Horúčka u detí dokáže rodičov rýchlo vystrašiť. Kedy je ešte v poriadku nechať telo bojovať samo, kedy začať zrážať teplotu, aké domáce postupy sú vhodné a kedy je potrebné vyhľadať lekára? Dôležité je zachovať pokoj a nepanikáriť.
Horúčka sama osebe nie je choroba, ale je príznakom toho, že sa telo bráni ochoreniu, infekcii alebo zápalu. Najčastejšie signalizuje, že do organizmu prenikli baktérie alebo vírusy, na čo telo reaguje zvýšením teploty, tým bráni ich množeniu a zároveň aktivuje imunitný systém. Pretože sa niektoré „bacily“ množia veľmi rýchlo, môže telo rovnako rýchlo zvýšiť teplotu a zo zdravého dieťaťa sa tak počas niekoľkých hodín stane nešťastník s horúčkami atakujúcimi 40 °C.
Čo je to horúčka?
Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom. Ide o obranný mechanizmus organizmu, kedy dochádza k aktivácií buniek imunitného systému a ich uvoľňovaniu do krvi. Telesnú teplotu ľudské telo dosiahne pomocou dvoch súčasných dejov. Prvým dejom je úspora tepla, ktoré je už vytvorené a to tak, že ho telo prestane uvoľňovať. V cievach kože a podkožia nastane vazokonstrikcia, teda ich stiahnutie, čo má za následok nižší výdaj tepla. Medzi prejavy vazokonstrikcie v koži patrí bledosť, sucho a zároveň má pacient pocit chladu. Telesná teplota sa zvyšuje až do doby, pokiaľ nedosiahne telom nastavenú hodnotu. Horúčka pomáha bunkám imunity lepšie fungovať, rýchlejšie sa pohybovať k ich cieľu a tiež stimuluje tvorbu protilátok.
Prečo je horúčka užitočná?
Horúčka patrí medzi prirodzené obranné mechanizmy ľudského organizmu. Naše telo pomocou nej bojuje voči rôznym mikroorganizmom a tak je dobré „nezmariť jeho úsilie“ a teda neznižovať horúčku fyzikálne ani liekmi, pokiaľ nie je vyššia ako 38,1°C. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má obranné funkcie, spomaľuje rast a delenie mikroorganizmov, stimuluje proliferáciu lymfocytov, zvyšuje pohyblivosť leukocytov, zvyšuje tvorbu protilátok a znižuje dostupnosť mikroživín potrebných pre rozmnožovanie baktérií (zinok, železo a meď).
Príznaky horúčky
Dieťa je teplé až horúce na dotyk, pričom ale ruky a nohy môžu byť studené. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa môže mať triašku (je to spôsob, ako svalovou činnosťou telo produkuje viac tepla), bolesť hlavy, je nepokojné a podráždené. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.
Meranie telesnej teploty
Správne a presné nameranie telesnej hodnoty je dôležité pre následný postup v liečbe horúčky. V dnešnej dobe sú dostupné viaceré typy teplomerov (digitálne, laserové, dilatačné) podľa miesta použitia (čelové, axilárne, orálne, rektálne, ušné). Výber teplomeru a miesta merania teploty sa líši v jednotlivých vekových kategóriách.
Meranie teploty u detí:
- U menších detí volíme meranie v zadočku, kedy od nameranej teploty odpočítavame 0,5 °C. Teplomer pred zavedením natrite rybacou alebo inou masťou, po zmeraní teploty teplomer umyte vodou. Pre tento typ merania sú vhodnejšie teplomery s flexibilnou špičkou.
- U detí v predškolskom veku a starších detí - merajte v podpazuší. Špička teplomera musí byť v strede podpazušia. Axilárna teplota (pod pazuchou) je nižšia ako rektálna, rozdiel je medzi 0,2 až 0,9°C, ale tento rozdiel nie je u väčších detí podstatný.
- U bezkontaktných teplomerov je problematika zložitejšia. Pre presné meranie sa odporúča kvalitný bezkontaktný teplomer a dostatočná aklimatizácia dieťaťa aj teplomera v miestnosti, kde prebieha meranie. Ak dieťa pribehne z obývačky do izby a po ceste si vezmeme v kuchyni teplomer, správnu teplotu takmer iste nenameriame. Ak ale deti spinkajú v noci v izbe, teplomer tam je tiež a nenápadne ich zmeriame, máme takmer istotu, že dostaneme správny údaj. Napriek tomu sa odporúča vykonať tri merania na rôznych miestach na čele a riadiť sa radšej tým najvyšším.
- Pre fanúšikov šikovných riešení sú k dispozícii malé teplotné senzory, ktoré sa prilepia na telíčko chorého dieťaťa náplasťou, tie potom v pravidelných intervaloch odosielajú do aplikácie údaje o tom, akú vysokú má dieťa teplotu.
- Ak už vieme, že máme doma malého maróda, existujú aj náplasti na čielko, ktoré sa zafarbujú podľa toho, akú má dieťa teplotu.
Kedy zrážať horúčku?
Teplotu zrážame až vo chvíli, keď dosiahne hranicu 38 °C - 38,5 °C. Názory na to, ktorá hranica je správna, sa líšia. Preto sa odporúča riadiť sa predovšetkým celkovým stavom dieťaťa a sedliackym rozumom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa liečba horúčky u detí mala začať pri nameraní teploty v podpazuší nad 38,5 °C alebo pri nameraní rektálnej teploty nad 39 °C. Je však nutné brať do úvahy momentálny celkový stav dieťaťa.
Liečba horúčky
Pri subfebrilitách (37,0 do 38 st.C) nepodávajte lieky na zníženie teploty. Dbajte na dostatočný prísun tekutín a opakovaným meraním teploty sledujte jej vývoj.
Lieky na zníženie horúčky (antipyretiká)
Pri ľahkej horúčke (38 do 39 st.C) začnite liečbu antipyretikami. Pri vysokej horúčke (nad 39 st.C) podávajte antipyretikum + zábaly (vlažná sprcha).
- Lieky s obsahom paracetamolu - účinná dávka pre deti od troch mesiacov 10-15 mg/kg/dávka. Liekom prvej voľby aj pre deti do 3 mesiacov je paracetamol v dávke 10-15 mg/kg/ dávku v intervale 4-6 hodín.
- Lieky s obsahom ibuprofénu - v dávke 7-10 mg/kg/ dávka. Pre deti od 3 mesiacov a 5 kg možno použiť aj ibuprofén v dávke 5-10 mg/kg/ dávku v intervale 6-8 hodín. Lieky s obsahom ibuprofénu sa nemajú podávať deťom mladším ako 3 mesiace, pri dehydratácii, pri problémoch s obličkami a pri ovčích kiahňach.
Je dobré mať doma sirupy s oboma účinnými látkami. Ak dieťa zvracia alebo mu je zle od žalúdka, podávame čapíky. Najpresnejšie dávkovanie antipyretík je podľa hmotnosti dieťaťa.
Ak dieťa zvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv - napríklad ak vyvracia liek s obsahom paracetamolu, podáme liek s účinnou látkou ibuprofen.
Deťom do 18. roka života nikdy nepodávajte na horúčku kyselinu acetyl-salicylovú (Acylpyrin). Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm.
Výber formy lieku:
- a) pri hnačke - len tabletkovú formu, prípadne sirupovú bez obsahu laktózy
- b) pri vracaní - čapíková forma
Nefarmakologické metódy znižovania teploty
Tieto metódy sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Cieľom znižovania teploty nie je, aby malo dieťa normálnu teplotu, ale aby bolo v pohodlí.
- Vlažná sprcha okolo 25 °C na dobu minúty až dvoch. Ak sa dieťatko na takto studenú sprchu netvári, môžeme zvoliť aj desaťminútový kúpeľ vo vode s teplotou okolo 35 °C. Tá už je príjemnejšia a tiež dokáže telo schladiť. Pri sprchovaní začnite od nôh smerom hore. Kožu neutierajte úplne dosucha, aj odparovanie z kože pomáha znižovať teplotu.
- Zábal - na posteľ rozložíme deku a na ňu uterák, aby sme zabránili premoknutiu, na túto vrstvu si ľahne dieťa. Na hrudník a brucho mu priložíme osušku alebo uterák namočený v chladnej vode (cca 18 °C), dieťa takto necháme odpočívať cca 10 minút. Zábaly vymieňajte asi po 10 minútach. Snažíte sa vždy po 3 zábaloch premerať teplotu. Zábaly dávajte kým teplota neklesne pod 38,5 st.
- Octové ponožky - podľa niekoho výmysel, iní na ne nedajú dopustiť. Ak túto metódu chcete vyskúšať, dajte do pol litra vody šesť lyžíc octa, v tejto zmesi následne namočte ponožky a trochu ich vyžmýkajte.
- Liečba „telo na telo“ - veľmi obľúbená najmä u malých detí. Funguje na princípe prenosu tepla a to tak, že si do postele vlezie mamička aj s dieťaťom a maznajú sa spolu koža na kožu. Okrem zrazenia teploty má táto metóda pozitívny vplyv aj na psychickú pohodu oboch zúčastnených.
Režimové opatrenia
V miestnosti, kde sa dieťa nachádza, je potrebné udržiavať príjemnú teplotu (okolo 19-20 °C) a dieťa obliekať primerane, nie ho zbytočne navliekať. Dieťa s horúčkou sa bude lepšie cítiť vo voľnejšom oblečení z príjemných materiálov. V miestnosti opakovane vetrajte a neprehrievajte dieťa zakrývaním dekami a „perinami“. S dieťaťom, ktoré má teploty, nechoďte na prechádzky.
Dostatočný pitný režim
Vždy je nutné zabezpečiť dieťaťu predovšetkým dostatočný pitný režim. Ak dieťa nechce jesť, nemusíme ho nútiť, piť však aspoň po troškách musí. Možno podať chladený čierny čaj, vodu, ovocný čaj. Popri znižovaní teploty dbajte na dostatočný prívod tekutín. Množstvo by malo byť väčšie ako za normálnych okolností, lebo pri horúčkach dochádza k zvýšeným stratám. Dieťaťu podávajte vlažné, nie teplé tekutiny. Môžu byť aj tekutiny sladké na doplnenie energie - osladený čaj, džús.
Febrilné kŕče
Febrilné kŕče sa môžu objaviť aj vo chvíli, keď teplota prudko vystrelí nahor. Najčastejšie sa vyskytujú u detí od pol roka do piatich rokov, a to vo chvíli, keď je teplota taká vysoká, že to dráždi tkanivo mozgu. Ten potom začne vysielať nekoordinované impulzy nervom a svalom. Príznaky sú tras, neovládateľné zášklby celého tela a porucha vedomia, dieťa môže byť tiež prehnuté a mať pretočené oči v stĺp. Pri febrilných kŕčoch podávame rektálny diazepam podľa ordinácie neurológa.
Kedy konzultovať lekára?
Sú aj situácie, keď je nevyhnutná okamžitá návšteva lekára, napríklad detskej pohotovosti.
- Ak pri horúčke dieťa opakovane vracia alebo má hnačky a neviete zabezpečiť dostatočný príjem tekutín.
- Ak pri dodržiavaní horeuvedených postupov trvá horúčka viac ako 48 hodín.
- Na vyšetrenie k lekárovi prichádzate po podaní antipyretika a poklese teploty.
- Ak horúčka neklesá a pridružuje sa vracanie, bolesť hlavy, výrazná podráždenosť a červené bodky na koži hrudníka, prípadne na predkoleniach (petechie) ihneď navštívte lekára. Môže ísť o veľmi vážny stav!
- Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte lekára.
- U detí do 3 mesiacov, navštívte lekára vždy.
- Ak máte podozrenie na vážnu infekciu, napríklad meningitídu, alebo ak dieťa vykazuje známky dehydratácie či znížené vedomie.