Advent a Vianoce sú časom rodiny, Svätej rodiny i tých našich rodín. Sviečky síce môžeme zapaľovať kedykoľvek, aj darčeky si môžeme dať aj v iné dni, ale byť spolu ako rodina je niečo, po čom ľudia túžia a čo je pre niektorých, žiaľ, už len pekný sen. Ale Ježiš prichádza, aby vstúpil do medziľudských vzťahov, aby nám priniesol pokoj, lásku, radosť, porozumenie... Ježiš chce priniesť nový život do našich sŕdc, oživiť v nás lásku a svojím detským láskavým spôsobom nás priviesť k zamysleniu sa nad sebou a vylepšeniu toho, čo sa pokazilo.
Duchovnú rodinu tvoria aj naši krstní a birmovní rodičia. Úlohou birmovného rodiča je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok. Podmienky, ktoré musí birmovný rodič spĺňať, sú tie isté ako pri krstných rodičoch. Birmovný rodič nie je len na to, aby birmovanca pri udelení sviatosti predstavil biskupovi, potom mu dal darček a každoročne mu prispieval na Vianoce, narodeniny a meniny. Mal by to byť preto niekto, komu mladý človek dovolí takpovediac „starať sa mu do života“. Komu dôveruje a od koho prijme radu a pomoc. Kto bude môcť aj zasiahnuť a usmerniť, ak to bude potrebné.
Niekedy má rodina očakávania, že si birmovanec vyberie niekoho z pokrvného príbuzenstva, tetu alebo uja. Birmovný rodič nie je iba čestný titul, ale povolanie. Ak ste birmovným rodičom, potom vás vaše birmovné dieťa považuje za svedka živej viery a dôveruje vám. Je to veľká zodpovednosť. Je to výzva byť neustále duchovne oporou, spojencom, „modlitebným bojovníkom“ pre vaše birmovné dieťa.
Význam birmovného rodiča a jeho úloha
Ak si birmovný rodič, pomôž svojmu birmovnému dieťaťu dobre sa pripraviť na Vianoce. Ak sa to nedá navonok, modli sa za neho každý deň vo forme adventného kalendára. Modlitby a obety si môžeš zapisovať do malého denníka a darovať mu ho ako darček pod stromček. Na všetko potrebujeme čas prípravy. Advent je prípravou na Vianoce, birmovanci sa pripravujú na birmovku. Aby si sa raz mohol/a stať birmovným rodičom, aj ty sa už teraz pripravuj na toto poslanie. Dobrou pomôckou ti môže byť aj príručka Sprievodca pre birmovného rodiča, ktorá je súčasťou programu Vyvolení.
Svätý Norbert, veľký a verný služobník Boží, zvláštnym spôsobom si uctieval sväté a podivuhodné narodenie nášho Spasiteľa, ktorého najčistejšia Panna Mária, jeho Matka, počala bez poškvrny a porušenia svojho panenstva a porodila bez bolesti. Preto si aj vznik svojho premonštrátskeho rádu spojil s dňom narodenia Ježiša Krista. V pokore ťa teda prosím, svätý Norbert, ako zvláštneho ochrancu, aby mi Boh dal na tvoj príhovor milosť donosiť a porodiť tento plod života. Nech tiež dá svoju milosť, aby toto počaté dieťa bolo krstom prijaté do Kristovej Cirkvi a jemu, nášmu Pánovi, celý život verne slúžilo, aby sme nakoniec spolu dosiahli večnej spásy.
Modlitba ako základ duchovného rastu
Každá skutočne inšpirovaná, múdra myšlenka pochádza od Boha. Keď dal Boh človeku dych, ducha, dal mu schopnosť myslieť dobré, inšpirované myšlienky. Je to dar. Človek vďaka tomuto daru spoznáva Boha, seba a svet a pravú hodnotu vecí. Človek prirodzene prahne po poznaní. Už Adam a Eva nedokázali odolať pokušeniu vziať si ovocie stromu poznania v túžbe vedieť všetko tak, ako Boh. Ale poznanie je dar. Podstatou daru je, že nám ho niekto dá, nedávame si ho sami. Môžeme a máme oň prosiť.
Vo Svätom písme čítame: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal Ježiša Krista“ (Jn 17,3). Najvyššie a najdôležitejšie poznanie je poznanie nebeského Otca cez Pána Ježiša a náš vzťah s ním. Nejde tu len o teoretické poznanie, ale o osobnú skúsenosť s Pánom - zažiť jeho dotyk, osobné stretnutie s ním v modlitbe, adorácii, ale nachádzať ho aj v našich blížnych a v každodenných situáciách.
Pán Ježiš sa má stať naším priateľom, ale na to ho najprv musíme lepšie poznať, aby sme mu mohli aj bezvýhradne dôverovať. Samozrejme, že je potrebné usilovať sa stále lepšie spoznávať Boha a pravdy našej kresťanskej viery aj štúdiom, čítaním Svätého písma a premýšľaním, ale aby sa nám On sám dal spoznať, na to je potrebný dar Ducha Svätého. Poznanie srdca a štúdium sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Sv. Otec Ján Pavol II. hovorí, že: viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde.
Učitelia Cirkvi boli často veľmi vzdelaní ľudia, ktorí hľadali pravdu. A predsa je ňou aj napr. sv. Terezka Ježiškova, ktorá nebola študovaná, ale mala práve toto vnútorné poznanie v Duchu Svätom, poznanie srdca. Duch Svätý nám teda dáva tento dar pre pravdivé poznanie Boha, pravdivé poznanie seba samého a tiež diania okolo nás. Tento dar nám pomáha správne chápať aj bolesť a utrpenie vo svete a v našom živote a naše celkom osobné povolanie a konkrétne poslanie. Toto duchovné poznanie nám pomáha správne nasmerovať svoj život, aby bol na väčšiu slávu Božiu a naplnením Božej vôle. Duch Svätý - Láska - nám pomáhať odkrývať Boží plán a vidieť Božiu lásku aj tam, kde prichádza vo forme kríža. Pravé poznanie je možné jedine v Láske - v Duchu Svätom.
Príklady viery a nábožnosti
V 16. storočí Ignác z Loyoly vymenoval dvoch zo svojich jezuitov za misionárov do Indie; keďže druhý kandidát v deň odchodu ochorel, musel ho bez ďalších okolkov a - ľudsky povedané - úplne neplánovane zastúpiť František Xaverský. On v tom hneď rozpoznal Božie riadenie (darom poznania) a nastúpil na loď. V Portugalsku ochorel druhý spolubrat, a tak František Xaverský odcestoval do Indie celkom sám.
Pier Giorgio Frassati raz vychádzal z kostola s ružencom v ruke. Mladí ľudia si často mylne myslia, že je to čosi staromódne a neatraktívne. Napríklad Giuseppe Moscati - lekár z Neapola. Vo filme Doktor pre chudobných ho takmer neuvidíte modliť sa. Len raz. Hoci je nám jasné, že jeho dobročinnosť a sila slúžiť vychádzali z vernej modlitby a sviatostného života. Ale vidíme tam jeho činy, jeho rozhodnutia.
Zo Svätého písma vieme, že Pána Ježiša nezaujímala okázalá zbožnosť farizejov - to, že sa postia, modlia, dávajú almužnu, desiatky zo všetkých bylín a celej úrody... Pravá nábožnosť nie je len vonkajším úkonom, formálnou pobožnosťou, ale je to spôsob, ako sa správame voči Bohu, aký s ním máme vzťah. Povedané jednou vetou: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ (Mt 22, 37).
Opravdivá nábožnosť je túžba duše milovať Boha ako Otca, zachovávať jeho príkazy a tak sa mu zapáčiť, hovorí sv. Tomáš Akvinský. Týmto darom v nás rastie radosť z modlitby, z účasti na slávení Eucharistie, adorácii. Takáto autentická vnútorná nábožnosť, ktorá je stretnutím sa so živým Ježišom, volá po vonkajšom svedectve. Aj svet od nás očakáva, že ako kresťania budeme autentickí. Preto nesmieme viesť dvojitý život. Jeden tzv. náboženský: v kostole, keď sa modlím, spovedám, spievam v spevokole... A druhý súkromný, civilný život, kedy si robím, čo ja chcem.
Svedectvo o Božej moci a milosrdenstve
Na Silvestra 31. decembra 1956 večer pozvala Zoja sedem svojich priateliek a rovnaký počet mladých mužov na večeru a tanec. V tom čase bol pôst pred Vianocami (v Rusku sa slávia 7. januára) a Zojina matka ju prosila, aby neplánovala večeru, ale dcéra trvala na tom, že bude po jej. Prišli všetci pozvaní okrem Zojinho snúbenca, ktorý sa zdržal. Mladé dámy a páni sa rozdelili do dvojíc, len Zoja zostala sama. Nevedela, čo má robiť, a bez toho, aby sa poriadne zamyslela, zložila zo steny ikonu svätého Mikuláša Divotvorcu a povedala: „Vezmem si tohto Mikuláša a pôjdem si s ním zatancovať.“ Nevenovala pozornosť svojim priateľom, ktorí jej radili, aby sa nedopustila takého rúhavého činu. „Ak Boh existuje, nech ma potrestá,“ povedala. A tak začala tancovať. Urobila dve alebo tri otočky, keď sa v miestnosti zrazu spustil strašný hluk, akoby víchor a ožiarilo ich oslepujúce svetlo ako blesk. Predchádzajúca radosť sa zmenila na strach. Všetci vyľakane utiekli z miestnosti. Len Zoja tam stála nehybne, s ikonou svätého Mikuláša pritisnutou k hrudi, skamenená a zamrznutá ako mramor.
Lekári, ktorých narýchlo privolali, jej napriek mnohým pokusom nedokázali pomôcť. Injekčné ihly, ktoré sa jej pokúšali vpichnúť, sa ohýbali a lámali, keď narazili na jej mramorové telo! Lekári ju chceli odviezť do nemocnice, ale nedokázali s ňou pohnúť z miesta. Nohy mala ako pribité k podlahe. Bez vonkajších známok života, ale predsa žila - jej srdce stále bilo! K domu začali prúdiť davy ľudí. Úrady však rýchlo nariadili, aby bol dom uzavretý. Strážili ho vždy dvaja policajti v striedavých osemhodinových zmenách. Niektorým zo strážcov od strachu zbeleli vlasy, hoci boli ešte mladí (28 - 30 rokov), keď každú noc počuli Zojin desivý krik: „Mama, modli sa! Modli sa, sme stratení pre naše hriechy! Modli sa!“ Matka sa pri nej deň a noc modlila.
Všetko rozpovedali patriarchovi a požiadali ho, aby sa modlil za Zojino uzdravenie. Patriarcha odpovedal: „Ten, kto ju trestá, sa nad ňou aj zmiluje!“ V deň Božieho narodenia prišiel do domu otec Serafim, modlil sa a požehnal celú izbu. Potom mohol vziať ikonu zo Zojiných rúk a povedal: „Teraz musíme čakať na znamenie na Veľkú noc.“ V predvečer sviatku Zvestovania Pána (ktorý toho roku pripadol na sobotu tretieho týždňa Veľkého pôstu) prišiel za strážcami vľúdny starec a požiadal ich, aby mu dovolili vidieť Zoju. Policajní strážcovia to odmietli. Na druhý deň prišiel starec znova, ale opäť ho odmietli. Tretíkrát, v deň Zvestovania, mu strážcovia dovolili vstúpiť. Stráže počuli, s akým súcitom sa pri vstupe prihovoril Zoji: „Tak čo, unavila si sa od státia?“ Prešlo trochu času, a keď chceli strážcovia starca vyhodiť, nenašli ho v miestnosti. Zoja tam stála presne štyri mesiace (128 dní) až do Veľkej noci, ktorá toho roku pripadla na 23. apríla.
V noc slávneho Kristovho zmŕtvychvstania začala Zoja mimoriadne hlasno volať: „Modlite sa!“ Noční strážcovia sa začali triasť a pýtali sa: „Prečo tak veľmi kričíš?“ Odpovedala: „Aké strašné, zem horí! Modlite sa! Celý svet je stratený pre svoje hriechy, modlite sa!“ Vtom Zoja opäť ožila, svaly jej začali mäknúť, vrátil sa jej život. Všetky tieto udalosti šokovali obyvateľov Kujbyševa a okolia. Mnohí ľudia opäť našli vieru v Boha, keď videli zázraky, počuli jej výkriky a prosby, aby sme sa modlili za ľudí, ktorí sú stratení pre svoje hriechy. S pokáním sa vrátili do Cirkvi. Tí, ktorí nenosili krížik, ho začali nosiť, hoci v tom čase za to mohli zaplatiť životom. Návrat k viere bol taký veľký, že kostoly nemali dosť malých krížikov pre všetkých, ktorí ich hľadali. Nielenže tisíce ľudí znovu našli vieru v Boha, ale svoju vieru prejavili aj skutkami, teda boli pokrstení a začali žiť mravne.
František Hunka - svedectvo o obrátení - 12.4.2019
Modlitby za deti a rodinu
Dobrou pomôckou ti môže byť aj príručka Sprievodca pre birmovného rodiča, ktorá je súčasťou programu Vyvolení. K prosbe o vylepšenie medziľudských vzťahov, o nápravu toho, čo sa pokazilo, o pokoj a harmóniu v rodine, patrí aj celkom konkrétny krok z našej strany. Skúsme druhých obdarovať tak, aby za naším darom cítili Božiu lásku v nás. Často stačí maličkosť, aby sme rozdúchali iskierku porozumenia, alebo ju nanovo zapálili.
Je dobré pre budúcnosť svojich detí, keď sa rodičia modlia za svoje dieťa. Možností je veľmi veľa. Dávame vám do ponuky modlitbu, ktorá je sama o sebe "silná".
Modlitba rodičov za deti
Pane Ježišu, vystri svoju ruku nad moje dieťa/deti a požehnaj ho. Prosím Ťa, zahrň ho svojim milosrdenstvom a láskou. Zmiluj sa nad ním a odpusť mu všetky hriechy. Prikry ho svojou krvou a chráň jeho myseľ, srdce i vzťahy. Uzdrav svojou láskou všetky citové zranenia jeho srdca. Osloboď ho od všetkých vplyvov Zlého. Ochraňuj ho na cestách. Pane Ježišu, v Tvojom mene mu žehnám pokoj duše, čistotu srdca a oslobodenie od zlých myšlienok, slov a skutkov. Žehnám mu lásku, radosť, pokoj, životnú múdrosť, chuť do modlitby a k plneniu si povinností, srdce plné lásky k Tebe a k ľuďom. Chráň ho v živote pred úkladmi Zlého, pred závislosťami rôzneho druhu a nemravnosťou. Požehnaj ho šťastím duše a všetkým potrebným pre život. Žehnám ho v Tvojom mene, aby bolo zdravé duchovne, duševne i telesne, aby prišlo do neba s celou našou rodinou. Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si pri ňom a že ho žehnáš. Požehnaj i mňa, aby som sa ku nemu správal s tvojou trpezlivosťou, múdrosťou a láskou.
Pane Ježišu, Ty miluješ naše deti viac ako my. Veríme, že čokoľvek sa s nimi stane, Ty o tom vieš. Dôverujeme Ti, odovzdávame ti ich, aby si Ty mohol konať v ich živote, nie podľa našej predstavy, ale podľa tvojej múdrosti a lásky.
Modlitba k Trojjedinému Bohu za deti
Trojjediný Bože, vo svojej láske a dobrote daroval si nám naše deti. Uvedomujeme si, že patria Tebe. Prosíme Ťa, aby si ich neustále ochraňoval. Bože Otče, stráž život našich detí, zachovaj ich v zdraví, ochraňuj ich od zlého, aby mohli bezpečne rásť na Tvoju chválu a našu radosť. Duchu Svätý, udeľ našim deťom svetlo k povinnostiam a ukáž ako majú slúžiť Bohu a blížnemu. Daj im silu, prekonávať pokušenia a ťažkosti, ktoré ich v živote čakajú. Bože podporuj nás rodičov, aby sme slovom pretvárali srdcia našich detí a svoje slová podopreli príkladom dobrého a nábožného života. Vzbudzuj a udržiavaj v nás ducha viery a daj, aby sme ťa spolu s našimi deťmi raz oslavovali v nebi.
Modlitby matiek sa stretávajú v skupinkách každý týždeň. Matky a otcovia sa modlia za svoje deti, krstné a birmovné deti, za duchovne adoptované deti príp. za iných ľudí, s ktorými sú duchovne spojení. Deti sa modlia svoje prosby. V piatok v modlitbe odprosujú za svoje previnenia, v tichu je priestor na uvedomenie si svojich chýb. V sobotu sa modlia za tých, ktorí ublížili im a ich blízkym a odpúšťajú im a v nedeľu chvália Boha za jeho dobrodenia. Pritom do košíčkov pred krížom odovzdávajú rôzne predmety, ktoré symbolicky znázorňujú hlavnú myšlienku príslušného dňa.
Modlitba za deti k Ježišovi Kristovi
Ježišu Kriste, stráž vieru našich detí, daj aby boli Tebe verní a nedovoľ, aby zblúdili niekedy v živote z cesty k Tebe. Duchu Svätý, udeľ našim deťom svetlo k povinnostiam a ukáž ako majú slúžiť Bohu a blížnemu. Daj im silu, prekonávať pokušenia a ťažkosti, ktoré ich v živote čakajú. Bože podporuj nás rodičov, aby sme slovom pretvárali srdcia našich detí a svoje slová podopreli príkladom dobrého a nábožného života. Vzbudzuj a udržiavaj v nás ducha viery a daj, aby sme ťa spolu s našimi deťmi raz oslavovali v nebi.
„Myslím najmä na matky a otcov, ktorí každé ráno a večer požehnávajú svoje deti. Boh rodičom preukázal dôveru, keď im zveril do ochrany a starostlivosti deti. Stali sa tak rodinou, kde vládne ako pravidlo nežnosť, odpustenie, úcta, vernosť a nezištná služba. Rodičia majú byť pre deti stálymi a dobrými vzormi, milovať svoje deti, vážiť si ich a urobiť všetko pre ich telesný a duševný rozvoj.
Zasvätenie detí Panne Márii
Svätá Mária, matka Božia, ujmi sa našich detí. Veď si aj ich matkou. Panna Mária, ty si blízko Ježišovmu srdcu. Zverujem svoje deti do tvojej materinskej starostlivosti a od najútlejšieho detstva ich celkom odovzdávam tebe. Buď ich strážkyňou, uchovaj ich v nevinnosti duše a v zdraví tela. Pros za nich, aby vytrvalo slúžili Bohu na tejto zemi a raz ho mohli s tebou chváliť v nebi.
Nebeský Otče, zveril si nám deti, aby sme ich vychovali k tvojej oslave a pre ich večné šťastie. Stvoril si ich na svoj obraz a krstom si ich prijal za svoje. Sú to tvoje deti a majú tvojimi aj zostať. Sú to zároveň aj naše deti, po nás zdedili svoje vlohy a sklony. Prosíme, Pane, žehnaj ich. Ochraňuj ich v nebezpečenstvách života a v pokušeniach. Uchovaj im pravú vieru. Daj im dobrých kamarátov a úprimných priateľov. Osvieť ich pri voľbe povolania, aby ťa mohli oslavovať spoluprácou na tvojom stvoriteľskom diele. Nebeský Otče, pomôž nám, aby sme ich viedli k tebe s cieľavedomou dôslednosťou a so srdečnou dobrotou. Daj, aby sme v nich našli radosť.
Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.
Som presvedčený/á, že ty jediný najlepšie vieš, čo je pre neho/ňu najlepšie. Ty jediný vieš, čo potrebuje. Ďakujem ti, že môžem s tebou spolupracovať na jeho/jej výchove a že na to nie som sama. Ďakujem ti, Pane, za nádherný dar, ktorým toto dieťa pre mňa je. Pretože tvoje slovo hovorí, že každý dobrý dar pochádza od teba, viem, že si mi (meno dieťaťa) dal, aby som sa o neho/ňu starala a vychovala ho/ju. Ukáž mi, v čom na ňom/nej stále lipnem a pomôž mi odovzdať ho/ju pod tvoju ochranu, tvojmu vedeniu a tvojim radám. Spolieham sa na teba vo všetkom a s dôverou odovzdávam svoje dieťa do tvojich rúk.
Teba, najláskavejší Bože, prosíme o svetlo pravdy pre rodičov takto zabitých detí, ale aj pre tých, ktorí sa chystajú svoje počaté dieťa usmrtiť, aby pochopili, že dieťa je tvoj dar, a nie ich vlastníctvo. Prosíme ťa za lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí asistujú pri usmrcovaní počatých detí, aby spoznali hrôzu svojho počínania, nespreneverovali sa svojmu poslaniu a boli vždy na strane života. Prosíme ťa za tých, ktorí v spoločnosti šíria kultúru smrti. Zošli im svetlo pravdy, aby spoznali hodnotu každého ľudského života a mali ho v úcte. Dobrotivý Bože, prosíme ťa za nás všetkých, aby sme s tvojou pomocou, každý na svojom mieste a vo svojom povolaní, vydávali svedectvo o kráse, vznešenosti a dôstojnosti ľudského života od počatia až po prirodzený skon, a tak prispievali k šíreniu „evanjelia života“.