniu diela však bola dlhá. Ravel v scenári videl skôr operu než balet, Colette súhlasila a napísala kompletné libreto. Vojnové udalosti (Ravel slúžil ako vodič sanitky) zdržali proces a libreto sa k skladateľovi dostalo až v roku 1918. Napriek tomu, že bol s ním spokojný, dlho sa do skladania nepustil. Až Raoul Gunsbourg z Monte Carlo opery ho zmluvne zaviazal k termínu.
Desať rokov po prvom spojení Colette a Ravela sa partitúra *L'enfant* stala realitou. Prvá premiéra sa uskutočnila v Monte Carle 21. marca 1925. Ravel pochválil "mimoriadnu produkciu", ktorá nasledovala princípy americkej operety, kde tanec bol neustále prepletený s akciou. Vyzdvihol ruských tanečníkov a dirigenta Victora de Sabatu.
Colette pôvodne napísala text pod názvom *Ballet pour ma fille* (Balet pre moju dcéru). Ravel prijal úlohu zhudobniť ho s tým, že sám dcéru nemá. Hoci sa pôvodne uvažovalo o balete, Ravel videl v diele skôr operu a Colette upravila text. Skladanie bolo prerušené kvôli Ravelovmu zlému zdravotnému stavu a úmrtiu matky. Projekt sa presunul z Parížskej opery do Monte Carla, kde Raoul Gunsbourg, ktorý mal úspech s *L'heure espagnole*, trval na Ravelovom pokračovaní. Ravel pracoval na diele počas roku 1924 a dokončil ho tesne pred premiérou. Pri jeho kompozícii bol Ravel inšpirovaný javiskovými úpravami amerických muzikálov a revui.
Príbeh a Hudobné Stvárnenie
Dej opery sa odohráva v nízkopodlažnej izbe vidieckeho domu v Normandii. Počiatočná hudba má archaickú pastiersku kvalitu. Hlavnou postavou je malý chlapec, ktorý sa sťažuje na učenie a túži po neplechách. Keď sa objaví jeho matka, chlapec sa k nej správa neúctivo. Po jej odchode sa začne jeho ničivá šaráda: ničí čajovú súpravu, trhá stránky z kníh, ťahá mačku za chvost a ohrozuje veci v miestnosti. Orchestrálna hudba sprevádzajúca jeho besnenie je plná napätia, s podporou klavíra.
Náhle, akoby zázrakom, ožívajú predmety v miestnosti. Kreslá sa pustia do sarabandy, sprevádzané klavírom a ďalšími nástrojmi. Čajová konvica a šálka vedia vtipne "rozprávať" v Pidgin angličtine, čo predstavuje jazzový vplyv. Oheň z krbu vyšplechne a hrozí chlapcovi, pričom jeho hudba je opísaná ako "brilantná a nádherná koloratúrna ária". Postavy z roztrhaných tapiet a kníh ožívajú. Princezná zo zničenej knižky pripomína chlapcovi jeho lásku k nej. Nasleduje pasáž "starca Aritmetiky", ktorý chlapca mučí zbesilým počítaním. Potom prichádza "mačací duet" medzi čiernou a bielou mačkou, opísaný ako "pozoruhodný, celkom poburujúci, ale podmanivý".
V druhej časti sa scéna presúva do záhrady. Stromy stonajú od rán, ktoré im chlapec spôsobil, a vážka smúti za strateným druhom. Všetky trpiace tvory obkľúčia chlapca, ktorý sa cíti osamelý. Vtedy prvýkrát zavolá svoju matku. Zvieratá, nahnevané jeho predchádzajúcou krutosťou, na neho zaútočia, ale v chaose sa zrania navzájom. Zranená veverička padne vedľa chlapca. Chlapec jej obviaže ranu a zvieratá vidia, že aj on krváca. Pochopia jeho premenu a v záverečnom zbore, ktorý je opísaný ako "jedna z najjasnejších Ravelovských zázrakov", ho sprevádzajú späť k domu a spievajú o jeho dobrote a múdrosti.
Ravel v diele aplikoval rôzne hudobné štýly, od starých pastierskych melódií až po moderné rytmy. Použil prvky jazzu, foxtrotu, ragtime, polky a valčíka. Orchestrácia je bohatá a farebná, s využitím širokej škály nástrojov vrátane pikoly, anglického rohu, klarinetov, fagotov, lesných rohov, trúbok, trombónov, tuby, bicie nástroje, celesty, harfy, klavíra a sláčikov.
Hudobná Rozmanitosť a Symbolika
Ravelova hudba v *L'enfant et les sortilèges* je majstrovským spojením rôznych štýlov a epoch. Duet medzi čajovou konvicou a čínskym šálkom je foxtrot, pripomínajúci americký jazz. "Tanec ohňa" paroduje štýl 19. storočia s trillmi a melizmatickými melódiami. "Žal princeznej" je dojatím k Julesovi Massenetovi, zatiaľ čo "Chlapcov žiaľ po odchode princeznej" je jasným odkazom na Massenetovu áriu z *Manon*. Zbor žaby a hmyzu vzdáva poctu Aristofanovi.
V diele sa nachádzajú aj hlbšie vrstvy významu. Vzťah medzi kreslom a pohovkou môže odrážať komplikovaný vzťah Colette s jej prvým manželom. "Človek Aritmetiky" satirizuje autobiografický román Colette. "Sťažnosť veveričky" odkazuje na pocit uväznenia Colette počas jej prvého manželstva.
Opera vyžaduje rozsiahly orchester, zmiešaný zbor dospelých a detí a osem sólistov, z ktorých väčšina stvárňuje viacero postáv. Táto komplexnosť inscenácie pomáha vysvetliť, prečo dielo nie je často uvádzané.
Ravel : L'Enfant et les Sortilèges (Jodie Devos / Clara Guillon / Chloé Briot ...)
Napriek tomu, že *L'enfant et les sortilèges* nie je tak často uvádzané ako niektoré iné Ravelove diela, predstavuje fascinujúcu ukážku jeho kreativity, jeho lásky k detskej fantázii a jeho schopnosti miešať rôzne hudobné štýly do harmonického celku. Je to dielo, ktoré spája hudobnú brilantnosť s morálnym posolstvom o empatii a súcitu.