Alergia na bielkovinu kravského mlieka patrí medzi najčastejšie potravinové alergie v dojčenskom veku. Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dojča stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu tráviaci trakt ešte nie je pripravený, alebo ak ide o vrodenú podmienenosť na alergén, dieťa sa stáva precitlivené a vzniká alergická reakcia. Alergia sa môže, ale aj nemusí, prejaviť bezprostredne po prvom kontakte s bielkovinou kravského mlieka. Rizikovým faktorom alergie je genetická predispozícia. Ak rodičia trpia alergiou, je pravdepodobné, že dieťa ňou bude trpieť tiež. Alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roku života.
Dôležité je rozlišovať medzi neznášanlivosťou mlieka a alergiou naň. Alergici sa totiž musia úplne vzdať mlieka a mnohých ďalších potravín, ktoré ho obsahujú. Príznaky sú veľmi podobné, ale majú odlišnú príčinu. Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Alergia na mlieko však spúšťa imunitnú reakciu v našom tele na bielkoviny v mlieku.
Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Ich úlohou je zachytávať vápnik a fosfor, aby sa tieto potrebné minerály dostali k našim kostiam a zubom. Okrem iného je zodpovedný za dodávanie aminokyselín na tvorbu bielkovín v našich svaloch. Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Tie tiež poskytujú aminokyseliny na rast svalov a podporujú imunitný systém. Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie.
Príznaky alergie na mlieko
Prejavy môžu byť rôzne - tráviace, kožné a dýchacie alebo aj ich kombinácia. Medzi hlavné tráviace ťažkosti patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti bruška, hnačky a stolica s prímesou krvi. Okrem toho môže mať dieťa aj kožné príznaky ako atopický ekzém, žihľavku, dermatitídu či afty alebo dýchacie problémy ako napríklad chronický kašeľ, laryngitídy či astmatický záchvat. Nezabúdajte aj na menej špecifické prejavy, ako je nepokoj, poruchy spánku, chudokrvnosť či celkové neprospievanie.
- Zvracanie
- Odmietanie stravy
- Podráždenosť, nafukovanie, bolesť brucha, hnačka
- Kožné zmeny (žíhlavka, ekzém, afta)
- Dýchacie problémy
Diagnostika alergie na mlieko
Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti. Pri diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Takýmto spôsobom vieme rozlíšiť, či ide o potravinovú neznášanlivosť alebo alergiu.
Liečba a následná medikácia
Nie, jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám. Netreba zabúdať na potraviny, v ktorých sa mlieko nachádza v skrytej podobe (pekárenské alebo mäsové výrobky).
U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho chuť je v porovnaní s bežnou výživou mierne horkastá. Tieto mlieka nie sú vhodné na preventívne použitie u zdravých detí, ale iba pri lekárom potvrdenej diagnóze. Niektoré deti môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka v týchto prípravkoch. V takomto prípade sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny. Pri nedojčených deťoch sa používa špeciálne, hypoalergénne mlieko, ktoré obsahuje mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho používanie je nutné konzultovať s lekárom, ktorý potvrdil alergiu u dieťaťa.
Dojčenie a alergia na mlieko
Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje. Vápnik nájdeme napríklad v maku, strukovinách, orechoch, celozrnných výrobkoch, v brokolici, špenáte alebo aj v čínskej kapuste. Dojčené deti môžu naďalej pokračovať dojčením, avšak matky musia dodržiavať špeciálnu diétu, vynechať zo svojej stravy potraviny, ktoré sú vysoko alergizujúce a sledovať príjem bielkovín a vápnika.
Nahradenie kravského mlieka
Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu. Navyše sója je známa ako silný alergén. Nevhodné je aj ich zloženie. Sójové formuly obsahujú látky nazývané fytáty, ktoré môžu blokovať vstrebávanie niektorých minerálov (železo, zinok, meď) a pri ich podávaní je prítomná aj porucha vstrebávania vápnika. Mlieka so zníženým obsahom laktózy obsahujú bielkovinu kravského mlieka, preto tiež nie sú určené pre alergikov na bielkovinu kravského mlieka. Ak je potvrdená alergia na mlieko, nie je vhodné ho nahrádzať iným druhom mlieka. Kozie, ovčie, ale aj sójové mlieko majú iné zloženie a taktiež sa v nich nachádzajú alergény.
Alergia na mlieko nie je celoživotnou diagnózou
Toto ochorenie vzniká najčastejšie v dojčenskom veku a dieťa vo väčšine prípadov z neho postupne vyrastie. Vo väčšine prípadov ide však len o prechodný problém, takmer 80% prípadov alergie na bielkovinu kravského mlieka vymizne do 6. roku života. Len veľmi zriedka ostáva celoživotne. Hneď ako sa alergia zistí, je potrebné z jedálnička vyradiť všetky jedlá a potraviny, ktoré obsahujú kravskú bielkovinu. Po pár mesiacoch sa však odporúča skúsiť, či ochorenie neustúpilo, a to tzv. reexpozičnými testami, kedy sa do stravy opäť zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka a vyskúša, či bude bielkovina tolerovaná. Pod dohľadom lekára je možné vykonať tzv. reexpozičné testy, kedy sa opätovne zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka stravy a tým sa vyskúša, či už bude táto bielkovina tolerovaná. Ak už dieťa znáša kravské mlieko bez ťažkostí, môže sa upustiť od všetkých diétnych opatrení.