Vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletým deťom a jej špecifiká

Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že lehota na výživné nie je určená vekom ani časom, ale schopnosťami dieťaťa samostatne sa o seba postarať.

Uvedené znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je ohraničená časom, ale objektívnou schopnosťou dieťaťa samostatne sa o seba postarať. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť upravená súdnym rozhodnutím, jedine týmto spôsobom je možné túto zrušiť. Ak máte za to, že dieťa v súčasnosti nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd, návrh je však potrebné náležite odôvodniť.

Zmena platenia výživného po dosiahnutí plnoletosti

Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.

Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktoré si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Postup pri neplatení výživného

Neplatenie výživného nie je len morálnym zlyhaním rodiča, ale aj porušením zákona, ktoré môže mať vážne právne následky. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v zákone a jej nesplnenie môže viesť nielen k exekúcii, ale aj k trestnému stíhaniu.

Pokiaľ rodičia spolu nežijú, ich vyživovaciu povinnosť voči deťom upraví súd, prípadne schváli ich dohodu o výške výživného. Rovnako tak súd môže urobiť aj v prípade, kedy rodičia spolu síce žijú, ale jeden si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu neplní dobrovoľne.

Možnosti vymáhania dlžného výživného

V prípade, že súdom určené výživné nie je riadne a včas platené, existuje niekoľko možností, ako ho vymáhať:

• Návrh na exekúciu: Toto je najčastejší postup. Vykonáva sa prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý má právomoc vymáhať dlžnú čiastku. Návrh na exekúciu sa podáva elektronicky.
• Trestné oznámenie: Pri dlhodobom neplatení výživného je možné podať trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Trestný zákon upravuje túto skutkovú podstatu v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej dva mesiace v období dvoch rokov.
• Náhradné výživné: Ak sú splnené zákonné podmienky, je možné požiadať o náhradné výživné prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát potom vyplatí výživné za povinného rodiča a následne si ho od neho vymáha.

Ak rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a zameškané výživné neuhradí, je možné podať návrh na nútený výkon rozhodnutia súdnym exekútorom. Predpokladom na takýto postup je, že disponujete exekučným titulom, teda právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým súd zaviazal druhého rodiča platiť výživné.

Premlčanie a iné špecifiká

V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť premlčanie jednotlivých splátok. V zásade platí, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa premlčujú. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Je dôležité vedieť, že kupovanie rôznych darov nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do momentu, kým sa dieťa nie je schopné samo živiť. Toto nie je priamo viazané na dosiahnutie určitého veku alebo ukončenie štúdia. Pokiaľ rodič usúdi, že jeho dieťa je schopné sa samostatne živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.

V rámci súdneho konania o zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu sa skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. V takomto prípade je dieťa povinné preukázať svoje aktuálne osobné, zárobkové a majetkové pomery.

Súd potrebuje predložiť dôkazy o príjmoch, keďže musí posúdiť schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť. Váš príjem a príjem vášho manžela sa skúma tiež, nakoľko, ak by súd v konaní zistil, že plnoletý syn si nedokáže zabezpečiť príjem na pokrytie všetkých jeho životných potrieb, vyživovaciu povinnosť by nezrušil.

Je dôležité si uvedomiť, že samotná skutočnosť, že sa s dieťaťom nestýkate, automaticky neznamená zánik Vašej vyživovacej povinnosti. Nárok na výživné dieťaťa nie je viazaný na jeho vek, ale objektívnu schopnosť samo sa živiť.

tags: #neplatenie #vyzivneho #na #plnolete #dieta #bankrot