Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnych konaniach, ktoré sa ho týkajú, je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie z rôznych uhlov pohľadu. Toto právo je zakotvené v medzinárodných dohovoroch, právnych predpisoch Európskej únie a vnútroštátnych právnych normách.
V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
Podľa článku 21 nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodnej osoby tela. Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vek a zrelosť. Toto právo platí nielen vo veciach rodičovských práv a povinností, ale aj vrátiť konanie podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o Občianske aspekty medzinárodných únosov detí.
Podľa smernice EÚ o procesných zárukách musia členské štáty zabezpečiť, aby deti mali právo byť prítomné na ich súdnom konaní, a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa mohli účinne zúčastniť na súdnom konaní, vrátane tým, že im poskytneme možnosť byť vypočutí a vyjadriť svoj názor.
Európsky dohovor o výkone práv detí sa zaoberá právom detí na slobodné vyjadrenie ich názorov. Cieľom tohto dohovoru je podporovať práva detí tak, že sa im priznávajú osobitné procesné práva v rodinných konaniach pred justičným orgánom, najmä v konaniach týkajúcich sa vykonávania rodičovských práv a povinností, ako je pobyt a styk s deťmi. Článkom 3 sa garantuje deťom právo byť informované a vyjadriť svoje názory v konaní ako procesné právo. Článkom 4 sa dieťaťu garantuje právo požiadať o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní pred justičným orgánom, ktoré sa týka dieťaťa.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru v právnych predpisoch
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru je zakotvené v rôznych legislatívnych aktoch. V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
Podľa článku 21 nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodnej osoby tela. Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vek a zrelosť. Toto právo platí nielen vo veciach rodičovských práv a povinností, ale aj vrátiť konanie podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o Občianske aspekty medzinárodných únosov detí.
Podľa smernice EÚ o procesných zárukách musia členské štáty zabezpečiť, aby deti mali právo byť prítomné na ich súdnom konaní, a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa mohli účinne zúčastniť na súdnom konaní, vrátane tým, že im poskytneme možnosť byť vypočutí a vyjadriť svoj názor.
Európsky dohovor o výkone práv detí sa zaoberá právom detí na slobodné vyjadrenie ich názorov. Cieľom tohto dohovoru je podporovať práva detí tak, že sa im priznávajú osobitné procesné práva v rodinných konaniach pred justičným orgánom, najmä v konaniach týkajúcich sa vykonávania rodičovských práv a povinností, ako je pobyt a styk s deťmi. Článkom 3 sa garantuje deťom právo byť informované a vyjadriť svoje názory v konaní ako procesné právo. Článkom 4 sa dieťaťu garantuje právo požiadať o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní pred justičným orgánom, ktoré sa týka dieťaťa.
Rozhodnutia súdov v kontexte práva dieťaťa na vypočutie
SDEÚ odôvodnil, že vypočutie dieťaťa nie je absolútnym právom, ale že ak súd rozhodne, že je potrebné, musí poskytnúť dieťaťu jedinečnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje názory. Takisto rozhodol, že právo dieťaťa na vypočutie, ktoré je ustanovené v charte a nariadení Brusel II bis, si vyžaduje, aby právne postupy a podmienky, ktorými sa umožňuje deťom slobodne vyjadrovať svoje názory, boli deťom k dispozícii, a aby súd získal tieto názory. Takisto je potrebné, aby súd prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie týchto vypočutí so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa a okolnosti každého jednotlivého prípadu.
V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
V prípade Joseba Andoni Aguirre Zarraga/Simone Pelz sa týkalo vysťahovania maloletého dieťaťa zo Španielska do Nemecka v rozpore s rozhodnutiami o zverení do osobnej starostlivosti. SDEÚ dostal otázku, či nemecký súd (t. j. súd krajiny, do ktorej bolo vysťahované dieťa) mohol spochybniť vykonávacie rozhodnutie španielskeho súdu (krajiny pôvodu) na základe toho, že dieťa nebolo vypočuté, čím sa dopustil porušenia článku 42 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 (Brusel II bis) a článku 24 Charty základných práv EÚ. Dieťa namietalo voči vráteniu, keď vyjadrilo svoje názory v rámci konania pred nemeckým súdom.
Vo veci Sahin/Nemecko matka úplne zakázala kontakt medzi žiadateľom a jeho štvorročnou dcérou. Nemecký krajinský súd rozhodol, že umožnenie styku otca k jeho dcére by bolo pre dieťa škodlivé z dôvodu vážneho napätia medzi rodičmi. Rozhodol tak bez vypočutia dieťaťa v otázke, či sa chce naďalej vídať s otcom. V otázke vypočutia dieťaťa na súde sa ESĽP odvolal na vysvetlenie znalca pred krajinským súdom v Nemecku. Po niekoľkých stretnutiach s dieťaťom, matkou a žiadateľom sa znalec domnieval, že proces kladenia otázok dieťaťu by mohol preň predstavovať riziko, ktorému by sa nedalo predísť osobitnými opatreniami na súde.
Vec M. a M. /Chorvátsko sa týka sporu o opatrovníctvo, vrátane obvinení zo zneužívania dieťaťa otcom. ESĽP bol obzvlášť zarazený skutočnosťou, že dieťa v rozhodnom čase vo veku 13 a pol roka, stále nebolo vypočuté v poručenskom konaní, ktoré doteraz prebiehalo trvalo viac ako štyri roky, a preto nedostala možnosť vyjadriť svoje názory pred súdmi o tom, s ktorým rodičom chcela žiť. Nedalo sa povedať, že deti schopné vytvárať si vlastný názor boli dostatočne zapojené do rozhodovacieho procesu, ak neboli poskytnuté s možnosťou byť vypočutý a vyjadriť tak svoj názor. Ohraničená autonómia detí, ktorá sa postupne zvyšuje s ich rozvíjajúcou sa zrelosťou, sa uplatňuje prostredníctvom ich práva byť vypočutý.
Praktické aspekty vypočúvania detí na súde
Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. V rámci trestného konania sa vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov. Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individuálnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky. Z psychologického hľadiska, sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne. Dieťa má v trestnom konaní právo byť vypočuté.
Ďalšou právnou úpravou, ktorá upravuje postup a náležitosti výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je § 135 zákona č. 301/2005 Z. z. „ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ďalej je v danom paragrafe uvedené, že v ďalšom konaní má byť taká osoba (mladšia ako 18 rokov) vypočúvaná znova, len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263.
„Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluch osoby mladšej ako 18 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete; ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2.
Ďalej je potrebné uviesť, že dieťa je v zmysle č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov považované za obzvlášť zraniteľnú obeť.
Príprava na výsluch, zahŕňa obsahovú prípravu (vecnú) a prípravu organizačnú (materiálnu aj personálnu). Ak je v trestnom konaní vypočúvané dieťa ako svedok trestného činu, alebo ako obeť trestného činu, takúto výpoveď je potrebné zachytiť na kamerový záznam, preto je veľmi potrebné v tomto štádiu výsluchu zabezpečiť aj kameru, pomocou ktorej sa výsluch zachytí a to najmä z dôvodu, aby sa už v ďalšom konaní výsluch nemusel opakovať. Súčasťou organizačnej prípravy je aj stanovenie si miesta výsluchu, času výsluchu, nakoľko je vhodné zohľadniť vek dieťaťa a k tomu prispôsobiť čas, aby napr. výsluch nebol naplánovaný na čas, kedy bude dieťa spať, prípadne, aby sa nenarušila jeho školská dochádzka. Ďalej je dôležité z hľadiska času naplánovať výsluch tak, aby sa dieťa nestretlo napr. s obvineným, ďalšími svedkami, prípadne, ak ide o prípady domáceho násilia, kedy je dieťa týrané v rodine, aby sa nestretlo s osobou, ktorá ho týrala.
V štádiu prípravy je pri výsluchu dieťaťa ďalej dôležité personálne hľadisko a to, aká osoba výsluch vykoná. Výsluch vedie vždy vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru vykonávajúci skrátené vyšetrovanie. Je dôležité vybrať osobu, ktorá má vzťah k deťom. Zvyčajne je vhodné vybrať ženu, ktorá má od prírody materinský cit a dieťa sa v jej spoločnosti môže cítiť lepšie, ako keby výsluch viedol muž. Bolo by prijateľné, keby osoby vykonávajúce výsluch mali určité školenie z oblasti detskej psychológie, avšak v praxi sa takéto školenia nerealizujú. Taktiež môže zohrať dôležitú úlohu aj oblečenie vypočúvajúceho, niektoré deti môže desiť výsluch policajta, ktorý je v uniforme a má pri sebe služobnú zbraň, môže to u dieťaťa vzbudiť strach, preto je vhodnejšie na výsluch voliť civilné oblečenie, ktoré na dieťa môže pôsobiť pokojnejším a kľudnejším dojmom.
Ďalej je veľmi dôležité aj výber miesta, kde sa bude výsluch vykonávať. Na väčšine policajných útvarov vyšetrovatelia, poverení príslušníci Policajného zboru dieťa vypočúvajú v kancelárii vyšetrovateľa/povereného príslušníka, prípadne vo vyhradenej kancelárii, ktorú sa snažia vybaviť nábytkom a hračkami tak, aby pôsobila pre deti príjemnejšie ako kancelária. Špeciálnu vypočúvaciu miestnosť (kancelária vybavená kamerou a možnosťou prenosu výsluchu do inej miestnosti a hračkami) sa nachádza podľa našich informácií na Obvodnom oddelení policajného zboru v Brezne (v budove úradu práce) a tiež na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici. Vypočúvacia miestnosť, kde sa vykonáva výsluch dieťaťa a ktorá je špeciálne na to vybavená, by sa mala nachádzať na všetkých útvaroch Policajného zboru.
V súdnych konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti, ktoré okrem iného zahŕňajú konania o starostlivosti, výživnom a styku s dieťaťom, je popri matke a otcovi účastníkom aj samotné dieťa. Z toho vyplýva aj množstvo procesných práv, na ktoré má dieťa nárok. Vo všeobecnosti platí, že súdy nesmú s dieťaťom bez ohľadu na jeho vek alebo zdravotný stav zaobchádzať len ako s predmetom konania. Bez ohľadu na vek dieťaťa a možnosť, že sa rodičia dohodnú na starostlivosti oň, súd vždy ustanoví dieťaťu zástupcu, kolízneho opatrovníka, ktorým je zvyčajne orgán sociálnoprávnej ochrany detí (skrátene OSPOD). Kolízny opatrovník chráni záujmy maloletého dieťaťa v konaní a poskytuje mu potrebné informácie, ak to vek a rozumová vyspelosť dieťaťa dovoľuje. Základným predpokladom účasti maloletého na konaní je jeho schopnosť vyjadriť svoj názor na vec. Základným právom dieťaťa v konaní pred súdom pre mladistvých je byť vypočuté. Toto právo je zakotvené v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorému pristúpilo už 196 štátov, Českú republiku nevynímajúc. Ide o základné právo dieťaťa, ktoré nemožno svojvoľne obmedzovať. Uplatňovanie tohto práva však závisí od rozumovej vyspelosti dieťaťa, pretože od batoľaťa nemožno napríklad vyžadovať, aby formulovalo svoje myšlienky a názory. Zákon vo všeobecnosti stanovuje domnienku, že dieťa staršie ako 12 rokov je schopné prijímať informácie, vytvárať si vlastný názor a oznamovať ho. Nejde však o striktnú hranicu, keďže samotný ústavný súd rozhodol, že aj sedemročné dieťa je schopné vyjadriť svoj názor.
V konaniach, ktorých účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci. V občianskom sporovom existuje viacero nástrojov, ktoré zlepšujú postavenie dieťaťa. Jedným z nich je povinnosť doručiť písomnosti dieťaťu, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku. Proti dieťaťu je neprípustné rozhodovať tzv. V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania.
Osobne to považujem za správne, dieťa bez prítomnosti rodičov vie svoj názor povedať bez stresu a strachu, že svojimi slovami jedného či druhého rodiča zraní, sklame alebo mu nevyhovie. Je tak odbremenené od nátlaku rodičov, teda aspoň pri vypočutí. Z výsluchu dieťaťa by mal byť vyhotovený zvukový záznam. A práve tu vzniká zaujímavý právny problém, na ktorý sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Niektorí sudcovia nesúhlasia, aby rodičia tento zvukový záznam dostali, a to s odôvodnením, že to nie je v záujme dieťaťa, pretože môže dôjsť ku tzv. konfliktu lojality medzi dieťaťom a rodičmi. Pokiaľ dieťa uvedie, že si neželá, aby zvukový záznam bol sprístupnený rodičom, súd mu môže vyhovieť.
Vypočutie dieťaťa môže pri rozhodovaní súdu významne zavážiť. Pokiaľ súd nahrávku z vypočutia odmietne rodičom sprístupniť, účastníci konania nevedia, čo na vypočutí zaznelo. Akým spôsobom sudca vypočutie viedol, čo sa pýtal, akým spôsobom sa pýtal a ako presne dieťa odpovedalo. Sudca je napríklad povinný dieťa poučiť o tom, že keď nechce, vyjadriť sa nemusí. Toto poučenie ja osobne považujem za veľmi dôležité. Dieťa totiž môže mať na súde pocit, že je tu na to, aby si vybralo niektorého z rodičov, a tak aj urobí. Vyjadrenie dieťaťa naopak uľahčí sudcovi prácu, keď má rozhodovať medzi dvoma hádajúcimi sa rodičmi.
Kompletná stratégia/sprievodca zverením dieťaťa do starostlivosti
Špecifické aspekty výsluchu dieťaťa v trestnom konaní
V rámci trestného konania sa vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov. Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individuálnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky. Z psychologického hľadiska, sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne. Dieťa má v trestnom konaní právo byť vypočuté.
Polícia pri objasňovaní a vyšetrovaní prečinov a zločinov využíva celý rad kriminalistických metód a prostriedkov, či už ide o metódy kriminalistickej techniky, alebo taktiky. V trestnom konaní poznáme rôzne druhy výsluchu, respektíve môžeme vypočúvať rôzne druhy osôb v odlišnom procesnom alebo spoločenskom postavení. V určitých prípadoch Trestný poriadok, ako aj kriminalistika, v rámci taktiky výsluchu, pripisuje určitým skupinám osôb osobitné znaky, akým spôsobom treba viesť výsluch, aké osoby majú byť prítomné pri výsluchu, prípadne v akých miestnostiach a za pomoci akej techniky je potrebné výsluch vykonať. Jedným z takýchto osôb sú deti, ktoré bývajú veľakrát buď obeťou, poškodeným, svedkom alebo páchateľom trestného činu.
Deti sú schopné poskytnúť detailnú a úplne pravdivú výpoveď v trestnom konaní. Z tohto názoru nevychádza len psychológia, ale vychádza z neho aj slovenský právny poriadok de lege lata, keď v trestnom poriadku výsluchy detí nielen pripúšťa, ale upravuje aj ich podmienky. Taktiež kriminalistika vymedzuje taktiku výsluchu dieťaťa. Je samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí vypočúvajúci vychádzať z jeho osobnosti a jeho individuality. Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov, okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou. K výsluchu dieťaťa, jeho podmienkam, by mala odborná prax prispievať zodpovedne, malo by byť riadne vymedzené, kto je dieťaťom, jeho práva a povinnosti, vzhľadom na to, že ide o osoby, ktoré sa stále vyvíjajú a priebeh trestného konania, dokonca aj výsluch na Obvodnom oddelení Policajného zboru, môže na dieťati zanechať následky, prípadne vytvoriť traumu. Preto je veľmi dôležité, aby osoby, ktoré vykonávajú výsluch s dieťaťom, boli zodpovedne pripravené, empatické a dodržiavali zásady trestného konania a zvolili správnu taktiku výsluchu tak, aby sa dieťa cítilo pohodlne a vypovedalo k danej udalosti pokiaľ možno, čo najviac samostatne.
Prvý výsluch dieťaťa by mal byť pokiaľ to situácia dovoľuje úplný, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Ak je dieťa svedkom trestného činu, stávajú sa významnou okolnosťou jeho výpovede osobnostné faktory a to napr. otázky, ktoré sa dieťaťu kladú, musia byť volené tak, aby na ne dieťa odpovedalo z vlastnej vôle, nemôžu byť mnohoznačné, alebo také, že by ich dieťa mohlo zle pochopiť.
