Po prvých narodeninách, okolo cca 13. mesiaca vaše dieťatko prechádza ďalšou veľkou zmenou vo svojom mentálnom vývoji. U 13-mesačného batoľaťa môžeme začať pozorovať a zaznamenávať zmeny v správaní a začínajú sa objavovať prejavy nových diferencovaných emócií. Kým si to všetko v hlávke zrovná, bude potrebovať extra komfort a podporu. Môže byť chvíľu úzkostlivé a nervózne. Úzkostlivé obdobie väčšinou trvá štyri alebo päť týždňov, ale môže byť aj kratšie ako tri týždne či dlhšie ako šesť.
Fyzický vývoj a motorika
Hrubá motorika sa výrazne rozvíja. Dieťa sa dokáže pohybovať samostatne alebo s pomocou, za ruku. Rozvíjanie pohybovej aktivity prispieva k spresňovaniu pohybov a reflexov malého telíčka, každý pohyb preciťuje, prežíva a ovláda podľa vlastného želania. Väčšina 13 mesiacov starých detí dokáže už ako-tak chodiť. Kým niektoré sa ešte potrebujú pridržiavať nábytku alebo urobia len málo samostatných krokov, iné už behajú ako tatranské strely a odreté kolienka či podobné boliestky sú u vás na dennom poriadku. Ak sa vaše dieťa ešte stále radšej plazí či štvornožkuje, tiež o nič neprichádza. Obdobie od 12-teho do 15-teho mesiaca je typické tým, že batoľatá sa rozvíjajú veľmi rozdielne a ťažko ich napasovať do nejakých tabuliek, ktoré by vám úplne jasne povedali, čo majú dokázať. Niektoré deti začnú samostatne chodiť až v 17 či 18 mesiacoch a aj to je úplne normálne. Nechajte ich nastaviť si vlastné tempo, netreba sa snažiť poháňať ich do chodenia.
Nie je potrebné sa ponáhľať a kupovať pre dieťatko topánky hneď ako začne chodiť, alebo sa objavia náznaky chôdze. Ak je povrch dlážky, po ktorej chodí bezpečný, chôdza naboso aj na mierne nerovnom teréne - po tráve, piesku apod. - pomáha dieťatku vybudovať svaly v nožičkách a súčasne napomáha rozvíjaniu pocitu rovnováhy. Naučiť sa držať rovnováhu je neoddeliteľnou súčasťou chôdze, tak sa ako rodič snažte, neskákať a nedržať dieťa hneď ako sa zakolíše, alebo keď spadne - samozrejme dávame pozor, aby sa dieťa nezranilo. Dieťa treba povzbudzovať k tomu, aby sa opäť postavilo na nožičky a získalo dôveru v seba samého. Dieťatko sa musí naučiť kráčať, padať, znovu sa postaviť a kráčať opäť.
Počas druhého roku života dieťaťa sa spomaľuje tempo rastu dieťaťa a začína sa strácať detský tuk.
Jemnú motoriku rozvíjame kreslením. Neučíme dieťa, v ktorej ruke treba držať ceruzku, lyžičku,… Nechávame výlučne na ňom, ktorú si vyberie. Raz je to pravá, inokedy ľavá. Časom sa to ustáli, a bude uprednostňovať len jednu ruku. Pohyby rúk a prstov sa pri uchopovaní, púšťaní a manipulovaní s predmetmi čoraz viac zdokonaľujú. Pohyb púšťania predmetu (napr. guľôčky do fľaše) je jemnejší a lepšie „načasovaný“. Deti po prvých narodeninách sú obvykle schopné chytiť do ruky kocku alebo podobný predmet a umiestniť ho do krabice. Ak ho pochválite, rado vám bude túto schopnosť predvádzať znovu. Opakovanie miluje!
Trénujte šikovné prsty. Dieťatku sa zlepšuje schopnosť koordinácie ukazováka a palca. Do mištičky guľôčky hrášku alebo hrozienka a sledujte, ako sa zdokonaľuje.
Sociálne a emocionálne správanie
U batoľaťa sa môžu začať prejavovať príznaky separačnej úzkosti. Táto fáza je pokračovaním procesu separácie, ktorou dieťa prechádza od svojho narodenia. Vo veku 13. mesiacov už dieťa prešlo subfázou diferenciácie - čo znamená, že dokáže odlíšiť seba od svojej matky. Znakom prekonania tejto fázy je to, že dieťa objavuje svoje okolie, predmety, vlastné telo a zameriava sa nie len na vonkajšie prostredie, ale aj na svoje pocity.
Prvý strach, ktorý sa začína objavovať v tejto fáze, je vývinovo podmienená separačná úzkosť. Dieťa je omnoho samostatnejšie, plazí sa, lezie po štyroch, začína stáť a tiež chodiť a pociťuje potrebu vzďaľovať sa od mamy a precvičovať si získané zručnosti a skúmať svoje okolie, rozvíjať svoju nezávislosť a samostatnosť.
Batoľa je väčšinou pozitívne naladené - má radosť z pohybu a objavovania, ale môžu prechodne aj narastať príznaky úzkosti - plač, ľpenie na matke, zúfalstvo pri opúšťaní dieťaťa. Dieťa sa pri skúmaní okolia neustále ubezpečuje a kontroluje, či mama alebo otec sú na blízku a to všetkými svojim zmyslami. Krátkodobo sa môžu vyskytnúť mierne „depresívne“ stavy - nešťastie, sklesnutosť, plačlivosť - ktoré však pomáhajú dieťaťu prežiť odlúčenie od mamy. V nich si dieťa vytvára mentálny obraz - predstavu - mamy, a tieto predstavy majú na dieťa pozitívny - adaptívny účinok. V prípade nezvládnutej separácie môže dôjsť k stagnácii psychického vývinu prípadne až k vývinovému regresu. Dobre zvládnuté prekonanie tejto fáze sa v budúcnosti prejaví dobrým základom na vytvorenie asertívneho správanie, autonómie, samostatnosti, zvedavosti a snahy objavovať po celý svoj život.
Rastúca nezávislosť dieťaťa ho povzbudzuje k tomu, aby preskúmalo svoje okolie pod dohľadom rodiča alebo aj bez neho a tým v tomto období rastie potreba zabezpečenia a učenia dieťatka ohľadom bezpečnosti. Najlepší spôsob ako to zabezpečiť je, že si sami rodičia kľaknú na dlážku a pozrú sa na miestnosť z výšky svojho dieťaťa a hľadajú nepredvídateľné nebezpečenstvá, ktoré tam môžu hroziť.
Poskytnite svojmu dieťaťu povzbudenie a pochopenie pri vyrovnávaní sa s jednotlivými emóciami a ich rýchlou zmenou. Pomôžte im rozpoznávať, ako sa cítia ony samé a súčasne aj ako to pôsobí na ich okolie.
Skvelou zábavou u 13-mesačného dieťaťa a skvelou hračkou môže byť zrkadlo. Stačí sa postaviť pred neho a sledovať seba i dieťa. Batoľa býva fascinované pozorovaním vlastnej tváre a jej odrazu. Pochopenie toho - Aha to som ja - vidím sa! - je skvelým zážitkom. Pozerajte sa spolu ponad rameno a ukazujte mu, že tam nik nie je. To mu pomáha rozlíšiť seba a svoju mamu. Rovnako je skvelou hrou robenie grimás a smiešnych tvári. Zábava pre Vás aj Vaše dieťatko.
Dieťatko sa musí naučiť kráčať, padať, znovu sa postaviť a kráčať opäť.
V tomto období dieťa prechádza ďalšou veľkou zmenou vo svojom mentálnom vývoji. Dieťatko sa v tomto období naučí pochopiť, že dosiahnuť to, čo chce, môže rôznymi spôsobmi. Hlavnou charakteristikou tohto obdobia je, že dieťa má cieľ, ale kroky k jeho dosiahnutiu sú flexibilné. Dieťatko začne byť nepredvídateľné. Doteraz bolo jednoduché predvídať, čo ide urobiť. Teraz je jeho svet oveľa flexibilnejší, objavuje, skúša nové veci… Niektoré jeho úkony môže byť ťažké pochopiť a nedokážete uhádnuť, čo sa snaží dosiahnuť.
Nové emócie. Jednou z najväčších zmien pre deti sú nové emócie. Teraz ich už jasnejšie rozoznávajú a učia sa s nimi narábať. V prvom rade to je strach. Spolu s ním sa dostaví aj úzkosť a obavy z toho, že by museli byť dlho od vás preč. Drobci sú naviazaní najmä na mamu a pokiaľ ich chcete naučiť, aby ste si od nich mohli niekedy odskočiť a postrážil vám ich niekto z rodiny či manžel, v tom prípade ho musíte na to naučiť práve v tomto období. Taktiež sa stretáva so žiarlivosťou a veľkými návalmi radosti. Všetko je to pre neho nové, niekedy nevie, čo si má pod tým predstaviť a kvôli tomu je úplne nepokojné. Musíte byť pre dieťa takou sprievodkyňou emóciami, aby ich všetky vstrebalo a nepokladalo ich za niečo zlé.
Dieťa už vie, že dosiahnuť to, čo chce, môže rôznymi spôsobmi. Učí sa cieľavedomejšie konať a jeho správanie je flexibilnejšie.
Kognitívny vývoj a reč
Po všetkých zmenách teraz prichádzajú ešte vzrušujúcejšie mesiace, keď vás už vaše ratolesti prekvapia množstvom šibalstiev.
Ďalšou novou zručnosťou, ktorá sa rozvíja v tomto období je reč a sociálna komunikácia. Je viac ako pravdepodobné, že chápe význam toho, čo hovoríte, a jeho slovná zásoba sa rýchlo rozširuje, aby mu mohlo vyjadriť svoje myšlienky. Okrem vlastnej reči - slangu - (napríklad „ba“ môže byť slovo pre fľašu, jedlo, hračka apod.), má dieťatko v zásobe pár perfektných slov a gest. Zbožňuje mávať a kričať „pá - pá“ na návštevníkov, opakovať ich mená, či mená domácich maznáčikov a čo je najlepšie začína používať slová „mama“ a „tata“ keď sa s Vami rozpráva. Avšak aj napriek týmto rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam môže byť frustrované vlastnou neschopnosťou vyjadriť všetko, čo chce. Je to len malá osôbka s veľkými, nepredvídateľnými, emóciami. Tieto už spomínané rozvíjajúce sa emócie ako je sebadôvera, úzkosť, žiarlivosť, pýcha môžu byť súčasne vzrušujúce aj mätúce. To môže spôsobiť, že vaše batoľa sa v jednej chvíli šťastne a nahlas smeje a po minúte zúri a vybuchuje v obrovskej explózii hnevu. Nezabúdajte, že dieťa sa len učí zvládať tieto emócie a ich pochopenie závisí od Vás samotných a Vášho príkladu.
Reč sa čoraz viac rozvíja. Dieťatko začína svojsky označovať niektoré predmety. Môže ich nazývať nejakými hláskami, slabikami alebo pri nich vydáva zvuky. Takto sa učíte spolu komunikovať. Opakujte mu dookola pesničky, básničky a riekanky. Vezmite si obrázkovú knihu a ukazujte mu jednotlivé predmety alebo živočíchy, aby sa ich naučilo rozlišovať. Drobčekovia budú vedieť rozpoznávať tieto veci ešte prv, ako vyslovia jednotlivé slovíčka. Často ich budete počuť ako si sami pre seba blabotajú a takýmto spôsobom sa budú snažiť zapojiť aj do debaty s vami.
Od 1. roka sa batoľa naučí priemerne tri nové slová mesačne. Spočiatku môže mať jediné slovíčko viac významov - zároveň opisuje človeka, zviera, vec, ale aj ich vlastnosti. Mňau môže byť aj mačka, aj zvuk, ktorý zvieratko vydáva. Drobec väčšinou dokáže pomenovať najbližších rodinných príslušníkov, niektoré obľúbené predmety a činnosti. Možno budete spočiatku zmätení a chvíľu vám potrvá, kým pochopíte, čo váš miláčik vlastne chce povedať. Rodičia a batoľatá si však rýchlo nájdu vlastnú formu komunikácie.
Jazykové porozumenie, slovná zásoba a sociálna komunikácia sa neustále rozvíjajú. Batoľa v 13. mesiaci rozumie základným každodenným slovám a primerane na ne reaguje - na požiadanie zdvihne rúčku, zloží si čiapku, natiahne nôžku. Hoci rýchlo napreduje v komunikačných zručnostiach, niekedy ho frustruje vlastná neschopnosť vyjadriť všetko, čo chce. Vtedy môže reagovať mrzutosťou, plačom, hnevom.
Tip: Pre rozvoj reči a slovnej zásoby, ale aj kreativity a fantázie je dôležité denne si s batoľaťom čítať. Nemusia to byť ešte ucelené rozprávky, básničky či príbehy, ale krátke veršovačky, rýmovačky a spievanky z leporela alebo obrázkovej knižky. Nestačí dieťa posadiť k televízoru alebo tabletu a pustiť mu rozprávku či pesničku. Dôležitá je vzájomná komunikácia a kontakt s knižkou, ktorá sa dá prelistovať, držať, prípadne aj počmárať. V tomto veku by ste mali minimalizovať kontakt s televízorom, počítačom či mobilným telefónom.
Denné čítajte svojmu dieťaťu - nemusia to byť „naozajstné“ rozprávky, stačia leporelá, ukazujte si obrázky, menujte čo na nich je, čo sa tam robí. Deti preferujú knihy s jednoduchými obrázkami, dobre rozpoznateľnými a málom textu. Pre nich dôležitejšie, že sedia alebo sa túlia k rodičovi a spoločne niečo robia. Požiadajte dieťatko, aby našlo nejaké predmety alebo ukázalo na časti tela a predmety - hra na „Kde je ruka? Hry na triedenie tvarov a jednoduché hádanky.
Stravovanie a výživa
Po ukončenom prvom roku života sa strava dieťaťa postupne približuje strave dospelého, avšak s prispôsobením jeho špecifickým potrebám. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne. Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň.
V 13. mesiaci života by sa malo pokračovať v postupnom zavádzaní nových potravín. Do jedálnička môžeme zaradiť mliečne výrobky (jogurty, tvaroh), rastlinné maslo, vaječný bielok, sladkovodné ryby, strukoviny, cibuľu, cesnak, hlávkový šalát, paradajky, reďkovky, zeler, uhorky, ríbezle, jahody a maliny. Dôležité je, aby dieťa jedávalo samé lyžičkou (polotekutú a tuhú stravu) a malo by vedieť piť tekutiny z pohárika. Rodičia by sa mali vyhýbať potravinám, ktoré môžu vyvolávať alergie, ako napríklad med či jahody. Prechod na pravidelný jedálniček je dôležitý, pričom dojčenie by malo byť len doplnkom stravy, nie hlavnou obživou.
V tomto veku už má dieťatko zvyčajne prvé zúbky. Podávajte malé a mäkké kúsky, ktoré samo rozhryzie. Preto mu buďte nablízku a dávajte naň pozor. Stravu s malými kúskami už teda zoženiete príkrmy s väčšími kúskami.
Okrem zoznamu potravín, ktoré je vhodné dieťatku v určitom veku predstaviť, je pre jeho zdravý vývoj dôležité vyhýbať sa určitým potravinám do dosiahnutia minimálne veku jedného roka. Vďaka vhodnej strave a učeniu dieťaťa správnym stravovacím návykom môžete pozitívne ovplyvniť jeho budúce zdravie, preto neberte stravu malých detí na ľahkú váhu.
Čo môže jesť 11 až 12-mesačné dieťa? Môžete vyskúšať takmer všetky druhy zeleniny, napríklad zeler, paradajky, alebo artičok. Zeleninové pyré sú pomerne častým alergénom, preto ich podávajte postupne a opatrne.
Mäso zabezpečuje príjem bielkovín a železa. V tomto veku by malo byť mäso chudé. Od ukončeného 10. mesiaca je vhodné podávať aj vnútornosti, ako pečeň, srdiečka, či bažantie mäso, ale vždy z overených zdrojov.
Ryby sú vynikajúcim zdrojom bielkovín a ďalších prospešných látok. V príkrmoch zvyčajne chutí losos, treska alebo makrela.
Obilniny plné sacharidov a vlákniny už majú v detskom jedálničku svoje stále miesto.
Ovocie: V tomto veku už môžete dieťatku ponúknuť napríklad hrozno, čerešne, marhule, broskyne, slivky, alebo mandarínku. S nimi postupujte vždy opatrne, ide o potenciálne alergény.
Orechy: Od ukončeného 10. mesiaca môžete vyskúšať aj niektoré druhy orechov, ktoré obsahujú cenné vitamíny a minerálne látky.
Nevhodný je tiež cukor. Potraviny by mali obsahovať minimálne množstvo soli, preto si radšej obsah soli skontrolujte v zložení. Nevhodné sú tiež potraviny s obsahom umelých sladidiel, farbív a konzervantov.
Strava 10-mesačného dieťaťa by mala byť čo najvýživnejšia. Najšetrnejšie úpravy sú varením, alebo na pare.
Ako a kedy podávať jedlo? Dieťa by malo jesť 5-6 jedál denne. Ráno začnite dojčením, alebo náhradnou mliečnou výživou HiPP 3 JUNIOR Combiotik®, pokiaľ si už batoľa nezvyklo zjesť celú porciu pevnej stravy. Dopoludnia sa ako desiata bude hodiť obilná kaša a čerstvé ovocie, alebo poháriky, ak dáva Vaše dieťa stále prednosť skôr kašovitej strave. Na obed ponúknite malému maškrtníkovi BIO detské cestoviny, alebo polievku. Ako dezert si pochutí na ovocnej tyčinke alebo kapsičke s ovocným pyré. Popoludní prichystajte obilnú kašu. Na dobrú noc podávajte náhradnú mliečnu výživu, aby sa mu dobre zaspávalo.
Desiata aj olovrant majú byť menej výdatné ako raňajky a obed. V prípade „sladkých“ raňajok (napr. obilná kaša) by mala byť desiata skôr ovocná a naopak. Môžete napríklad ponúknuť pečivo s kúskom zeleniny a na opak.
Pokračujte v podávaní tekutín v priebehu celého dňa. Vhodná je čistá voda, nesladené detské čaje, prípadne ovocné šťavy riedené vodou. Dôležité je aj ich striedanie. Vyhýbajte sa sladeným nápojom, ako sú limonády či sýtené nápoje.
Spánok a bezpečnosť
Potreba spánku sa v priebehu 2. roka života nepozorovane mení. Na každých 10 až 13,5 hodiny nočného spánku pripadá v priemere 1 až 3,5 hodiny denného spánku. Najčastejšie ide o súvislý dlhší spánok okolo obeda alebo po ňom. Väčšina detí ho potrebuje na tzv. zdriemnutie. Je váš miláčik počas dňa unavený, ale nemôže zaspať? Snažte sa dieťaťu pripraviť vhodné podmienky na spanie: Zabezpečte mu tiché a tmavé prostredie bez rozptyľovania. Lepšie zaspí vo vašej blízkosti - pri dojčení alebo kŕmení z fľaše, keď ho budete hojdať, hladkať, túliť sa k nemu, spievať mu uspávanky.
Čas ukladania na večerný spánok by sa mal ustáliť na určitú hodinu. Je dobré, ak spánku predchádza nejaký rituál, ktorý naň dieťa pripravuje (čítanie rozprávky, objatie, modlitba,…). Dieťaťu navodzuje pohodu, pokoj, sčasti aj ospalosť. Neukladajte dieťa k spánku za trest, ak je vyhrešené za niečo, čo urobilo, potrestané, uplakané a vystrašené! Je potrebné ho predtým upokojiť a utvrdiť, že ho máte stále radi.
Dieťa musí mať priestor na rozvíjanie svojich telesných schopností, avšak je dôležité vylúčiť nebezpečenstvo hroziace pri jeho „objavných výpravách“. Veľmi skoro prídete na to, že žiadne miesto v byte nie je pred dieťaťom dostatočne bezpečné: kúpeľňa - kozmetické krémy, pracie prášky, čistiace prostriedky, kuchyňa - prístroje s dlhými šnúrami, ostré okraje, horúce tekutiny, … obývačka - izbové kvety, kvetináče, …
Základné heslo, ktoré Vás bude sprevádzať od konca prvého roka je „Buď pripravený!“. Vaše dieťa vymyslí nevymysliteľné, nájde a dokáže veci, na ktoré by ste vy ani nepomysleli. Nie je možné zabrániť drobným úrazom, odreninám, škrabancom, buchnutiam apod.
Aj keď je dieťa ešte malé, rodič musí vyžadovať určitú disciplínu a stanoviť hranice, za ktoré dieťa nesmie ísť.
Hry a aktivity
Ako sa s deťmi hrať a rozvíjať ich schopnosti? Učte ho hrať sa samostatne. Je pochopiteľné, že chcete so svojim drobčekom tráviť čo najviac času. No pokiaľ z neho chcete mať nezávislú osobnosť, ktorá sa dokáže o seba postarať, začínajte už od malička. Časť obdobia na hranie strávte s ním, ale potom ho nechajte v obklopení hračiek, aby si vyberalo vlastné aktivity. Začnite s Montessori technikami. Nechajte ich rozlišovať farby, povrchy jednotlivých predmetov. Deti v tomto období milujú zvukové hračky, môžete im pri hraní púšťať aj rôzne pesničky. Ešte stále sú to takí malí prieskumníci, ktorí sa zaujímajú o všetko nové, čo majú okolo seba. Od pätnásteho mesiaca si samo vyberá preferované hračky alebo činnosti, akými chce tráviť čas.
Existuje mnoho aktivít a hier, ktoré môžu podporiť vývoj 13-mesačného dieťaťa. Medzi ideálne hračky patria vkladačky, zvukové a zatĺkacie hračky, hudobné nástroje, obľúbený je detský telefón, vďaka ktorému vás môže napodobňovať či mäkké lopty. Už je tu čas pouvažovať nad prvým autíčkom, ktoré môže tlačiť, ťahať, neskôr si naň sadnúť a odrážať sa na ňom. Medzi aktivity patrí čítanie kníh s jednoduchými obrázkami, spievanie pesničiek a riekaniek, hranie sa s loptou, stavanie veží z kociek, kreslenie a maľovanie. Dôležité je, aby sa dieťa cítilo bezpečne a malo dostatok priestoru na objavovanie a experimentovanie.
Povzbudzujte ho pri chodení. Od trinásteho mesiaca už má byť dieťatko čoraz smelšie pri chodení. Teraz už dokáže samo stáť na jednom mieste bez opory, ale postupne by sa malo naučiť robiť aj krôčiky bez toho, aby malo pri sebe niečo na držanie sa. Na začiatku ho môžete nechať bosé. Dávajte však pozor na podlahu. Ak máte napríklad plávajúcu, tá má trochu šmykľavejší povrch a kvôli tomu môžu byť neisté. V tom prípade im zaobstarajte prvé papuče alebo topánočky, aby sa mu chodilo istejšie. Trénujte spolu s ním stabilitu a keď zvládne túto prekážku, tak samo začne behať po miestnosti.
