Neuveriteľné príbehy osobností slovenskej kultúry, ktoré zmenili históriu!

Veľký historický prevrat priniesol do života nášho mesta zásadné zmeny.

Osobnosti a ich diela

Mesto Košice dostalo v minulosti viackrát právo razenia mincí. Razili sa tu mince Mateja Korvína, ale aj kniežat Bethlena, Bocskayho a Rákócziho.

Zberateľstvo a ochrana kultúrneho dedičstva

Odkedy mi zverili riadenie múzea musel som sa vysporiadať s viacerým ťažkosťami. Viem vám to povedať presne, aj keď pre chýbajúce katalógy je to možné iba za pomoci fotografií a neúplných záznamov. Sú tam v prvom rade najcennejšie diela z galérie, ďalej čarokrásny renesančný nábytok a truhlice, potom celá numizmatická zbierka, vrátane veľkej košickej zbierky medailí a celá kolekcia košických razieb. Medzi odvezenými predmetmi boli aj cenné výšivky a kňazské rúcha zo 14. a 15. storočia. Áno je. Najcennejšie zbierky múzea boli prevezené do Maďarska, kde sú dodnes.

V prvom rade by som chcel uplatniť praktický smer, t. j. vzájomne spoznať maďarské a české umenie s cieľom spoločnej spolupráce. To sa mi už viac-menej aj podarilo zrealizovať. Z poslednej výstavy košických umelcov som vybral najzaujímavejšie diela, ktoré budú v polovici februára vystavené v Prahe, aby ľudia aj tam spoznali košické umenie. Okrem toho plánujem prezentovať všetkých umelcov východného Slovenska (maď. Keletslovenszkó) na chystanej svetovej výstave v Benátkach. Tu by som rád dodal, že som nesmierne hrdý na to, že sa mi podarilo zblížiť spoluprácu medzi našimi umelecky činnými ľuďmi.

Mám niekoľko nápadov, ale najskôr sa uskutoční výstava z pozostalosti nadaného a skoro zomrelého SzillárdaKőváryho. Hľa tu vidíte už aj aktuálny plagát výstavy.

Veľmi dobré. Až doteraz som v Košiciach zorganizoval tri výstavy: výstavu českých grafikov a priemyselných umelcov, výstavu košických výtvarných umelcov a výstavu ľudových vianočných výšiviek a keramiky.

Ja inak na poli umenia a vedy nepoznám žiadnu politiku, teda vlastne jednu poznám: politiku zbližovania a porozumenia! Týmto programom som sa riadil od svojho nástupu do funkcie riaditeľa múzea a nemienim sa toho vzdať ani do budúcna.

Významné osobnosti a ich prínos

Po roku 1848 pôsobila v Košiciach Právnická akadémia s knižnovou, ktorá bola okrem štátnych prostriedkov doplňovaná i početnými darmi od občanov mesta, rôznych inštitúcií a spolkov.

Po vzniku Československa túto inštitúciu i s knižnovou prevzalo do štátnej správy Ministerstvo školstva a národnej osvety v Praze. Jej činnosť ukončilo v roku 1922 a knižné fondy mali byť prest'ahované do Univerzitnej knižnice v Bratislave. Do Košíc bol preto vyslaný knihovník z pražskej Univerzitnej knižnice, aby presun kníh do Bratislavy pripravil. Asi nikto netušil, že tento zodpovedný človek zverené poslanie nesplní. Tým človekom bol Dr. Emil Černaj.

Narodil sa 1. decembra 1885 v Českém Krumlove. Vyštudoval filozofiu, dejiny umenia a germanistiku. Do Košíc prišiel po trojročnom pôsobení v Univerzitnej knižnici v Prahe. Ako vzdelaný a kultúrny človek však rýchlo pochopil, že prest'ahovanie knižnice by bolo pre mesto a jeho občanov nenahraditeľnou stratou. Jeho vzťah ku Košiciam pozitívne ovplyvnili i príbuzenské väzby, pretože jeho manželkou bola Košičanka Alžbeta Jozefína Čarná. Začal neľahký zápas o udržanie knižnice v Košiciach.

Dr. Černaj kupodivu umel maďarsky (po otcovi mal maďarské a nemecké príbuzenstvo), a to mu uľahčilo vyjednávanie s predstaviteľmi mesta, v ktorom bola maďarčina stále hlavnou rečou. Okrem maďarčiny a češtiny ovládal tiež nemčinu a francúzštinu. Vtedajší starosta Košíc Dr. Pavel Novák i rada mesta sa stotožnili s potrebou verejnej knižnice, ale presvedčiť o tom i Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe vôbec nebolo jednoduché.

Štvrtého januára 1924 zaslal starosta ministrovi školstva v Prahe a zároveň županovi Župy košickej dopis, v ktorom zdôvodňuje potrebu zachovania knižnice v meste. Starostove slová plne potvrdzuje článok rozhorčeného redaktora z 28. januára 1924, uverejnený v Slovenskom východe: „Naša verejnosť bola nedávno rozrušená správami o tom, že knižnica bývalej Právnickej akadémie v Košiciach má byť odvezená z Košíc do Bratislavy… Je nepochopiteľné, že môžu byť robené tak bezhlavé rozhodnutia, ako toto. Písali sme už, že pre Bratislavu knižnica nemá veľkého významu, lebo bratislavská univerzita všetky spisy, ktoré sú v Košiciach, má. Zato Košice, keď im bude knižnica vzatá, ztratia veľmi mnoho, lebo podobná knižnica nedá sa zaobstarať, a Košiciam bude vzatá posledná kultúrna inštitúcia. Jestli rozhodnutie padlo v Bratislave či v Prahe, je ľahostajné, ale je hlúpe. Knižnica Právnickej akadémie musí zostať v Košiciach - to je naše stanovisko a stanovisko celej košickej verejnosti. Predsa musí už raz pochopiť Praha aj Bratislava, že Košice nie sú tým posledným miestom v republike! Pánovia, vy ktorí sedíte hore na vysokých miestach, pozor! Naučte sa myslieť tiež do budúcnosti a uvedomte si, že za vaše hlúposti bude trpieť budúcnosť! Uvedomte si, že nie vždy s úradom Boh dáva aj rozum. Nemyslite si, že z lokálneho patriotizmu chceme, aby v Košiciach knižnica zostala. Nie. Ale my vidíme ďalej do budúcnosti ako vy, ktorým - iste nešťastnou náhodou sú do rúk dané oteže moci a kompetencie. Snahy dr.“

V roku 1924 usnesením Rady mesta Košice vznikla Štátna verejná knižnica, pokračovateľka knižnice bývalej Právnickej akadémie v Košiciach a predchodkyňa dnešnej Verejnej knižnice Jána Bocatia. Prvého októbra 1924 vstúpil do platnosti knižničný poriadok, na základe ktorého bola knižnica sprístupnená každému obyvateľovi Košíc staršiemu 16 rokov.

Dohoda ministerstva s mestom priniesla i uspokojivý model financovania. Zo štátnych prostriedkov Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe bol zabezpečený prevádzku knižnice a nákup náučnej literatúry. Rada mesta Košice sa zaviazala finančne prispievať na rozšírenie beletristickej časti knižného fondu. Tradičnou, zložením a spracovaním knižného fondu mala „knižkovňa“ charakter vedeckej knižnice.

I po príchode do Košíc Dr. Černaj udržoval kontakty s Českým Krumlovom, svojím rodným mestom, predovšetkým s tamojším Schwarzenbergským ústredným archívom. Začal s dovtedy nepoužívanou medziknižničnou službou. Že o ňu bol záujem, potvrdzujú ďakovné listy knižnici, čo bol dobový dobrý zvyk. Od roku 1923 sa datuje spolupráca košickej knižnice s Univerzitnou knižnicou v Prahe a s knižnicou Národného zhromaždenia, ktorá pravidelne ako dar zasielala do Košíc beletristickú literatúru v češtine.

Rok 1924 bol pre Košice bezpochyby významný i z ďalších dôvodov. Okrem knižnice tu vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ktoré začínalo hrať slovensky. Prvýkrát sa bežal Košický maratón z Turne nad Bodvou do Košíc, ktorý dodnes existuje ako najstarší európsky maratón.

Dr. Emil Černaj sa stal prvým správcom novovzniknutej knižnice, pre ktorú spracoval knižničný a výpožičný poriadok a dokončil katalogizáciu knižného fondu. Vynakladal maximálne úsilie, aby získal čo najviac prostriedkov na doplňovanie fondu. Apeloval na ministerstvo, aby bol charakter vedeckej knižnice zachovaný nákupom odbornej literatúry a periodík. Neúnavne korešpondoval s vydavateľstvami a veľvyslanectvami, aby zabezpečil noviny a časopisy zadarmo alebo s nejakou zľavou. V komunikácii využíval svoje dobré jazykové znalosti. Na budovanie fondov mu veľmi záležalo. Aby mu niektoré tituly kníh resp. časopisov neunikli, nakupoval i na úver, a keď získal finančné prostriedky, tak ich zaplatil.

O služby knižnice prejavovali záujem úradníci, kňazi, vojaci, advokáti… V percentuálnom vyjadrení to bolo 75 % mužov a 25 % žien. Knižný fond sa zväčšoval nielen vďaka štátnym prostriedkom, ale tiež darom občanov. Preto záhy tri miestnosti v budove na Kováčskej ulici začali byť knižnici tesné. Dr. Černaj opäť vstúpil do rokovaní s Radou mesta Košice, aby spoločne našli vhodnejšie priestory. A mesto sa ku svojej knižnici zachovalo skutočne veľkoryso. Ponúklo priestory radnice, jednej z najlukratívnejších budov v centre mesta. A nielen to. Na adaptáciu priestorov mestská rada vyčlenila 250 000 Kčs.

Slávnostné otvorenie knižnice v novej budove sa konalo 29. januára 1928. V dobových priestoroch, v ktorých bol ponechaný pôvodný inventár, bola zriadená i rozsiahla čitáreň, študovňa a sklady kníh. Knižnica bola sprístupnená denne (vrátane nediel a sviatkov), od 9.00 do 12.00 hodiny a od 17.00 do 20.00 hodiny. Dr. Černaj požiadal mestskú radu, aby študovňa mohla byť sprístupnená až do 22.00 hodiny.

Návštevnosť nových, väčších priestorov v Historickej radnici sa utešene rozrastala. Do presťahovanej knižnice sa zapísalo viac ako 3000 čitateľov, poplatok za vystavenie preukazu predstavoval 3 Kčs. Knižný fond vtedy obsahoval viac ako 50 tisíc kníh. Čitáreň a študovňu navštívilo zhruba 60 tisíc návštevníkov, ktorí tu mohli využívať 135 domácich i zahraničných časopisov a 190 domácich i zahraničných novín.

Dr. Černaj teda s uspokojením mohol skonštatovať, že splnil svoje poslanie. Tridsiateho augusta 1929 podpísal protokol o odovzdaní knižnice v meste, ktoré mu prirástlo k srdcu, a vrátil sa do Univerzitnej knižnice v Prahe.

Antonín Václavík a jeho prínos pre slovenské múzejníctvo

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí z radov odborníkov vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine, širokej návštevníckej verejnosti sprístupnenej v roku 1938.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii „Luhačovské Zálesí“ (1930).

V rokoch 1924 - 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky - základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Vo februári 1939 spolu s rodinou musel nútene opustiť Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov.

Max Švabinský a jeho pobyty na Slovensku

Malíř a grafik Max Švabinský. Veliký mistr a klasik. Umělec moderny přelomu 19. a 20. století. Jedna z vedoucích osobností generace 90. let. Souputník A. Slavíčka i J. Preislera. Narodil se 17. září 1873 v Kroměříži. Zemřel v Praze 10. února 1962 jako národní umělec, doktor honoris causa a nositel dalších vyznamenání a titulů. Za svůj dlouhý život prošel rodnou Moravu, Čechy i kus Evropy, Nizozemí, Itálii… Jeho výtvarné dílo se rozvíjelo v kontextech českého umění s uměním německým, francouzským i anglickým.

V letech 1931-38 prožíval tvořivé léto i podzim na Slovensku. Ze stověžaté matičky Prahy bylo do vesničky Pohorelá už za první republiky více než 600 kilometrů. V Praze byl Max Švabinský, absolvent Akademie výtvarných umění, již profesor, rektor Akademie, člen i předseda spolku Mánes, spoluzakladatel Spolku českých umělců grafiků Hollar a především všestranný malíř, kreslíř a grafik, skutečně velikou osobností spjatou se svým „mohutným dílem“. Byla to tvorba figurální i portrétní, byly to krajiny i zátiší a též návrhy na vitráže pro chrám sv. Víta, návrhy na československé peníze (sto a tisícikoruna z let 1932, 1936) a návrhy na poštovní známky.

Max Švabinský byl zázračné dítě. Vystavoval již od svých 10 let. Pak to byl klasik, „mistr renesance“ i akademik. Jiří Kotalík připomínal jeho „reálné vidění a symbolické představy“. I tyto aspekty nacházíme v jeho vztahu i v jeho pobytech na Horehroní. Ještě předtím kreslí a maluje v plenéru na Hané, na Vysočině v Kozlově, pak na Polabí i v holandském Zandwoortu.

V roce 1931 projíždí vlakem na východ od Banské Bystrice a za Breznem objevuje řetízek horehronských vesniček - Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá a u ní Pohorelskou Mašu. Vesnička Pohorelá se rozvíjela od začátku 17. století jako poddanská obec hradu Muráň. Založili ji slovanští a polští osadníci. Její obyvatelé chovali ovce a dobytek, byli též dřevorubci, vyráběli dřevěná nářadí a šindele. Byly tu též vyšívačky, později tkalcovské družstvo, cimbálová muzika, písně i tance a modlitby v barokním kostele sv. Štěpána krále. Význam obce vzrostl koncem 18. století, kdy zde začala těžba i zpracování železné rudy (již 1794 ocelový hamr, 1804 vysoká pec). To již v oblasti dlouho působili podnikatelé šlechtického rodu Coburgů. U Coburgovských železáren vzniká též na přelomu 18. a 19. století Pohorelská Maša (huť, hamr). Ta se stala jejich letním sídlem, postavili si zde malý zámeček i park s jezírkem a rybníkem.

Častým hostem tady byla nejvýznamnější osobnost rodu Coburgů, Ferdinand, do roku 1918 bulharský car, který sídlil též v rodovém zámku ve Sv. Antonu u Banské Štiavnice. Ferdinand byl postarší, důstojný muž s bílou bradkou a holí. Po roce 1931 si ho místní obyvatelé pletli s podobnou osobností Maxe Švabinského.

Max Švabinský v Pohorelské Maši kreslil v plenéru, na loukách i na březích Hronu, v dolinách i na kopcích. V domečku v parku, ve svém letním ateliéru pak dělal další skici, dřevoryty a hodně kreslil na klihový papír předlohy pro litografie, které pak tiskl v Praze. Inspirací bylo rozhraní Nízkých Tater a Muráňské planiny, vrch Gindura, údolí Hronu se pstruhy a raky, i louky plné vůní květů - horské orchidey, ocúny, enciány, hvozdíky i bodláky a křoví borůvek. Jako milovník motýlů ho fascinoval objev knížete motýlů se jménem Parnassius Apollo, o němž říkal: „Ten je nejhezčí ze všech a to je Slovák!“

Ve skicáři Maxe Švabinského byly též východy a západy slunce, vrchy ve větru a bouři, mraky, ale také pasoucí se koně i krávy, ještěrky, mušky, včelky. A hodně též lidé z Pohorelské Maši. Známí i neznámí, odpočívající pastevci i hrabačky, sekáči i kopáči brambor, rybáři u Hronu…

V divokém i půvabném prostředí této vesničky vznikly též „pro Prahu“ dřevoryty Básník a múza, diplom Česká akademie věd a umění, kresby a litografie básní V. Huga Satyr, litografie Odpočívající Pan, biblické motivy Korunování světice, Křest Kristův, studie pro kartony na vitráže chrámu sv. Víta i alegorické postavy a z nich také personifikace Slovenska - kolorovaná litografie Slovenský chlapec, Jozef Gavura (Gabura?) datována 1. 9. 1937. V této realistické krojované studii jako by Max Švabinský připomínal dávné kresby Josefa...

Významné osobnosti narodené v januári

Pozrite si prehľad okrúhlych či polookrúhlych výročí narodení slovenských osobností pripadajúcich na rok 2023.

1. január 1963 - Narodil sa v Ružomberku bývalý úspešný futbalista a reprezentant Milan Luhový (60).
3. január 1838 - Narodil sa v Banskej Bystrici učiteľ a novinár Daniel Kopa (185), autor slovenskej gramatiky a spolutvorca slovenských učebníc, blízky spolupracovník Andreja Sládkoviča, či Jozefa Miloslava Hurbana.
3. január 1933 - Narodil sa v Zavarre historik Jozef Jablonický (90), popredný odborník na Slovenské národné povstanie (SNP).
4. január 1818 - Narodil sa v Revúcej lekár, botanik a spisovateľ Gustáv Reuss (205), autor diela Květena Slovenska, čili opis všech jevnosnubných na Slovensko divorastoucích a mnohých záhradných rostlin dle soustavy De Candeollovy.
4. január 1978 - Narodil sa v Bratislave bývalý úspešný profesionálny tenista Dominik Hrbatý (45).
5. január 1923 - Narodil sa v obci Střelná legenda československej a slovenskej rýchlostnej kanoistiky Jan Matocha (100), ktorý štartoval na prvých olympijských hrách (OH) po druhej svetovej vojne v Londýne v roku 1948 a tiež na OH v Helsinkách v roku 1952.
6. január 1938 - Narodil sa v Bratislave legendárny hokejista a tréner Jozef Golonka (85). Na archívnej snímke z roku 1966 československý hokejista Jozef Golonka s víťaznou trofejou z turnaja SNP v Banskej Bystrici.
7. január 1788 - Narodil sa v Palúdzke evanjelický kňaz, filozof a teológ Gašpar Šulek (235).
8. január 1893 - Narodil sa v Banskej Bystrici architekt Ladislav Hudec (130). Medzi jeho najznámejšie diela patrí šanghajský 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934.
8. január 1953 - Narodil sa v Bratislave legendárny hokejista Marián Šťastný (70), najstarší brat tiež slávnych hokejistov Petra a Antona.
9. január 1878 - Narodil sa v Plešivci maliar Július Rudnay (145).
9. január 1913 - Narodil sa v Chrudime dramatik a literárny kritik Peter Zvon (110), vl. menom Vladimír Sýkora, autor známej drámy Tanec nad plačom.
10. január 1913 - Narodil sa v Bratislave právnik, predseda Zboru povereníkov, neskôr generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák (110).
10. január 1928 - Narodil sa v Rišňovciach bývalý vplyvný slovenský a československý komunistický politik, poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v normalizačných 70. rokoch 20. storočia Gejza Šlapka (95).
11. január 1948 - Narodil sa v Bratislave bývalý futbalista a československý reprezentant Ján Čapkovič (75), kanonier Slovana Bratislava, s ktorým v roku 1969 vyhral Pohár víťazov pohárov.
11. január 1948 - Narodil sa v Bratislave bývalý futbalista, československý reprezentant Jozef Čapkovič (75), obranca Slovana Bratislava, s ktorým v roku 1969 vyhral Pohár víťazov pohárov a majster Európy z roku 1976.
11. január 1973 - Narodil sa v Prešove bývalý úspešný atlét v disciplíne vrh guľou Milan Haborák (50), ktorý bol trikrát (2000, 2001, 2002) vyhlásený za atléta roka Slovenskej republiky.
12. január 1918 - Narodil sa v Antole herec, kostýmový výtvarník, pedagóg a režisér Karol L. Zachar (105), bývalý režisér Činohry Slovenského národného divadla (SND), otec herca Jána Zachara.
13. január 1928 - Narodil sa v Malackách herec, výrazná postava modernej slovenskej činohry či filmu Karol Machata (95).
14. január 1943 - Narodil sa vo Zvolene herec a divadelný pedagóg Juraj Slezáček (80), člen Činohry SND.
15. január 1973 - Narodil sa v Čadci básnik, prozaik a redaktor Marián Grupač (50).
16. január 1938 - Narodil sa v Bratislave onkológ, vedecký pracovník, odborný publicista, bývalý rektor Univerzity Komenského a exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Švec (85).
20. január 1793 - Narodil sa v Chyžnom na Orave katolícky kňaz, cirkevný hodnostár Tomáš Červen (230), veľký podporovateľ národno-kultúrnych snáh Slovákov.
20. január 1933 - Narodil sa v Zlatne dlhoročný rozhlasový autor, redaktor a šéfredaktor, publicista a spisovateľ Emil Benčík (90).
21. január 1823 - Narodil sa v Dolnej Strehovej maďarský básnik, dramatik a spisovateľ Imre Madách (200), autor známeho poetického diela Tragédia človeka.
22. január 1958 - Narodila sa v Bratislave bývalá predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková (65).
23. január 1923 - Narodil sa v Bratislave kanadský športový novinár slovenského pôvodu George Gross (100). V roku 1985 sa stal členom hokejovej Siene slávy NHL v Toronte a od roku 2002 sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja.
23. január 1923 - Narodil sa v Modre herec Jozef Sodoma (100), člen Činohry SND.
23. január 1968 - Narodil sa v Bratislave operný spevák Martin Malachovský (55).
24. január 1918 - Narodil sa v Bošáci maliar, grafik a ilustrátor Ľudovít Bránsky (105).
24. január 1933 - Narodil sa v Košiciach dokumentarista a výtvarný fotograf Ladislav Borodáč (90).
25. január 1688 - Bol pokrstený vo varínskom kostole legendárny zbojník Juraj Jánošík (335). Zomrel (popravili ho) 17.3.1713 (ako deň úmrtia sa uvádza aj 18.
25. január 1863 - Narodil sa vo Vrbici básnik, spisovateľ, učiteľ a národný buditeľ Peter Pavol Zgúth (160).
25. január 1888 - Narodil sa v Námestove katolícky kňaz, básnik, politik Ignác Grebáč-Orlov (135).
25. január 1968 - Narodil sa v Modre herec Peter Sklár (55).
26. január 1843 - Narodil sa v Senici evanjelický kňaz, cirkevný a literárny historik Ján Mocko (180).
26. január 1943 - Narodila sa v Bratislave, prekladateľka, literárna kritička a publicistka Michaela Jurovská (80).
27. január 1923 - Narodila sa v Kráľovej Lehote poetka a spisovateľka Krista Bendová (100). Autorka detských kníh Bola raz jedna trieda, Opice z našej police, či jazykovo a obsahovo originálneho Osmijanka.
27. január 1938 - Narodil sa v Kráľovskom Chlmci kameraman a režisér Gejza Kendy (85).
27. január 1948 - Narodil sa v Moravských Kračanoch maliar a grafik Róbert Almási (75). Zomrel 20.5.2018.
27. január 1958 - Narodila sa v Trenčíne divadelná a filmová herečka Marta Sládečková (65).
28. január 1843 - Narodil sa v Kolpachoch fyzik, zakladateľ telovýchovných spolkov a materských škôl Karol Antolík (180).
28. január 1918 - Narodil sa v Krásne nad Kysucou významný predstaviteľ slovenskej a európskej archeológie, odborný publicista a vysokoškolský pedagóg Anton Točík (105).
28. január 1928 - Narodil sa v Martine spisovateľ a redaktor, bývalý generálny sekretár, generálny komisár Medzinárodného komitétu Bienále ilustrácií Bratislava exprezident Medzinárodnej únie pre detskú knihu, medzinárodnej organizácie patriacej pod Organizáciu Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru Dušan Roll (95). Zomrel 29.
29. január 1908 - Narodila sa v Modre spisovateľka Mária Gavorníková (115).
29. január 1943 - Narodil sa v Topoľčanoch literárny kritik, esejista Ivan Sulík (80). Zomrel 14.
29. január 1958 - Narodil sa v Šali grafik a ilustrátor Róbert Jančovič (65).
30. január 1878 - Narodil sa vo Voderadoch sochár Ján Koniarek (145), ktorý čerpal námety pre svoje diela zo slovenských národných dejín.
30. január 1913 - Narodil sa v obci Liptovský Peter fotograf Martin Martinček (110). Vydal viaceré publikácie.
30. január 1918 - Narodil sa v Prešove spisovateľ, scenárista a filmový režisér Leopold Lahola (105).
30. január 1938 - Narodil sa v Červenici sochár Juraj Rusňák (85).
31. január 1908 - Narodila sa vo Zvolene výtvarníčka, pedagogička a návrhárka krojov Irena Tonkovičová (115).

Významné osobnosti narodené vo februári

2. február 1568 - Narodil sa na hrade Sklabiňa historik, krajinský hodnostár, strážca kráľovskej koruny a zemepán Peter Révai (455).
2. február 1888 - Narodila sa v Trenčíne verejná činiteľka a publicistka Mária Zochová (135).
2. február 1963 - Narodil sa v Poprade exprezident SR Andrej Kiska (60).
3. február 1818 - Narodil sa v Tisovci evanjelický kňaz, učiteľ, úradník, básnik, novinár, prozaik a prekladateľ Timotej Ignác Bohuslav Nosák (205).
3. február 1933 - Narodil sa v Bratislave divadelný režisér, pedagóg a prekladateľ anglosaskej drámy Miloš Pietor (90), bývalý riaditeľ SND v Bratislave.
4. február 1918 - Narodil sa v Žiline herec Anton Gýmerský (105).
4. február 1933 - Narodil sa v Partizánskej Ľupči prekladateľ a básnik Július Rybák (90). Zomrel 29.1.
5. február 1913 - Narodil sa v Železnej Breznici sochár Karol Dúbravský (110).
5. február 1943 - Narodil sa v Novej Vsi nad Žitavou futbalový tréner Dušan Uhrin (80).
7. február 1828 - Narodil sa v Rajci katolícky kňaz, redaktor, publicista, včelár, ovocinár, hospodársky pracovník, spoluzakladateľ Matice slovenskej a ľudovýchovný pracovník Romuald Zaymus (195).
7. február 1898 - Narodil sa hudobný skladateľ, zbormajster a pedagóg Ladislav Stanček (125).
7. február 1923 - Narodil sa v Martine estetik, filozof Marián Váross (100).
8. február 1813 - Narodil sa v Jelšavskej Teplici evanjelický kňaz, romantický spisovateľ, štúrovský básnik, vychovávateľ, národnopolitický pracovník Samuel Tomášik (210), ktorý sa okrem iného pričinil o založenie gymnázia v Revúcej.
8. február 1843 - Narodil sa v Želiezovciach kuchár a hotelier Eduard Sacher (180), ktorý vylepšil recept svojho otca Franza Sachera na tortu s názvom Sacherova torta.
8. február 1913 - Narodil sa v Zlatých Moravciach spisovateľ a dramatik Ján Hudec (110).
9. február 1913 - Narodil sa v Podbrezovej učiteľ a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v čase Slovenského národného povstania Ladislav Sára (110).
9. február 1938 - Narodil sa operný spevák a pedagóg Vojtech Schrenkel (85), bol sólistom Opery SND.
10. február 1863 - Narodil sa v obci Turčiansky Michal prozaik, básnik, publicista, národovec, prekladateľ a redaktor Národných novín Izidor Žiak (160).
10. február 1873 - Narodil sa v Temešvári (Rumunsko) dirigent, hudobný pedagóg a inštrumentalista Dezider Kövér (150).
10. február 1983 - Narodil sa v Nitre atlét - chodec Matej Tóth (40), ktorý v roku 2015 v Pekingu získal premiérovú zlatu medailu (chôdza na 50 km) na majstrovstvách sveta v ére samostatnosti SR. V roku 2016 na olympiáde v Riu de Janeiro získal zlatú medailu v chôdzi na 50 km.
11. február 1933 - Narodil sa vo Fiľakove vysokoškolský pedagóg, historik, rozhlasový pracovník, verejný činiteľ a publicista Ján Mlynárik (90), signatár Charty 77.
12. február 1908 - Narodil sa v Hrabušiciach maliar a ilustrátor Emil Makovický (115).
12. február 1963 - Narodil sa v Bratislave hudobný skladateľ Róbert Rudolf (60).
13. február 1743 - Narodil sa v Revúcej evanjelický kňaz, osvietenský spisovateľ, učiteľ a jazykovedec Pavel Šramko (280), autor Česko-slovenskej gramatiky - liternice, ktorú zaviedol gemerský seniorát ako učebnicu pre slovenské školy.
13. február 1938 - Narodila sa v Banskej Bystrici redaktorka, dramatička a rozhlasová autorka Elena Antalová (85).
14. február 1903 - Narodil sa v Prešove maliar a reštaurátor Jozef Bendík (120).
14. február 1908 - Narodil sa v Žiline režisér, dramatik, prekladateľ a pracovník Matice slovenskej Ferdinand Hoffmann (115). V roku 1945 emigroval do Argentíny.
14. február 1923 - Narodil sa v Komjaticiach národovec, slovensko-americký dejateľ Jozef C. Trubinský (100).
14. február 1948 - Narodila sa v Hornej Štubni herečka Judita Ďurdiaková (75).
14. február 1953 - Narodil sa v Bratislave dramaturg, prekladateľ a scenárista Miloš Ruppeldt ml.
15. február 1768 - Narodil sa v Kežmarku lekár a botanik Samuel Genersich (255), autor práce o flóre Spiša a východných Tatier.
15. február 1848 - Narodil sa vo Vavrišove učiteľ, evanjelický kňaz, cirkevný historik, básnik a vnútromisijný pracovník Ján Alexander Fábry (175).
15. február 1893 - Narodil sa v Prievidzi geograf, jazykovedec a publicista Jozef Martinka (130).
16. február 1908 - Narodil sa v Liptovskom Mikuláši literárny historik a kritik Milan Pišút (115).
16. február 1923 - Narodila sa v Liptovskej Teplej spisovateľka, redaktorka, pedagogička a prekladateľka Anna Devečková (100).
16. február 1968 - Narodil sa v Zlatých Moravciach herec, divadelný režisér, hudobný skladateľ Peter Mankovecký (55).
17. február 1903 - Narodila sa v Kremnici herečka Oľga Adamčíková (120).
17. február 1918 - Narodil sa v Ponikách rezbár, rozprávač, zberateľ a interpret ľudových piesní, spolupracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) Ondrej Madoš (105).
19. február 1803 - Narodil sa v Györi vodohospodár a staviteľ František Oto Hieronymi (220), geodet, projektant a hlavný staviteľ prvej uhorskej konskej železnice Bratislava - Trnava.
19. február 1878 - Narodila sa v obci Šalgočka ľudová maliarka a autorka ornamentov na domoch Anastázia Horná (145).
19. február 1918 - Narodil sa v obci Stará Halič etnograf, kultúrny historik a spisovateľ František Kalesný (105).
19. február 1953 - Narodil sa v Bratislave hokejista, bývalý hokejový tréner, funkcionár, vysokoškolský pedagóg a podnikateľ Ján Filc (70).
20. február 1908 - Narodil sa v Kráľovej Lehote herec, režisér, scenárista, dramatik a publicista Ondrej Jariabek (115).
20. február 1923 - Narodila sa predstaviteľka národnostnej kultúry Rusínov, spisovateľka Anna Halgašová (100).
21. február 1933 - Narodil sa v Hosťovciach nad Bodvou maliar a grafik Július Hegyesy (90).
22. február 1883 - Narodil sa v Košiciach lesný hospodár, fytogeograf a priekopník slovenskej fytogeografie a dendrológie Tibor Blatný (140).
23. február 1443 - Narodil sa v Kluži (dnes Rumunsko) uhorský kráľ (1458-1490) Matej I. (Korvín) (580).
23. február 1898 - Narodil sa v Dubnici nad Váhom maliar a ilustrátor Karol Ondreička (125).
23. február 1913 - Narodil sa v Košiciach humorista (1000 a jeden vtip), scenárista, autor literatúry faktu, filmový teoretik a publicista Ján Ladislav Kalina (110), ktorý v časoch normalizácie emigroval do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky.
23. február 1938 - Narodil sa v Streženiciach mím, vysokoškolský pedagóg a režisér Milan Sládek (85), organizátor kultúrneho života a bývalý riaditeľ divadla Aréna v Bratislave.
23. február 1958 - Narodil sa v Košiciach politik (Smer-SD), bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška (65).
24. február 1923 - Narodila sa v Batizovciach filologička, lexikografička, autorka slovníkov a štylistických príručiek Mária Ivanová - Šalingová (100).
24. február 1928 - Narodil sa v Suchej nad Parnou básnik, literárny vedec a prekladateľ Viliam Turčány (95).
24. február 1943 - Narodil sa v Pezinku dramatik, scenárista, publicista, ale aj folkový hudobník a skladateľ Juraj Jakub Bindzár (80).
25. február 1853 - Narodil sa v Skalici hudobný skladateľ, etnomuzikológ a publicista Milan Lichard (170).
25. február 1903 - Narodil sa vo Varšanoch (dnes Kalinčiakovo) ekonóm, pedagóg a politik Imrich Karvaš (120). V roku 1938 bol ministrom priemyslu, obchodu a živnostenstva.

tags: #miroslav #mlynarik #narodeny