V predškolskom veku je bežné, že deti napodobňujú správanie svojich rovesníkov. Pre niektoré deti sa však toto správanie stáva extrémnym, kedy sa nevedia hrať inak, než opakovaním všetkého, čo robia ostatné deti. Tento jav, ak sa vyskytuje v nadmernej miere, môže vyvolávať obavy u rodičov o vývoj ich dieťaťa a jeho budúcu samostatnosť.
Keď sa dieťa dostane do kontaktu s inými deťmi, začne opakovať ich činy. Napríklad, keď nejaké dieťa vyskočí, ono vyskočí tiež, keď sa dieťa hodí o zem, ono tiež, keď dieťa kričí, ono kričí tiež. Robí to vždy a všade, na ihrisku, v škôlke. V podstate sa nevie hrať s inými deťmi inak, ako ich napodobňovať.
Vysvetlenie správania dieťaťa v škôlke
Malý škôlkar prežíva okolo troch rokov veľmi citlivé obdobie. Trávite s ním oveľa menej času a dieťa sa s tým ťažko vyrovnáva. V 3 až 4 rokoch, kedy obyčajne dieťa nastúpi do škôlky, je vzdor na vrchole. Okolo tretieho roku sa počet záchvatov zníži, ale stupňuje sa ich sila. Nástupom do detského kolektívu sa veľa vecí dostáva do pohybu. Dieťa sa musí rozlúčiť so statusom mamičkinho maznáčika. Nestará sa oňho už len matka, ale prichádza nová autorita - pani učiteľka. Otvárajú sa mu nové horizonty a možnosti, učí sa veľa nových vecí. Priestory, do ktorých sa dostalo a kontakt s rovesníkmi sú preňho výzvou, ale zároveň môžu byť zdrojom úzkosti a neistoty. Vzdor je prejavom vnútorného napätia, ktoré pramení z vývojových skokov.
Predstavte si nasledovný scenár. Ráno sa chystáte do práce a pripravujete dieťaťu veci do škôlky. Dieťa vstane v dobrej nálade. V okamihu, keď mu oznámite, že sa treba obliekať, napapať a pripraviť sa do škôlky, začne vzdorovať. Obliekanie trvá nekonečne dlho, odmieta jesť, pri odchode si nechce obúvať topánky. Hučí ako siréna, hádže sa o zem, je červené od zlosti. Jednoducho povedané, naťahuje čas. Opísaná situácia v období vzdoru vôbec nie je nezvyčajná. Dieťa má odrazu iný rytmus a ono inak vníma čas ako my dospelí. Nechápe, prečo sa musí rýchlo vychystať. Časový stres je živnou pôdou na konflikty s dieťaťom. Preto vám odporúčame vstať radšej skôr, vytvoriť si časovú rezervu a nebojovať s dieťaťom. Potrebuje si prejsť obdobím vzdoru, otestovať protest a zistiť, čo môže.
Záchvat hnevu sa môže opakovať aj po návrate zo škôlky, a to aj kvôli úplnej banalite. Dieťa tam má veľa aktivít a je viac vyčerpané. Únava môže vzdor prebudiť a zlosť môže byť intenzívnejšia. Keď dieťa popoludní vyzdvihnete, snažte sa mu viac venovať. Nebehajte s prachovkou, choďte s ním radšej na ihrisko alebo si čítajte či kreslite. Dieťa nechápe, že kým bolo v škôlke, vy ste boli v práci, a teraz musíte upratovať, lebo nestíhate. Upratovanie a domáce práce si odložte na večer, keď už spí, alebo na víkend. To, že má najviac záchvatov pri vás, tiež nie je nezvyčajné. Deti prejavujú vzdor a agresivitu vtedy, ak sú si isté, že to nevedie k ohrozeniu lásky z vašej strany. Skrátka, vedia, že ich milujete, preto najviac vzdorujú pri vás - rodičoch.
Napodobňovanie ako prejav vplyvu okolia
Dieťa si nechce obliecť iné nohavice ako rifle, lebo jeho kamarát v škôlke nosí len rifle, alebo keď mu dáte košeľu, tak vám povie, že je rád, lebo takú košeľu má aj XY v škôlke. Keď sa ho opýtate, prečo krúti hlavou, alebo robí to a to, povie vám, pretože to robí XY v škôlke. Je pravda, že ste mu v minulosti niekedy dali nejaké iné dieťa za príklad, či to bola chyba, ale nemyslím si, že ste to robili príliš často. Chcete, aby z neho vyrástla samostatná osobnosť a nie aby stále len napodobňoval ostatných.
Školské začlenenie a individuálne vzdelávacie programy
Školská integrácia a individuálne začlenenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú rovnocenné pojmy. Oba v praxi znamenajú vytvorenie vhodných podmienok na vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. ŠVVP sú diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Prvým krokom je vyšetrenie v poradenskom zariadení. Termín vyšetrenia je potrebné dohodnúť telefonicky. Na prvé stretnutie budete potrebovať od triedneho učiteľa pedagogickú charakteristiku. Ak sa odborným vyšetrením potvrdí, že ide o dieťa so ŠVVP, poradenské zariadenie so súhlasom rodiča odporučí evidovať dieťa ako žiaka so ŠVVP. Na základe tohto odporúčania a písomnej žiadosti zákonného zástupcu riaditeľ školy dieťa prijíma. Škola vypracuje individuálny výchovno-vzdelávací program. Každé dieťa má vypracovaný individuálny program, ktorý zahŕňa odporúčania a závery poradenských zariadení. Úprava podmienok výchovy a vzdelávania sa týka prostredia triedy, organizácie vyučovania, využitých metód, foriem a prostriedkov, výchovno-vzdelávacích cieľov, odbornej pomoci a hodnotenia dieťaťa. Môže zahŕňať aj úpravu učebných osnov a plánov. Učitelia sú s programom oboznámení a uplatňujú ho vo vyučovaní. Dieťa je v starostlivosti školskej špeciálnej pedagogičky, ktorá s ním pracuje podľa potreby individuálne.
Opakovanie ročníka: Áno, ale...
Opakovanie ročníka je možné, či už ide o žiakov so ŠVVP alebo bez nich. Ak ide o žiakov so ŠVVP, tak je potrebné zdôrazniť, že opakovanie ročníka by nemalo byť dôsledkom zle nastaveného IVP alebo nedostatočnej podpory zo strany školy. Malo by byť veľmi starostlivo posúdené, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Pri deťoch so ŠVVP to musí byť v súlade s odporúčaniami poradenského zariadenia, ktoré integráciu odporučilo. Je dôležité uvedomiť si, čo je najlepšie pre dieťa.
Vo Vašom prípade vidíme tri riešenia:
- Kontaktovať poradenské zariadenie, ktoré integráciu odporučilo a požiadať ich, aby zhodnotilo, či je to pre Vaše dieťa vhodné.
- Objektívne sa pouvažovať nad potrebami a schopnosťami Vášho dieťaťa. Ak má ešte veľké medzery v učive tohto ročníka, je možné, že by mu postup do ďalšieho psychicky poškodil. Bolo by veľmi preťažované a frustrované, nedokázalo by dostatočne zvládať svoje emócie a začleniť sa do kolektívu. Možno by mu opakovanie ročníka prospelo s tým, že by mnohé už ovládalo a pridalo by mu v novom kolektíve na hodnote.
- Ak si myslíte, že jeho vedomosti a zručnosti sú dostatočné na postup do ďalšieho ročníka a podporí Vás v tom aj poradňa, je možné požiadať o komisionálne preskúšanie. Ak ho dieťa zvládne, postúpi do ďalšieho ročníka.
Rozhodne by sme odporučili kontaktovať školu a poradňu s cieľom nastaviť správne IVP do budúceho roka, či už si vaše dieťa ročník zopakuje alebo nie. Ak je vyžadovaný asistent, tak škola má v súčasnosti ešte čas, aby o neho požiadala.
Samotné opakovanie ročníka totiž aj v medzinárodných štúdiách OECD neukazuje sa ako podporné opatrenie, zväčša uprednostní kognitívnu rovinu rozvoja dieťaťa pred sociálnou a osobnostnou. Opakovanie ročníka by preto malo byť u všetkých detí, obzvlášť u detí so ŠVVP veľmi starostlivo posúdené, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Pri deťoch so ŠVVP to musí byť v súlade s odporúčaniami poradenského zariadenia, ktoré ŠVVP/PO odporučilo, aby bola istota, že nejde o zle nastavené IVP. V prípade správania žiaka so ŠVVP na to upozorňuje aj sprísnenie vo vyhláške o ZŠ v § 9 ods. Môže byť zradné presvedčenie, že žiak pri opakovaní ročníka automaticky dobehne učivo a už bude všetko v poriadku. Také prípady sú, ale je ich ako šafránu. V niektorých výnimočných prípadoch môže opakovanie ročníka skutočne pomôcť. Škola by ale nemala nikdy uprednostniť iba kognitívne učenie pred sociálnym.
Ak žiak nebude opakovať ročník, škola mu v IVP môže upraviť obsah vyššieho ročníka tak, aby mal čas na doplnenie nevyhnutných zručností a vedomostí z nezvládnutého ročníka. Niektoré tematické celky vynechá alebo veľmi zjednoduší. To povedie aj k dobehnutiu učiva aj k nepreťaženiu novým učivom.
Rozlišovanie medzi poruchami správania
Často počujem od rodičov, že ich dieťa je hyperaktívne, čo by zrejme malo vysvetľovať, prečo sa správa tak ako sa správa a zaslúžiť si pochopenie okolia. Pravda je ale taká, že treba rozlišovať medzi špecifickými a nešpecifickými poruchami správania. Prejavy oboch sú veľmi podobné, rozdiel je v príčine. Špecifické poruchy správania, v rámci ktorých by sme mohli hovoriť aj o tej hyperaktivite, sú vždy na podklade existujúceho a dokázateľného oslabenia alebo drobného poškodenia v centrálnom nervovom systéme. Čo znamená, že túto diagnózu by mal potvrdiť lekár - neurológ na základe neurologického vyšetrenia. Nešpecifické poruchy správania sú dôsledkom nevhodnej alebo nedostatočnej výchovy. Dieťa nie je schopné (zľahka by sa dalo povedať aj naučené alebo zvyknuté) rešpektovať normy v rámci kolektívu, školy, rodiny...spoločnosti primerane k svojmu veku a intelektu. Problémy v správaní je potrebné riešiť čo najskôr. Skrývanie sa za domnelé diagnózy alebo hľadanie vinníkov v iných, nie je cestou. Opäť je potrebná komplexná diagnostika a včasná špeciálno-pedagogická, prípadne psychologická starostlivosť.
Diagnostika a podpora
Máte pocit, že výsledky, ktoré Vaše dieťa dosahuje v škole zďaleka nezodpovedajú vynaloženej námahe? Príčina problémov môže byť v oslabení niektorých funkcií, napr. v oblasti zrakového, sluchového vnímania či pamäte, priestorovej alebo časovej orientácie a pod. Nemusí platiť, že ak sa dieťa nevie naučiť pekne písať (úroveň spoločenskej únosnosti), bude určite dysgrafikom, ak mu robí problém čítanie zasa dyslektikom a podobne. Škatuľkovanie pod diagnózy na základe pár symptómov môže byť zavádzajúce. V prípade pretrvávajúcich problémov je vždy potrebné komplexné psychologické a následne väčšinou aj špeciálno-pedagogické vyšetrenie.
Možnosti ospravedlňovania absencií
Od 1.9.2025 platia nové pravidlá pre ospravedlňovanie detí v materských školách a žiakov na základných a stredných školách. Školy budú fungovať v dvoch režimoch - prísnejší a miernejší. Prísnejší sa týka cca stovky škôl na Slovensku, cca 5 percent škôl. Ide o školy, kde chýbava veľký počet žiakov, a teda táto škola presahuje tzv. referenčnú hodnotu. Tú zverejňuje na svojej webstránke ministerstvo školstva - aktuálne pre rok 2025/2026 (267 vyučovacích hodín vymeškaných hodín na žiaka ročne). Miernejší - pre ostatné školy - umožňuje zákon riaditeľovi školy alebo materskej školy určiť trošku miernejšie pravidlá, tak ako platili doteraz.
Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Podľa § 144 ods. Spôsob ospravedlňovania detí, pre ktoré nie je predprimárne vzdelávanie povinné, si určuje každá materská škola individuálne, vo svojom školskom poriadku. Voo všeobecnosti sa nevyžaduje potvrdenie od lekára bez ohľadu na dĺžku neprítomnosti dieťaťa. V prípade neprítomnosti dieťaťa viac ako 5 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, rodič predkladá (podpisuje) v materskej škole „vyhlásenie o bezinfekčnosti dieťaťa (nazývané praxou). Ide o písomné vyhlásenie o tom, že dieťa neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie.
Stolovanie: krok za krokom k samostatnosti dieťaťa
Zrušenie odkladov školskej dochádzky a nultých ročníkov
Od školského roka 2021/2022 sa zrušili inštitúty používané na oddialenie nástupu do prvého ročníka, bežne nazývané ako „odklad školskej dochádzky.“ Rovnako boli zrušené aj tzv. nulté ročníky. Každé dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku k 31. augustu v príslušnom kalendárnom roku (vrátane) a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, musí rodič prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Ešte pred zápisom dieťaťa do školy môže rodič požiadať príslušné zariadenie poradenstva a prevencie o posúdenie školskej spôsobilosti dieťaťa, ktoré má od septembra nastúpiť do 1. ročníka. Nie je to však povinné. Ako rodič by ste túto možnosť zvážili. Školskú spôsobilosť možno v zmysle školského zákona chápať ako „súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy“.
Možnosti vzdelávania dieťaťa, ktoré po dovŕšení šiesteho roka veku nedosahuje školskú spôsobilosť, sú v zásade tri. Kedysi rodičia ako dôvod odkladu nástupu do školy uvádzali aj argument, že aspoň dieťaťu predĺžia o rok detstvo… Stačilo, že dieťa malo problémy s výslovnosťou, formulovaním viet, s koncentráciou, bolo oneskorené v kognitívnych funkciách či grafomotorike, a pod. Materská škola však už nemôže odporúčať rodičom pred zápisom na povinnú školskú dochádzku požiadať o odklad. Môže im len odporúčať požiadať o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. V súčasnosti potrebuje dieťa na pokračovanie „pobytu“ v MŠ nielen súhlas zariadenia poradenstva a prevencie, ale aj pediatra. Ak má MŠ o školskej spôsobilosti dieťaťa pochybnosti, môže upozorniť na možné problémy súvisiace so zaškolením dieťaťa jeho rodičov. Riaditeľ MŠ rozhoduje o pokračovaní v plnení povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa najneskôr do 31. V závislosti od záverov odborného vyšetrenia v poradenskom zariadení sa s dieťaťom pracuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Ak riaditeľ MŠ rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa, rodič o tom informuje príslušnú ZŠ. Okrem možnosti, že dieťa pobudne o rok dlhšie v škôlke, môže sa vzdelávať v úvodnom ročníku ZŠ. Čo ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť? V takom prípade začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
