Chôdza je základnou pohybovou charakteristikou dospelého človeka a zároveň dôležitým medzníkom vo vývoji dieťaťa. Jej zvládnutie súvisí s celkovým dozrievaním centrálnej nervovej sústavy, so vzpriamovaním a vývojom koordinácie pohybov a rovnováhy. Vývoj chôdze prebieha u každého dieťaťa veľmi individuálne, pričom orientačné míľniky sú len približné.
Dieťatko, ktoré sa učí vzpriamovať, začína chodiť samostatne približne po dosiahnutí jedného roka. Spočiatku si pomáha tým, že sa uchopuje okolitých predmetov. V tomto veku je vhodné ponechať detskej nôžke voľnosť. Mäkká podrážka, resp. chôdza v ponožkách má veľký význam pre zachytávanie dotykových podnetov ploskou nohy z podložky. Ich spracovanie v centrálnej nervovej sústave (mozgu) napomáha správnej koordinácii a činnosti drobných svalov nohy.
Pre udržanie lepšej rovnováhy dieťa stojí a chodí na širokej báze, niekedy prechodne špičkami od seba alebo špičkami dovnútra. V prípade, že chodidlá sú správne tvarované, je to len prechodné štádium. Udržaniu rovnováhy napomáha malá postava dieťatka s nízko uloženým ťažiskom a rozpaženie horných končatín zohnutých v lakťoch. Spočiatku má dieťa veľa starostí s koordináciou pohybov, ale neskôr sa stanú automatizované. Rodičia s potešením sledujú ako sa chôdza stáva čoraz istejšou a tešia sa z každého samostatného krôčika. V tomto veku treba intenzitu zaťaženia chôdzou ponechať na dieťa.
Charakter detskej chôdze sa postupne mení v súlade s vyzrievaním nervosvalového ústrojenstva. U ročného dieťaťa je chôdza skackavá s vyšším počtom kratších krokov za minútu. Detská chôdza sa chôdzi dospelého začína podobať približne po treťom roku života. Koordinácii napomáha pohyb ramien, chôdza má užšiu bázu a stáva sa pomalšou. Zrelý, pre človeka typický spôsob chôdze sa vyvinie približne v šiestom roku života.
Z toho dôvodu nie je vhodné nútiť škôlkárov na dlhé vychádzky či túry, pretože stereotypnou chôdzou sa unavujú stále rovnaké, ešte nie plne vyzreté svalové skupiny. To vedie k únave a oprávneným sťažnostiam dieťaťa. Keď však dieťa necháte oddychovať, namiesto sedenia začne šantiť, hrať sa, vyliezať na preliezky, alebo vykonávať pre neho zábavnejšie pohybové aktivity. Začne namáhať iné svalové skupiny a svaly podieľajúce sa na chôdzi môžu oddychovať. Vo veku okolo šiestich rokov je dieťa schopné aj dlhších vychádzok, či výletov pokiaľ ho vie rodič vhodne motivovať. Samozrejme v kvalitnej a priestrannej obuvi z prírodných materiálov.
Vývin chôdze u detí:
- Približne v 8. mesiaci: Dieťa sa začína vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Je dôležité naučiť dieťa, ako sa dostať späť dolu, povolením kolienok a návratom na štyri.
- Približne v 9. mesiaci: Dieťa začne používať nábytok či steny a chodí popri nich, najprv do boku a neskôr smerom dopredu. Je potrebné skontrolovať bezpečnosť prostredia.
- Vek 10. - 12. mesiacov: Dieťa začína stáť bez opory a trénovať rovnováhu.
- Prvé kroky (9. - 12. mesiac): Po zvládnutí státia bez opory sa dieťa cíti dostatočne isto a skúša prvé kroky. Nasleduje obdobie učenia sa chôdze, s občasnými zakopnutiami.
- Samostatná chôdza (12. - 15. mesiac): Dieťa začína chodiť samostatne. Niektoré deti preferujú dlhšie obdobie lozenia pred samostatnou chôdzou.
Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu.
Kedy začať riešiť pretrvávajúcu chôdzu po špičkách?
Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. U malých detí je najdôležitejšie aktívne zapájanie a postupné posilňovanie svalov celého tela. Rodičia s dieťaťom chodia na pravidelné preventívne prehliadky k pediatrovi, ktoré sú určené aj k odhaleniu problému.
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Všímajte si, či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté? Špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku? Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu? Je špičkovanie spojené s výskytom emócie?
Možné príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách:
- Skrátenie achillovej šľachy
- Oneskorený psychomotorický vývoj
- Zranenia na nohe
- V ojedinelých prípadoch môže naznačovať závažnejšie zdravotné problémy:
- Svalová dystrofia: Slabé a atrofované svaly, genetické ochorenie oslabujúce svalový tonus.
- Abnormalita miechy: Stlačená miecha spôsobuje obmedzenie pohybu a bolesť pri chôdzi.
- Detská mozgová obrna: Koordinačné problémy, stuhnuté svaly a nesprávna, nestabilná chôdza.
V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. S týmto stavom sa stretávajú rodičia 5 až 12 % zdravých detí. Nemusí vždy znamenať problém, no netreba ho podceňovať.
Postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané.
Negatívne dôsledky neriešenej chôdze po špičkách:
- Skrátenie achillovej šľachy
- Obmedzený rozsah pohybu v členku
- Problémy s rovnováhou
- Časté pády
- Nemotornosť
- Bolesti nôh
Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára. Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že po dlhšom čase môže mať tento zlozvyk negatívny vplyv na zdravie detí.
Chodítka a ich vplyv na vývoj chôdze:
Chodítka sú často vnímané ako pomôcka pre rýchlejší nástup chôdze, avšak lekári zaznamenávajú, že môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi. Spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín a nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Deti, ktoré trávia príliš veľa času v chodítkach, môžu mať neskôr problémy s vybočením chrbtice.
Fyzioterapia a liečba:
Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning.
Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Tieto mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty.
Doplnková liečba a prevencia:
Pre lepšiu úspešnosť terapie skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé. Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele. Časť detí môže chôdzou po špičkách reagovať na plochy, na ktoré nie je zvyknuté a snaží sa im tak inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním a umelými, nepodnetnými povrchmi.
U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Netreba podceňovať ani chôdzu v interiéri, hlavne v škole, kde deti strávia počas školského roku väčšiu časť dňa. V tomto veku treba intenzitu zaťaženia chôdzou ponechať na dieťa. Keď však dieťa necháte oddychovať, namiesto sedenia začne šantiť, hrať sa, vyliezať na preliezky, alebo vykonávať pre neho zábavnejšie pohybové aktivity.
