Miloš Biháry, dvadsaťsedemročný klavírny sólista, je umelcom, ktorý si získal uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho hudobná cesta je dôkazom talentu, vytrvalosti a neustáleho hľadania nových umeleckých výrazov. Od útleho detstva bol obklopený hudbou, čo mu pomohlo nájsť si k nej cestu a rozvinúť svoj potenciál.
Hudba ho priťahovala odmalička, a tak mu celá muzikantská rodina pomohla nájsť si k nej cestu. „Keďže moji rodičia pochádzajú z hudobníckych rodín, mám k nej blízko od útleho detstva. Môj otec kedysi aktívne hrával na klarinete a k hudbe viedol aj mňa. Strýko hrával na klavíri a keď cvičil, vždy ma to lákalo a stále som ho otravoval. Rodičia a strýko si všimli, že ma to zaujíma a začali ma učiť. Dali mi pevné základy, ktoré počas hrania využívam dodnes.“
Profesionálne vedomosti začal Miloš nadobúdať vzdelávaním na inštitúciách s umeleckým zameraním. Navštevoval ZUŠ M. Schneidera-Trnavského, z ktorej sa rozhodol vydať ďalej na Konzervatórium v Bratislave, kde obstál s titulom „najlepší absolvent klavírneho odboru“. „Ako každé dieťa, mal som isté etapy. Niekedy sa mi chcelo cvičiť viac, inokedy menej. Zlomový bod prišiel, keď som sa rozhodoval, na akú strednú školu pôjdem. Napokon som si vybral práve konzervatórium, a tak som sa tomu naplno oddal.“ Muzické vzdelávanie prednedávnom zavŕšil aj ukončením vysokoškolského štúdia na Vysokej škole muzických umení titulom „magister umenia“ a v súčasnosti popri osobnom umeleckom pôsobení učí na bratislavskom Konzervatóriu a na ZUŠ M.
Všeobecne v hudbe ako takej je ťažké sa presadiť, najmä v našej krajine. Ešte ťažšie je to v odvetviach jazzu alebo klasiky, keďže sú dnes považované za alternatívy hudby. Podľa Miloša musí mať v sebe človek zápal, vieru v svoju schopnosť a vytrvalosť. Dnes už sa môže pýšiť prvenstvom na mnohých domácich aj zahraničných klavírnych súťažiach či koncertovaním so symfonickými orchestrami.
Miloš Biháry sa počas štúdia na bratislavskom Konzervatóriu viackrát predstavil ako sólista so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave v Slovenskej filharmónii. Koncertoval tiež na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na Pražskom konzervatóriu, na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, na Universität für Musik und darstellende Kunst Graz a i. V roku 2017 účinkoval na záverečnom koncerte festivalu Viva musica! v spolupráci so Symfonickým orchestrom Viva Musica! pod vedením dirigenta Braňa Kostku. V marci 2019 sa sólovo predstavil v Teatro Filodrammatici v Miláne v rámci spoločného projektu hudobníkov z krajín Vyšehradskej štvorky a na pozvanie Petra Dvorského sólovo vystúpil i v Slovenskom inštitúte v Ríme. V rámci abonentného cyklu Slovenskej filharmónie Mimoriadne koncerty bol sólistom Rachmaninovho Koncertu pre klavír a orchester č. 2 c mol (Slovenská filharmónia, dir.
Popri vážnej hudbe tvorí oblasť jeho záujmu i jazzová hudba. Účinkoval v zoskupeniach ako JMJ trio, v hip-hopovej skupine Delikatesa a v pop-funky skupine Chillsband. V roku 2012 založil kapelu Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers (Marek Taraj - bass, Juraj David Raši - drums), ktorá získala ocenenia na domácich súťažiach a predstavila sa na mnohých hudobných festivaloch (na festivale Bratislavské jazzové dni v rámci Pódia mladých (2014), na festivale Radio-Head Awards (2018) a ď.). Pôsobí tiež v projekte Django Gipsy Jazz Trio. So svojou kapelou Miloš Bihary Jazz Funk Brothers získal ocenenie Live Performance za najlepšiu interpretáciu v súťaži JAZZ START UP. Zúčastnil sa majstrovských kurzov v Holandsku ,,International Holland Music Session u prof. Matti Raekallio z Julliard. School v New Yorku.Absolvoval klavírne recitaly v Miláne a v Ríme (pozvanie od maestra Petra Dvorského). So svojim projektom Miloš Bihary Jazz Funk Brothers Orchestra vydal svoj debutový album ,,Dont worry, BIHARY" pod hlavičkou Hudobny Fond.
Miloš skutočne nie je muzikant, ktorý hrá len svadby, zábavy a oslavy. Hráva klasické alebo jazzové koncerty, kde klientelu tvoria veľvyslanci či ambasádori. Hral dokonca v Slovenskej filharmónii či na veľkých pódiách vo svete. „Keď som hral v Slovenskej filharmónii so symfonickým orchestrom, v pamäti mi utkvelo, že to bol skvelý zážitok. Je to sólový výkon s orchestrom. Na to sa nerobia ani konkurzy ani nič. Treba vyhrať pár súťaží, čo sú rešpektované v hudobnom svete, musíš si spraviť nejaké renomé a potom si tí dramaturgovia všetkých týchto inštitúcií pozývajú hráčov.“
„Hral som so Slovenskou Filharmóniou a s Filharmóniou Košice, nedávno som koncertoval v Miláne s Talianskym symfonickým orchestrom a s rôznymi inými. Som zástancom toho, že umelec alebo interpret musí stále cvičiť. Je absolútne jedno, na akej je úrovni. Aj napriek úspechom a odohratým koncertom stále cvičím a sledujem nové trendy. Intenzitu tréningu už prispôsobujem mojej potrebe, avšak stále sústredene a profesionálne. Ak to potrebujem, hrám niekoľko hodín, ale pokojne aj len zopár minút.“
Napriek desiatkam odohratých koncertov a stovkám hodín cviku v prstoch Miloš tvrdí, že hranie nikdy nie je mechanické. Emócia je vraj nevyhnutnou súčasťou každého jeho vystúpenia. Aj keď vraj pokorný interpret so zdravým úsudkom nikdy sám na seba nepovie, že je najlepší, pozitívnou spätnou väzbou jeho kvality je práve jeho meno. „Výborného umelca musia predchádzať vravy o ňom a jeho meno sa musí stať značkou. To je môj estetický ideál. Ak mám povedať moment, v ktorom som si sám sebe povedal: „bude to veľké“, tak to bolo postupne, keď začali prichádzať jednotlivé úspechy na medzinárodných súťažiach, a keď som začal koncertovať s orchestrom.“
Viac ako len módny doplnok - náramky, ktoré nosí, sú pre neho talizmanom. „Tieto náramky mi nosia šťastie. Už mi profesor za to nadával, že to sa takto nerobí, keď hrám klasiku. Prstene si dám dole, lebo to by bolo ozaj neslušné, ale narámky si nechávam.“ Deň pred koncertom nehrá, oddychuje alebo ide na party, ale vždy s vedomím, že svalová pamäť funguje a na koncert musí prísť pripravený.
Miloš priznáva, že reprezentovať sa v hocičom je ťažšie, keď si Róm. „Musíš byť stokrát lepší než ten Neróm, aby si ťa všimli. Keď budeš priemer, tak si povedia 'tak to je cigán, šak oni to majú v krvi'.“ Aj v tom najťažšom období treba nájsť nádej v hocičom, čo ti je blízke. Keby sme sa opustili, bolo by to zlé. Treba sa motivovať alebo nechať sa motivovať. Najmä v období, keď skončíš nejakú etapu v živote. Aj ja zažívam také klasické veci pochybovania interpreta. No, mňa veľmi motivujú a podporujú moji rodičia, brat a moji klavírni profesori.
„Reprezentovať sa v hocičom je ťažšie, keď si Róm. Musíš byť stokrát lepší než ten Neróm, aby si ťa všimli. Keď budeš priemer, tak si povedia "tak to je cigán, šak oni to majú v krvi". Aj v tom najťažšom období treba nájsť nádej v hocičom, čo ti je blízke. Keby sme sa opustili, bolo by to zlé. Treba sa motivovať alebo nechať sa motivovať. Najmä v období, keď skončíš nejakú etapu v živote. Aj ja zažívam také klasické veci pochybovania interpreta. No, mňa veľmi motivujú a podporujú moji rodičia, brat a moji klavírni profesori.“
Čo sa týka kritiky a stresu, tak ak je kritika konštruktívna, snaží sa zlepšovať. Ale ak to ide cez aroganciu a vôbec to nemá s konštruktívnou kritikou nič spoločné, tak to treba asi len nechať vyšumieť a zbytočne sa netrápiť. Stres závisí od toho, čo hrám. Ale keď už si sadnem za klavír, skoncentrujem sa a uvedomím si, že už mi nič iné neostáva len hrať, stres odíde. Pretože, kebyže sa vyrušujem týmito vnemami, tak by to asi dopadlo zle. Ja som potom po koncertoch ešte živší. Asi je to tými energiami. Ja ju pošlem publiku a to mi ju zasa vráti potleskom a iným abstraktným počinom a zrazu nemám pocit, že som unavený a mám energiu a radosť.
„Zážitky a výlety vo mne zarezonovali. Ja si veľmi ctím, že som bol pozvaný na rôzne prestížne koncerty. Všetko sa vryje do pamäti. Gro sú zážitky a skúsenosti. A to pretavujem do hudby. Vo svete sa mi hralo dobre v Ríme. To publikum bolo strašne vďačné a bolo strašne aktívne. Keď som niečo dohral a páčilo sa im to, tak oni robili neuveriteľné veci. Tlieskali, vstávali, boli všetci veľmi vďační. Tá spätná väzba nebola v tom, že "gratulujem, toto bolo famózne," ale bolo to, že "ďakujem veľmi pekne za zážitok a za to, že som si to mohol vypočuť", takže oni mi ďakovali, že som im zahral. Negratulovali mi k úspechu, ale poďakovali za hudbu, ktorú dostali do seba ako dar a majú pekný večer. To ma tak zahrialo. Uvedomil som si, že to robím správne a úprimne a tá emócia sa na nich preniesla.“
Miloš nás svojou hudbou tešiť neprestáva a neprestáva ani so získavaním cien. Prednedávnom vyhral prvé miesto v medzinárodnej súťaži Intercomp a stal sa absolútnym víťazom. Dokonca mu dekanka Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave udelila verejnú pochvalu.
Trojčlenná mladá kapela zoskupená okolo klaviristu Miloša Biháryho si stihla vybudovať už solídne renomé ako jedna z veľkých nádejí slovenskej inštrumentálnej scény. Dotiahli to na veľké pódia či medzinárodné jazzové súťaže. Na súťaži Nové tváre slovenského jazzu 2013 získali cenu za presvedčivý inštrumentálny výkon, v roku 2014 sa prezentovali na Bratislavských Jazzových Dňoch na pódiu mladých talentov, v 2017 získali v súťaži Jazz Start Up cenu Live Performance za najlepšiu interpretáciu a možnosť vystúpenia na popredných jazzových festivaloch. Členovia zoskupenia spoločne vytvárajú vlastnú osobitú koncepciu svojich autorských skladieb a symbiózu, medzi klasickou a jazzovou hudbou.
Mladý virtuózny klavirista zaradený k inštrumentálnej scéne mladej generácie hudobníkov. Hre na klavíri sa venuje od svojich 4 rokov. Navštevoval ZUŠ v Trnave. Po ukončení štúdia pokračoval na Konzervatóriu v Bratislave pod vedením Mgr.art Petra Čermana. V rámci štúdia koncertoval viackrát ako sólista so Symfonickým Orchestrom Konzervatória v Slovenskej Filharmónii a získal titul najlepší absolvent klavírneho odboru. Titul laureáta si odniesol zo súťaží ako Nitranska lutna, Schneiderova Trnava , kde získal šesťkrát zlaté pásmo a Bojnice - klavír v modernom rytme, kde 2krát získal 1.cenu a cenu Absolútny víťaz. Na prehliadke Nové tváre jazzu obdržal cenu za presvedčivý inštrumentálny prejav. Získal dva krát 1. miesto a cenu Absolútny víťaz v súťaži Konzervatórii. Okrem toho získal aj cenu Yamaha a ocenenie Viva Musica Grand Prix. Predstavil sa na záverečnom koncerte spolu so Symfonickým orchestrom festivalu Viva Musica. Je držiteľom ocenenia na medzinárodnej súťaži Forum per Tasti ana medzinárodnej súťaži v Brne. Taktiež patrí k víťazom projektu ,,Talenty Novej Európy". získal mimoriadnu cenu za najlepšieho Slovenskeho účastníka súťaže na Medzinárodnej súťaži J.N.Hummela a 1.miesto na klavirnej súťaži ,,Musica Slovacca”. Je absolventom Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením prof. Mariána Lapšanského a Jakuba Čižmaroviča ArtD. Nedávno získal 1.cenu a cenu Absolútny víťaz na medzinárodnej súťaže InterComp. Predstavil sa s Talianskym symfonickým orchestrom v Miláne v Theatro San Babila.
„Môj cieľ je, aby tá hudba inak znela. Dôvod, prečo ti skladby znejú podobne je, že dnes zahrá ten čardáš klavír sám. Interpret do toho len troška niečo zahrá. My sme sa snažili ísť troška do gipsy jazzu s Vanessou Šarközi. Ideme do cigánskych vecí, ale hráme ich úplne ináč. Páči sa to aj Rómom aj Nerómom.“
„V albume Dont worry Bihary, ktorý mám s kapelou Jazz funk Brothers, kde sú len naše skladby a dva aranžé od Mozarta a Chopina, mi skladby napadli v rozličných časoch. Skladba Unexpected moment mi napadla o polnoci, keď som pozeral telku. Pozerám, už som aj zaspával a zrazu mi vážne veci znejú v hlave. Tak som vytiahol elektrický klavír, slúchadlá a rýchlo som si poznačil aspoň nejaké značky, aby som to do rána nezabudol. No a ráno už bola skladba. Alebo skladba Amsterdam. Napadla mi v Amsterdame. Práve počas tých kurzov, kde riešim hrubú klasiku, Mozarta, Bacha... A potom prídem na taký intrák a zasa mi niečo znie v hlave. Rýchlo som zobral diktafón a potom to rozpracoval. Je to veľmi o spontánnosti.“
„Áno, počujem hudbu v hlave. Už sa mi niečo tlačí, že už z toho bude niečo v prstoch alebo na klavíri. Niekedy tá správa ešte neprišla do rúk, niekedy to hľadám, že čo som to vlastne počul. Prestanem hrať a len zavriem oči, nazriem do seba a zasa znejú tie nápady. Najhoršie je, keď už to máš začaté a počuješ to a teraz to musíš rozpísať do nôt. To je najťažšie a najzdĺhavejšie. Síce máme techniky, že sa to dá písať na Ipad a hneď ti to vygeneruje PDFko, ktoré si môžeš vytlačiť. Nie je to také náročné, ako to mal Mozart, ktorý musel každú notu písať ceruzkou do rána, ale aj tak je tento proces zdĺhavý. Ale to prvotné, to je automatika. Počujem, že toto bude kontrabas, toto budú husle, atď.“
„Ja do hudby dávam emócie. Z každodenného života. Radosť, smiech, smútok, nejaké trápenie... To sa na tej hudbe podpíše. Aj keď robíš dielo, ktoré už dávno niekto skomponoval, tak ty do toho dávaš svoje emócie, zo svojich zážitkov. Či už sú smutné alebo radostné.“
Miloš Biháry je chlapec z Trnavy, ktorý sa venuje vážnej hudbe. Okrem iného. Je to virtuózny klavirista. Má za sebou množstvo ocenení, koncertov, skúseností...
Mladý virtuózny klavirista zaradený k inštrumentálnej scéne mladej generácie hudobníkov. Hre na klavíri sa venuje od svojich 4 rokov. Navštevoval ZUŠ v Trnave. Po ukončení štúdia pokračoval na Konzervatóriu v Bratislave pod vedením Mgr.art Petra Čermana. V rámci štúdia koncertoval viackrát ako sólista so Symfonickým Orchestrom Konzervatória v Slovenskej Filharmónii a získal titul najlepší absolvent klavírneho odboru. Titul laureáta si odniesol zo súťaží ako Nitranska lutna, Schneiderova Trnava , kde získal šesťkrát zlaté pásmo a Bojnice - klavír v modernom rytme, kde 2krát získal 1.cenu a cenu Absolútny víťaz. Na prehliadke Nové tváre jazzu obdržal cenu za presvedčivý inštrumentálny prejav. Získal dva krát 1. miesto a cenu Absolútny víťaz v súťaži Konzervatórii. Okrem toho získal aj cenu Yamaha a ocenenie Viva Musica Grand Prix. Predstavil sa na záverečnom koncerte spolu so Symfonickým orchestrom festivalu Viva Musica. Je držiteľom ocenenia na medzinárodnej súťaži Forum per Tasti ana medzinárodnej súťaži v Brne. Taktiež patrí k víťazom projektu ,,Talenty Novej Európy". získal mimoriadnu cenu za najlepšieho Slovenskeho účastníka súťaže na Medzinárodnej súťaži J.N.Hummela a 1.miesto na klavirnej súťaži ,,Musica Slovacca”. Je absolventom Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením prof. Mariána Lapšanského a Jakuba Čižmaroviča ArtD. Nedávno získal 1.cenu a cenu Absolútny víťaz na medzinárodnej súťaže InterComp. Predstavil sa s Talianskym symfonickým orchestrom v Miláne v Theatro San Babila.
Koncert v "zrkadlovke" vo štvrtok 20. apríla o 19:00 h. bude súčasťou cyklu podujatí Trnavská hudobná jar. Druhý koncert trnavského festivalu klasickej hudby s názvom Rande s virtuózom sa odohrá v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika 20.4. o 19:00 h. Tešiť sa môžete na vynikajúce interpretácie Franza Liszta či Modesta Petroviča Musorgskijho v podaní sympatického nadaného klaviristu a jazzmana Miloša Biháryho.