Metafory pri narodení: Hlbší pohľad na jazykové obrazy pôrodu

Jazyk, ktorým opisujeme narodenie, môže hlboko ovplyvniť naše vnímanie tohto významného okamihu. V beletrizovanom životopise, kde sa umenie stretáva s faktami, majú metafory špecifické postavenie. Na rozdiel od úradného životopisu, beletrizovaný životopis využíva umelecké výrazové prostriedky a pracuje s fantáziou a obrazotvornosťou. Využíva opisný, rozprávací resp. rozuzlenie), faktografiu - umelecké zakomponovanie najdôležitejších faktov (min. 5), napríklad narodenie, rodinné zázemie, štúdium, záujmy, schopnosti, ambície do budúcnosti a pod. V beletrizovanom životopise hrá dôležitú úlohu „zahmlievanie“ faktov.

Metafora je prenesený význam na základe vonkajšej podobnosti. V bežnej komunikácii sa stretávame s lexikalizovanou metaforou - bežným používaním zovšednela. V umeleckej literatúre sa metafora vyznačuje svojou originalitou, jej úlohou je text urobiť zaujímavejším, vyzdvihnúť jeho umeleckú úroveň. S metaforou sa stretneme najčastejšie v poézii, v úvahovej a reflexívnej lyrike. Metafora, ktorá má formu nezhodného prívlastku, je obľúbeným prostriedkom využívaným v reklamách a politických rečiach. Príkladom môže byť „uzol blesku“ alebo „kataklizma krvi“.

V kontexte narodenia sa objavujú metaforické obrazy, ktoré formujú naše vnímanie tohto procesu. Jedna z teórií hovorí o globálnych metaforách, ktoré ovplyvňujú naše správanie, očakávania a životné postoje. V tomto kontexte sa narodenie niekedy prirovnáva k oprave pokazeného auta. Vlastník auta, ktorý rozhoduje o servise, je v tomto prirovnaní muž, zatiaľ čo žena je vnímaná ako pokazená vec, ktorá potrebuje opravu. Lekár sa stáva automechanikom, ktorý vie „pokazenú vec“ opraviť. Táto metafora implikuje, že tehotenstvo je choroba, ktorú treba liečiť pôrodom.

Ženy však používajú aj iné metafory. Niekedy prirovnávajú lekárov k iným povolaniam a samy seba k veci. V tomto prípade je lekár ten, kto „navždy ukončí to, čo bolo živé a zanecháva neživý kus mäsa alebo niečo zlomené, čo sa už nikdy nedá opraviť.“ Táto perspektíva môže naznačovať, že ženy vnímajú lekárov ako „mäsiarov“.

Pôrod je pre mnohé ženy intímna a významná udalosť. To, či ženina dôstojnosť bola počas pôrodu zachovaná, ako s ňou osoby prítomné pri pôrode komunikovali a zaobchádzali, či bola spoluúčastná rozhodovania, má priamy dopad na ženinu sebaúctu a kvalitu jej ďalšieho života. Kto by teda chcel vytvárať významové analógie medzi pôrodom a pokazenou prevodovkou, mal by sa najprv zamyslieť. Či to, ako sa autoopravár správa k prevodovke počas opravy, môže mať taký ďalekosiahly dopad na pocit vlastnej dôstojnosti majiteľa auta.

Tehotné a rodiace ženy, dokonca aj tie, ktoré čelia rôznym zdravotným komplikáciám, sú v prvom rade ľudské bytosti. Sú vnímavé, citlivé a autonómne. Až potom môžu nasledovať diagnózy, prognózy a ponúkané postupy. Ak si obe strany uvedomia, že na prvom mieste je človek, potom sa jedna zo strán nebude báť hovoriť o svojich potrebách a predstavách a druhá strana bude takúto konverzáciu vítať.

V tomto kontexte nadobúdajú na dôležitosti nástroje, ktoré pomáhajú ženám spracovať zážitky z pôrodu. Napríklad špeciálne karty, ktoré sa dotýkajú rôznych momentov pôrodu, ako aj situácií pred nimi a po nich. Tieto karty môžu pomôcť v samotnej príprave na pôrod, no i pri spracovaní nepríjemných a zraňujúcich zážitkov. Je dôležité poznamenať, že karty neobsahujú ezoterické obrázky a neobsahujú symboly intímneho života manželského/partnerského páru.

Metafora „narodenie ako cesta“ je ďalším príkladom. V beletrizovanom životopise sa to môže prejaviť v opise:

• S veľkým krokom a plačom som sa predierala na tento svet.
• Zvedavo som sa poobzerala okolo seba.
• Uvidela som sklamaný výraz tváre mojej mamy, z čoho som usúdila, že som dievča, a ešte k tomu škaredé. Ja som sa však sama sebe náramne páčila.
• Narodila som sa v dobre zabezpečenej právnickej rodine, s čím som bola tiež mimoriadne spokojná.

Ďalším typom metafory je personifikácia, kde sa neživým predmetom alebo zvieratám prisudzujú ľudské vlastnosti. Prirovnanie zase vzniká porovnaním jedného objektu s iným na základe rovnakých vlastností, pričom sa používajú spojky ako „ako“, „sťa“, „akoby“, „ani“.

Metafora je základom mnohých obrazných pomenovaní, ktoré používame denne, často si to ani neuvedomujúc. Napríklad „hrebeň hôr“, „zub stolička“, „hodinové ručičky“. V umeleckej literatúre však metafora nadobúda hlbší, originálnejší rozmer a obohacuje text o nové významy a asociácie.

Metafory spojené s narodením, či už v kontexte lekárskej starostlivosti alebo osobného vnímania, sú dôležitým prvkom v komunikácii o tejto skúsenosti. Uvedomenie si ich vplyvu môže viesť k empatickejšiemu a ľudskejšiemu prístupu k tehotným a rodiacim ženám.

tags: #metafory #pre #narodenie