Závislosť u detí: ako ju rozpoznať, predchádzať jej a kde hľadať pomoc

Závislé dieťa je dieťa zranené, ktoré vo veľkej miere stráda. V takej chvíli potrebuje svojho rodiča i odbornú pomoc. Závislosť nie je zlozvyk, nie je to výchovná chyba, ktorú možno napraviť mávnutím čarovného prútika. Ak je plne rozvinutá, ak už nejde „len“ o experimentovanie, ide o chorobu, ktorú treba liečiť ako každú inú.

O tom, že závislosť nie je len o dieťati, ale aj o rodičoch, dokonca že rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v závislostiach svojich detí, sme sa rozprávali s psychologičkou Mgr. Annou Moravčíkovou z neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre.

Čo je závislosť u detí a ako sa prejavuje?

Závislosť u detí sa prejavuje ako neschopnosť kontrolovať svoje správanie, či už ide o užívanie návykových látok alebo nadmerné trávenie času vo virtuálnom prostredí. Dieťa má narušené, posunuté hranice alebo mu úplne absentujú. Závislosť mu ovplyvňuje všetky oblasti života a nedovoľuje mu rásť a rozvíjať sa zdravým spôsobom. To súvisí aj s kvalitou jeho života, ktorá sa podstatne znižuje. Tak ako sa závislosť postupne rozvíja, tak sa droga, prípadne počítačové hry stávajú niečím, čo obsadzuje v jeho živote prvé miesto. Sú nástrojom jeho okamžitého uspokojenia. Jeho mozog je ovplyvnený, vedie ho k tomu to pravidelne vyhľadávať.

V centre BUDÚCNOSŤ sa stretávajú s deťmi vo veku od 12 do 18 rokov, ktoré experimentujú s drogami (najčastejšie alkohol, marihuana, pervitín) alebo ich experimentovanie prerástlo do pravidelného zneužívania. Taktiež sa stretávajú s deťmi, ktoré vykazujú prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, napríklad trávia nadmerné množstvo času na mobile či za počítačom hraním hier, znižuje sa ich záujem o iné zmysluplnejšie aktivity, narúša sa ich komunikácia s okolím, dieťa má prehnané reakcie, keď ho niekto požiada, aby ukončilo alebo prerušilo „hranie“ a robilo niečo iné.

Málokedy sa stáva, že dieťa vníma, že má nejaký problém so zneužívaním drog alebo že by si uvedomovalo, že vykazuje závislé správanie vo virtuálnom prostredí. Skôr to považuje za niečo bežné, čo vidí, že robia aj jeho blízki v rodine alebo kamaráti v jeho partii. Nepripisuje tomu veľký význam, nerozumie, prečo riešime práve „jeho.“

Príčiny vzniku závislosti u detí

Dôvodov zneužívania drog alebo závislého správania vo virtuálnom prostredí môže byť veľa. Vystupujúcimi faktormi, ktoré v tom zohrávajú dôležitú úlohu sú genetika a prostredie, v ktorom žijú a pohybujú sa. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba.

Častokrát sa s drogami stretávajú doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť „iní“ než oni, považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax, či formu zábavy. Spoločnými rozhovormi mnohokrát zisťujú, že nepoznajú resp. neboli vedení k zdravým spôsobom odreagovania sa, nemajú koníčky, záujmy, nemajú vybudovaný režim dňa a majú vo veľkej miere narušené vlastné vnútorné hranice.

Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom pre jeho vývin a fungovanie. Pokiaľ vidí, že denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné, je tam určité riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Iný prípad je ten, keď dieťa vidí závislé správanie iba u jedného rodiča a ten druhý sa k tomu stavia negatívne, pričom môže dochádzať aj k násiliu. Vtedy sa môže viac identifikovať s tým z nich, ktorý to nerobí, a môže mať podobne odmietavý postoj na základe aj nejakých vlastných skúseností so závislým rodičom.

Dieťa sa však môže stretnúť s drogami aj napr. v partii, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho ovplyvňuje. Vtedy môžeme hovoriť o sile prostredia, ktoré má na neho veľký vplyv. Pokiaľ je v rizikovej partii, kde je užívanie bežné, pričom nevie, nechce, poprípade sa bojí odmietnuť robiť niečo iné než je tam zvykom, tak sa môže stať z jeho prvotného experimentovania pravidelnosť, môže si toto správanie upevňovať a častejšie naň siahať.

Drogové závislosti sú psychiatrické diagnózy. Ak je užívateľ konzument pervitínu, heroínu, marihuany, kokaínu, LSD, je samozrejmé, že môže mať toxickú psychózu, abstinenčné príznaky, alkoholové delírium, sebapoškodzovacie sklony, suicidálne predstavy, depresiu, úzkosť, nespavosť, triašku, neurózy, môže byť spustená bipolárna porucha, schizofrénia. Na prekonanie abstinenčných príznakov a týchto nepríjemných stavov slúžia antidepresíva, antixiolitiká, hypnotiká a odborná pomoc psychiatra, psychoterapia, arteterapia, sociálna rehabilitácia.

Mýty o závislých deťoch

Sú to mýty. Dieťa môže chodiť poza školu, ale nemusí hneď zneužívať drogy. Je dôležité poznať, čo je za tým. Rovnako dieťa, ktoré má problém so zneužívaním drog, alebo vykazuje prvky závislého správania sa vo virtuálnom prostredí, pokiaľ so sebou začne niečo robiť a zmení svoje fungovanie, môže dosiahnuť množstvo cieľov a žiť kvalitný plnohodnotný život. Netreba ho okamžite odpisovať spôsobom: „už z neho nikdy nič nebude,“ pretože to nie je pravda.

Vzdelávanie a prevencia v rodine

Z môjho pohľadu stačí byť milujúci rodič, ktorý dieťaťu dáva jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty, vo výchove sú nesmierne dôležité. Ak absentujú resp. rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať. Je známeno, že hranice závislých ľudí sú narušené alebo úplne absentujú. Ak dieťa má takýto problém, tak jeho rodičia by ich o to viac mali držať a byť v nich stáli.

O týchto témach je však potrebné hovoriť zo strany rodičov alebo zo strany detí, viesť úprimnú, otvorenú komunikáciu medzi sebou, počuť, ako sa v tom cítia, čo prežívajú. To ich môže v konečnom dôsledku posunúť ďalej ako jednotlivcov alebo rodinu ako celok. Čím dlhšie s tým ostane dieťa samé, tým vyššie je riziko, že zrecidivuje, čiže nie „hovorenie“ o tom, ale „nehovorenie“ o tom je nebezpečnejšie.

Celkovo je dobré, keď rodičia dokážu zachytiť signály, že sa s ich dieťaťom niečo deje, správa sa inak ako obvykle (napr. začne vymeškávať školu, stretáva sa s rizikovou partiou, prichádza domov pod vplyvom, často zháňa peniaze, nedodržuje pravidlá, mení sa ich komunikácia, vzťahy) a dokážu včas a primerane zareagovať, napr. vyhľadať odbornú pomoc.

Podľa môjho názoru zdravo vybudovaný vzťah s dieťaťom založený na bezpečí, istote, dôvere, nastavenie mu jasných hraníc, úprimná a otvorená komunikácia, efektívne spoločné trávenie času s ním a vedenie ho k zdravým záujmom, či k budovaniu zdravého životného štýlu je možné považovať za určitý základ prevencie pred vznikom a rozvojom závislostí.

Kedy a ako vyhľadať odbornú pomoc?

Pokiaľ rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu nás telefonicky kontaktovať, aby sme si dohodli termín prvého poradenstva. Ak by prišli s dieťaťom, dozvieme sa o probléme/-och z ich pohľadu aj z pohľadu dieťaťa. Ak dieťa odmieta prísť alebo netuší, že sa jeho rodičia na nás obrátili, vedieme prvé poradenstvo iba s nimi a dohodneme sa aj na ďalších krokoch spolupráce, aj o zapojení dieťaťa do nej.

Naše centrum však poskytuje iba ambulantné služby pomoci. V prípade, že pre dieťa nie sú už postačujúce, tak odporúčame rodičom, prípadne kuratele, aby absolvovalo ústavnú liečbu a následne bolo umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom.

Rodičov sa od začiatku snažíme viesť k tomu, že nestačí, aby s nami spolupracovalo iba dieťa. Je nutné, aby aj oni boli prítomní a niečo urobili, zmenili na sebe. Z nášho pohľadu to nikdy nie je iba o dieťati. Pre efektívnosť je nutná náprava na obidvoch stranách. Rodiča sú kľúčoví, aby došlo vôbec k nejakým zmenám. Motivujeme ich aj k tomu, aby pokračovali v spolupráci aj za okolností, že ich dieťa bude umiestnené (aby naďalej získavali podporu, posilnenie a pokračovali aj vo vlastných zmenách postojov, viac sa zortientovali v problematike závislostí, dokázali zmeniť svoje dovtedajšie fungovanie, v prípade, že sa dieťa vráti do domáceho prostredia, mu boli oporou, vedeli načúvať jeden druhému, zavnímavať, keď sa niečo s ním bude diať, zachytávať signály a včas i primerane na ne reagovať).

Ako pracovať so závislým dieťaťom a podporiť ho?

Poskytujem im psychologické poradenstvá, snažím sa s nimi vybudovať zdravý poradenský vzťah a získať si ich dôveru. Zameriavam sa na to, čo prežívajú a ako sa to odráža v ich správaní. V rámci spoločných rozhovorov ich motivujem k zmene niektorých postojov, k tomu, či by sa vedeli na seba a na niečo pozrieť aj inak, k efektívnemu tráveniu ich voľného času, či upevňovaniu a udržiavaniu si ich abstinencie. Súčasťou našich sedení je aj nácvik nového správania, napr. pomáham dieťaťu naučiť sa asertívne reagovať, keď mu niekto ponúka drogu, môže si to pri mne aj precvičiť.

Motivovanie týchto detí považujem za nesmierne podstatné v priebehu procesu ich zmeny. Drvivá väčšina z nich k nám často prichádza nedobrovoľne s prevažujúcou vonkajšou motiváciou, nemajú záujem na sebe pracovať a niečo meniť. Pokiaľ by neboli motivovaní aj zo strán iných, tak by len ťažko urobili nejaké žiadúce zmeny. Systematickou prácou je možné docieliť, aby boli časom aj sami vnútorne motivovaní, nedá sa to však urýchliť. U každého dieťaťa je to individuálne a trvá to rôzne dlho. Myslím, že každé dieťa, ktoré k nám príde dobrovoľne aj nedobrovoľne potrebuje hlavne niekoho, kto mu pomôže a nemusí to byť nutne psychológ.

Rodičovstvo v dobe digitálnych technológií

Každé tretie dieťa vie ovládať mobil alebo tablet skôr, než sa naučí rozprávať. Elektronika síce rozvíja ich schopnosti, no musí byť regulovaná. Predovšetkým čas, ktorý na nej vaše dieťa strávi. Čo sa týka mobilu, odborníci sa zhodujú na fakte, že do detských rúk nepatrí do zavŕšenia desiateho roka života. Aj neskôr by mal slúžiť ako nevyhnutná pomôcka na spojenie sa s okolitým svetom či priateľmi, pričom dĺžka jeho aktívneho používania v tínedžerskom veku by nemala presiahnuť dve hodiny denne.

Podľa nedávneho prieskumu je v Českej republike závislé na počítači už každé druhé dieťa. Situácia začína byť naozaj problematická, ak na ňom váš potomok trávi viac než 40 hodín týždenne.

Za závislosťou sa väčšinou skrýva celkom prozaická príčina. Únava a nedostatok času vedie rodičov k tomu, aby si z času na čas pomohli mobilom alebo tabletom. Deti si dnes vyžadujú oveľa viac pozornosti, čo dospelých stojí mnoho energie. Navyše, v niektorých situáciách dokáže mobil neskutočne pomôcť - napríklad na dlhých cestách či počas rodinného obeda v reštaurácii je doslova k nezaplateniu.

Neskôr treba kontrolovať varovné signály a jasne vymedziť pravidlá, ktoré platia na používanie počítača, tabletu alebo telefónu. V prípade, že váš potomok odrazu nekomunikuje, tvári sa znudene a okrem hrania sa s technologickými zariadeniami ho nič nezaujíma, zbystrite pozornosť.

Svet smartfónov a aplikácií je navrhovaný tak, aby bol podmanivý. Technologické spoločnosti často využívajú techniky založené na psychológii, aby sa ich produkty stali návykovými. Sociálne dôsledky používania telefónov u detí sú skutočne ďalekosiahle a hlboko znepokojujúce. Keď sú deti neustále pohltené svojimi digitálnymi svetmi, ich schopnosť zapojiť sa do interakcií v reálnom svete klesá.

Zhoršené sociálne zručnosti: Deti sa učia efektívne komunikovať a interagovať pozorovaním a účasťou na sociálnych situáciach. Nadmerné používanie telefónu však môže tieto príležitosti obmedziť, čo vedie k narušeniu sociálnych zručností. Obmedzená interakcia tvárou v tvár: Deti, ktoré sú závislé na svojich telefónoch, často uprednostňujú digitálnu komunikáciu pred interakciou tvárou v tvár. Táto preferencia môže brániť ich schopnosti vytvárať a udržiavať zmysluplné vzťahy. Izolácia od rovesníkov: Aj keď sa to môže zdať paradoxné, deti, ktoré trávia príliš veľa času na telefónoch, sa môžu nakoniec cítiť izolované od svojich rovesníkov. Môžu prísť o spoločenské udalosti a spoločné zážitky, čo vedie k pocitom vylúčenia a osamelosti. Vplyv na emocionálne zdravie: Kombinácia narušených sociálnych zručností, obmedzených osobných interakcií a izolácie si môže vybrať daň na emocionálnom zdraví dieťaťa. Môžu mať pocit úzkosti, osamelosti a nízkeho sebavedomia.

Ako obmedziť používanie telefónu u detí:

• Vzdelávať
• Offline zóny
• Buďte príkladom
• Nočné pravidlá
• Najprv varovanie
• Nastavte limity
• Najprv práca
• Podporujte fyzické aktivity

Tabuľka: Odporúčaný čas strávený pri obrazovke podľa veku

tags: #moje #dieta #je #zavisle