Závislé dieťa: Príčiny, prejavy a cesta k uzdraveniu

Závislosť je komplexný problém, ktorý si vyžaduje hlbšie pochopenie. Nejde len o zlozvyk alebo výchovnú chybu, ale o chorobu, ktorú treba liečiť. Závislé dieťa je dieťa, ktoré stratilo kontrolu nad svojou abstinenciou alebo nad svojím správaním vo virtuálnom prostredí. Má narušené alebo úplne absentujúce hranice. Závislosť ovplyvňuje všetky oblasti jeho života a bráni mu v zdravom raste a rozvoji. Kvalita jeho života sa podstatne znižuje. Droga alebo počítačové hry sa stávajú niečím, čo obsadzuje v jeho živote prvé miesto. Sú nástrojom jeho okamžitého uspokojenia a jeho mozog je ovplyvnený, čo ho vedie k tomu, aby ich pravidelne vyhľadával.

Príčiny vzniku závislostí u detí

Závislosť sa nevyvinie okamžite. Človek sa k nej musí dopracovať postupne. V prípade návykových látok ide najprv o konzumáciu, potom experimentovanie, pravidelné užívanie, problémové užívanie a napokon závislosť. Deti sa často stretávajú s drogami doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť "iní" než oni. Považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax alebo formu zábavy. Mnohokrát nepoznajú alebo neboli vedení k zdravým spôsobom odreagovania sa, nemajú koníčky, záujmy, nemajú vybudovaný režim dňa a majú vo veľkej miere narušené vlastné vnútorné hranice.

Medzi faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku závislostí, patria genetika a prostredie, v ktorom dieťa žije a pohybuje sa. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba. Čím viac sa opakuje takéto správanie, tým viac si vytvára návyk, zvyšuje sa jeho tolerancia napr. k užívaniu drog, upevňujú sa v ňom tieto vzorce správania a rozvíja sa závislé správanie.

Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

• Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
• Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
• Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
• Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.

Úloha rodičov a spoločnosti

Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom pre jeho vývin a fungovanie. Ak dieťa vidí, že denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné a existuje riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Dieťa sa však môže stretnúť s drogami aj napr. v partii, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho ovplyvňuje. Dôležité je, aby rodičia boli milujúci a zároveň dieťaťu dávali jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty a sú nesmierne dôležité vo výchove. Ak absentujú alebo rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať.

V snahe pripraviť deťom šťastnú budúcnosť mnohí rodičia podliehajú rôznym vplyvom doby či okolia a niekedy aj nechtiac narobia svojím konaním viac zla ako dobra. O rôznych osudoch mladých ľudí, ktorí podľahli bulímii a anorexii, by mohli donekonečna rozprávať mnohí psychiatri. Na úvod som spomenula len jeden z mnohých príkladov nesprávneho vedenia dieťaťa k vnímaniu sveta. Určite poznáte množstvo ďalších príkladov na to, ako sa deti aj kvôli nesprávnemu vedeniu zo strany dospelých dostali k nejakému druhu závislostí. Treba si uvedomiť, že závislostí je veľa a nie je to len závislosť na drogách. Môže to byť patologické hráčstvo, závislosť od sexu, internetu, práce, závislosť od nakupovania, televízie, jedenia, od mobilných telefónov a mnoho ďalších. Hovoríme im tiež, že sú to tzv. „nelátkové závislosti.“ Niekedy je veľmi ťažké odlíšiť zvyk od závislosti.

Na prudký nárast závislostí vplývajú nielen psychické, ale aj spoločensko-kultúrne faktory. Rodina nemá žiadne plány, jej členovia žijú zo dňa na deň. Rodina ženie deti k maximálnym výkonom. Veľa mladých ľudí z takéhoto prostredia si hľadá inú spoločnosť, v ktorej hľadá pochopenie, lásku a prijatie. Práve v tomto, pre dieťa novom prostredí, túži po vzbure, pomste a často práve tu nachádza aj cestu k cigaretám, k alkoholu, k drogám alebo iným závislostiam. Ak chcete, aby vaše deti nenachádzali útočisko len v rovesníckych skupinách, ktoré sú často aj pochybnej povesti, pokúste sa vytvoriť si k deťom taký vzťah, ktorý bude otvorený, priateľský, ale zároveň i rešpektujúci. Keď je dieťa v rodine šťastné, málokedy prepadne závislostiam tak, aby mali absolútnu moc nad ním.

Prejavy závislosti

Príznaky závislosti:

• Silná túžba - baženie (craving)
• Ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke
• Odvykacie príznaky
• Rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy)
• Zanedbávanie iných záujmov
• Pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom

K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní.

Možnosti pomoci pre závislé deti a ich rodiny

Ak rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu kontaktovať odborníkov a dohodnúť si termín prvého poradenstva. Dôležité je, aby s dieťaťom spolupracovali aj rodičia a niečo urobili a zmenili na sebe.

V prípade, že pre dieťa nie sú postačujúce ambulantné služby pomoci, tak sa odporúča absolvovať ústavnú liečbu a následne byť umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom.

Liečba závislostí

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti. Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i. Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby:

• Keď je poskytnutá včas
• Keď pacient primerane spolupracuje
• Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
• Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie

Doliečovanie

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov. Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť.

Desatoro abstinujúceho závislého

1. Priznať si, že som závislý/á.
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe.
3. Nezatajovať liečbu.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania.
5. Neobnovovať staré zvyky.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich.
7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby.
8. Dodržiavať správnu životosprávu.
9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť.
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti.

Závislosť a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine so závislým členom

1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnému reorganizovaniu, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery. Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Prevencia závislostí u detí

Za určitý základ prevencie pred vznikom a rozvojom závislostí je možné považovať zdravo vybudovaný vzťah s dieťaťom založený na bezpečí, istote, dôvere, nastavenie mu jasných hraníc, úprimná a otvorená komunikácia, efektívne spoločné trávenie času s ním a vedenie ho k zdravým záujmom, či k budovaniu zdravého životného štýlu.

Dôležité je, aby rodičia dokázali zachytiť signály, že sa s ich dieťaťom niečo deje, správa sa inak ako obvykle (napr. začne vymeškávať školu, stretáva sa s rizikovou partiou, prichádza domov pod vplyvom, často zháňa peniaze, nedodržuje pravidlá, mení sa ich komunikácia, vzťahy) a dokážu včas a primerane zareagovať, napr. vyhľadať odbornú pomoc.

Signály vznikajúcej závislosti na mobile:

• Je dieťa podráždené, ak mu obmedzíte čas na mobile?
• Zanedbáva školu, domáce povinnosti, záujmy?
• Vyhľadáva mobil aj v situáciách, keď by nemalo (napr. počas jedla, pred spaním)?
• Používa mobil tajne alebo klame o tom, koľko času na ňom trávi?
• Stráca záujem o aktivity, ktoré ho predtým bavili?
• Snaží sa obmedziť čas na mobile, ale nedarí sa mu to?
• Používa mobil ako únik pred problémami alebo negatívnymi emóciami?

Ak ste na väčšinu odpovedali áno, asi tušíte, že je tu problém a vaše dieťa to už s používaním mobilu preháňa.

Ako obmedziť používanie telefónu u detí:

1. Vzdelávať: Hovorte otvorene o výhodách a potenciálnych nástrahách času stráveného s mobilom v ruke.
2. Offline zóny: Dohodnite sa na miestach alebo časoch, kde sa telefóny nebudú používať (napr. pri jedle, v spálni).
3. Buďte príkladom: Sebakriticky posúďte váš čas, ktorý venujete mobilu. Keď sú rodičia prilepení k svojim telefónom, dospievajúci sa naučia, že je to asi v poriadku.
4. Nočné pravidlá: Ustanovte pravidlo, že telefóny sa pred spaním odložia mimo spálne.
5. Najprv varovanie: Deti môžu byť nahnevané a frustrované, keď musia prerušiť hru uprostred. Dajte im 5 minút čas, aby dokončili začaté. Keď sa ten čas skončí, buďte nekompromisní a trvajte na svojom.
6. Nastavte limity: Stanovte denný limit času, počas ktorého môže vaše dieťa používať telefón. Odporúča sa, aby deti mladšie ako 18 mesiacov neboli vystavené žiadnym obrazovkám. Deti vo veku 18-24 mesiacov môžu byť krátkodobo vystavené kvalitným detským programom pod dohľadom rodičov. Deti vo veku od 2 do 5 rokov by mali mať povolený čas pred obrazovkou maximálne hodinu denne.
7. Najprv práca: Stanovte si rutinu, ktorá zahŕňa školské povinnosti a domáce práce pred používaním mobilu.
8. Podporujte fyzické aktivity: Uistite sa, že vaše dieťa trávi dostatok času hraním sa, či vykonávaním inej fyzickej aktivity. Pred surfovaním na internete by ste mali listovať v peknej knihe či vybehnúť von a trošku sa prebehnúť pri hre.
9. Svetový deň bez mobilu: Šiesty február je Svetovým dňom bez mobilu. Využite tento deň na reflexiu a stanovenie nových pravidiel.

Sociálne dôsledky používania telefónov u detí sú skutočne ďalekosiahle a hlboko znepokojujúce. Keď sú deti neustále pohltené svojimi digitálnymi svetmi, ich schopnosť zapojiť sa do interakcií v reálnom svete klesá. Zhoršené sociálne zručnosti: Deti sa učia efektívne komunikovať a interagovať pozorovaním a účasťou na sociálnych situáciách. Nadmerné používanie telefónu však môže tieto príležitosti obmedziť, čo vedie k narušeniu sociálnych zručností. Obmedzená interakcia tvárou v tvár: Deti, ktoré sú závislé na svojich telefónoch, často uprednostňujú digitálnu komunikáciu pred interakciou tvárou v tvár. Táto preferencia môže brániť ich schopnosti vytvárať a udržiavať zmysluplné vzťahy. Izolácia od rovesníkov: Aj keď sa to môže zdať paradoxné, deti, ktoré trávia príliš veľa času na telefónoch, sa môžu nakoniec cítiť izolované od svojich rovesníkov. Môžu prísť o spoločenské udalosti a spoločné zážitky, čo vedie k pocitom vylúčenia a osamelosti. Vplyv na emocionálne zdravie: Kombinácia narušených sociálnych zručností, obmedzených osobných interakcií a izolácie si môže vybrať daň na emocionálnom zdraví dieťaťa. Môžu mať pocit úzkosti, osamelosti a nízkeho sebavedomia.

tags: #pojem #zavisle #dieta