JUDr. Miroslav Číž sa narodil 11. februára 1954 v Banskej Štiavnici. Jeho životná cesta bola úzko spojená s politickým dianím na Slovensku, kde pôsobil ako dlhoročný poslanec a neskôr aj ako poslanec Európskeho parlamentu. Zomrel 29. decembra 2022 vo veku 68 rokov.
Vzdelanie a začiatky kariéry
V roku 1978 úspešne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia, od roku 1979 do 1981, pracoval ako právnik na Obvodnom národnom výbore v Bratislave IV. Následne, v období rokov 1981 až 1989, pôsobil ako lektor v Inštitúte pre národné výbory.
Politická dráha v Národnej rade Slovenskej republiky
Miroslav Číž začal svoju kariéru v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 1990 a pôsobil tam až do roku 2002. Počas tohto obdobia zastával viacero významných funkcií. V rokoch 1989 - 1990 pôsobil ako poradca predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990 - 2002 bol tajomníkom Výboru NR SR pre verejnú správu, externým členom Kolégia ministra vnútra pre civilno-správny úsek, členom Rady vlády pre verejnú správu a odborným poradcom legislatívneho odboru NR SR.
V parlamentných voľbách v roku 2002 bol Miroslav Číž zvolený za poslanca NR SR za stranu SMER, ktorá sa neskôr, od 1. januára 2005, premenovala na SMER - sociálna demokracia. V tomto volebnom období sa stal podpredsedom Výboru NR SR pre verejnú správu, členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, členom politického grémia NR SR a podpredsedom poslaneckého klubu SMER-SD.
Počas svojej poslaneckej kariéry bol opätovne zvolený vo voľbách v roku 2006, kedy sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2010 opäť obhájil svoj poslanecký mandát za stranu SMER. V roku 2014 pôsobil vo funkcii podpredsedu NR SR a po voľbách v roku 2016 bol naďalej poslancom za stranu SMER-SD.
V minulosti bol tiež členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii. V roku 2016 bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.
Pôsobenie v Európskom parlamente
Od roku 2019 až do svojej smrti v roku 2022, Miroslav Číž zastupoval Slovensko v Európskom parlamente.
Odborné stáže a pedagogická činnosť
Počas svojej aktívnej politickej kariéry absolvoval Miroslav Číž odborné stáže v Nemecku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Írsku. Prednášal tiež na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na Academii Istropolitane v Bratislave.
Účasť na medzinárodných podujatiach
Miroslav Číž sa ako podpredseda Národnej rady SR zúčastnil viacerých medzinárodných podujatí a rokovaní:
- Rím - účasť na medzinárodnom kolokviu k 40. výročiu
- Ženeva - účasť na 119. medziparlamentnom zhromaždení
- Praha - účasť na podujatiach pri príležitosti Slovenských dní v ČR
- Kapské Mesto - účasť na 118. medziparlamentnom zhromaždení
- Ľubľana - stretnutie poslancov národných parlamentov s poslancami Európskeho parlamentu a rokovanie s predsedom skupiny slovensko-slovinského priateľstva
- Praha - slávnostný večer a slávnostné odhalenie pamätnej tabule
- Ženeva - účasť na 117. medziparlamentnom zhromaždení
Moderný vládca: Vysvetľovač
Dôležité legislatívne iniciatívy a postoje
Počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente sa Miroslav Číž venoval viacerým dôležitým legislatívnym iniciatívam.
V decembri minulého roka bol v Európskom parlamente schválený Akt o digitálnom trhu, ktorý spolu s Aktom o digitálnych službách tvorí tandem dôležitej legislatívy zameranej na vytvorenie spravodlivejšieho digitálneho prostredia s lepšou ochranou práv používateľov. Táto regulácia má jasne zadefinovať pravidlá a zodpovednosti pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, najmä online platformy ako sú sociálne médiá a online trhoviská. Uvedomujúc si, že veľká časť práce a súkromného života prebieha virtuálne, bola táto iniciatíva vnímaná ako nevyhnutná reakcia na nebezpečia neregulovaného digitálneho trhu, ako napríklad škandál Cambridge Analytica. V tomto prípade Európsky parlament schválil svoju pozíciu k návrhu Komisie a následne prebiehajú medziinštitucionálne rokovania (trialógy) s Radou EÚ a Európskou komisiou o finálnej podobe legislatívy.
Ďalšou dôležitou oblasťou bola Európska zdravotná únia, jeden z vlajkových projektov európskych sociálnych demokratov. Cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť zdieľanie a integrovanie najlepších postupov (best practices) naprieč celou Európskou úniou, čo by malo benefitovať aj Slovensko prostredníctvom modernizácie zdravotného systému a prístupu k najnovším poznatkom a postupom. V rámci tejto iniciatívy poslanci hlasovali o posilnení úlohy Európskej agentúry pre lieky (EMA), pričom Európsky parlament požadoval posilnenie jej mandátu a prostriedkov na efektívnejšiu reakciu na nedostatky liečiv počas mimoriadnych udalostí v oblasti verejného zdravia. Včasný vývoj kvalitných a bezpečných liekov bol v týchto situáciách označený za kľúčový.
Miroslav Číž sa tiež venoval dôsledkom pandémie koronavírusu, ktorá priniesla nové problémy a výzvy, ale zároveň odhalila a prehĺbila existujúce. Obdobie pandémie bolo poznačené veľkou neistotou v oblasti zamestnanosti a pracovných miest, ako aj reštrukturalizačnými procesmi v spoločnostiach. Zároveň prebiehal proces zelenej a digitálnej transformácie, ktoré, hoci dôležité, mohli v pracovníkoch vzbudzovať pocit neistoty. V kontexte prechodu na zelené a digitálne technológie bolo zdôraznené, že je potrebné myslieť aj sociálne. Iniciatívna správa vypracovaná Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci pripomínala, aby sa nezabúdalo na práva pracovníkov. Výskumy ukazujú, že zapojenie pracovníkov je prospešné pre spoločnosti aj pre samotných zamestnancov, a preto by mala byť demokracia na pracovisku samozrejmosťou. Pracovníci, ich zástupcovia alebo odbory by mali byť včas a zmysluplne informovaní a konzultovaní pred prijatím dôležitých manažérskych rozhodnutí, ktoré môžu mať vplyv na zamestnancov či ich pracovné podmienky.
Poslanci Európskeho parlamentu môžu predkladať otázky na písomné zodpovedanie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie. Tieto otázky sa môžu týkať úloh Predsedníctva, Konferencie predsedov a kvestorov. Poslanci môžu tiež klásť Európskej centrálnej banke (ECB) otázky na písomné zodpovedanie a otázky týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Tieto otázky sa najprv predkladajú predsedovi gestorského výboru.
Pripomenutie a odkaz
Miroslav Číž bol jedným zo zakladateľov strany Smer-SD a dlhodobo sa v nej angažoval. Jeho odchodom stratilo Slovensko významného politika s bohatými skúsenosťami v národnej aj európskej politike.
V súvislosti s projektom osobnosti.sk bola vyjadrená vďačnosť za pripomínanie si slovenských osobností, ktoré sa zapísali do histórie a sú autormi trvalých hodnôt. Projekt Osobnosti.sk bol označený za veľmi cenný, pretože cez osobnosti sa spoznávajú národy a štáty. Zdôraznilo sa, že v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy reality show, skutočný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často v úzadí a ich názory na spoločenské problémy nie sú dostatočne známe.