Galéria
Kto by nemal vôbec bozkávať či sa dotýkať novorodeniatka počas prvých dní až týždňov? Samozrejme hovoríme o stále sa vyvíjajúcom imunitnom systéme a rizikách prenosu infekcií, o ktorých nemusíme ani tušiť.
Aj napriek pokušeniu pobozkať, dotýkať sa toho uzlíčka radosti, ktoré sa práve vypýtalo na svet, je obrovské, predstavujú cudzí ľudia mimo rodičov pre novorodeniatko bezpečnostné riziko. Keď si totiž pozriete inkubačnú dobu infekcií a najrozmanitejších ochorení, bežne sa vyskytujúcich v populácii, najmä počas chrípkovej sezóny, u väčšiny sa prvé príznaky objavia až po tom, ako ste pre svoje okolie už infekční. Dokonca niektoré ochorenia môžu v človeku prebiehať bez akýchkoľvek príznakov.
Že sa v našom tele rozvíja infekcia, nemusíme vedieť. Praktická lekárka Dr. Laura Purdy v rozhovore pre yahoo.com opakuje jednu a tú istú pravdu stále dokola - bábätká, najmä novorodenci, majú stále nedostatočne vyvinutý imunitný systém. „Nie je schopný bojovať proti infekciám rovnakým spôsobom ako imunitný systém starších detí a dospelých. Deti a dospelí môžu bojovať s infekciou bez toho, aby si toho boli vedomí a bozkávaním bábätka môžu tento vírus preniesť na dieťa, ktoré naopak môže mať problém s ním takto bojovať.“
Podľa detských lekárov nie je bozkávanie novorodenca v prvých dňoch až týždňoch života správny postup. Aj napriek tomu, že by ste sa ako rodič naopak bozkávaniu či dotykom bránili, patrili by ste k menšine - až 63 % rodičov by sa cítilo nepríjemne, keby bozkávanie od rodiny odmietli. Jednoducho pre obavy, že svojich blízkych urazia, dotknú sa ich alebo budú obvinení z prílišnej ochrany, prípadne premotivovanosti. Prieskum robila charitatívna organizácia The Lullaby Trust.
„Hoci aj infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy ako nachladnutie u dospelých a starších detí, môžu byť pre bábätká život ohrozujúce,“ potvrdila aj výkonná riaditeľka The Lullaby Trust Jenny Ward. Navyše množstvo rodinných príslušníkov chytí bábätko do rúk bez toho, aby si predtým umylo ruky. Pritom ide o jedno zo základných hygienických požiadaviek, ktoré by ste dodržali napríklad v prípade, ak sa idete stretnúť s človekom s oslabeným imunitným systémom.
Britská autorka a členka charitatívnej organizácie Annabel Karmel sa zdôverila o svojej skúsenosti, ktorá vyústila do veľkej tragédie: „Svoje prvé dieťatko, dcérku Natashu som stratila, keď mala len 3 mesiace. Práve tá sa nakazila od niekoho, kto ju pobozkal a mal opar na ústach. Práve tento vírus sa u nej rozvinul do encefalitídy. Pamätám si, ako som sedela v nemocnici a držala ju za rúčku, keď odchádzala. Prísť domov bez dieťaťa bola najťažšia vec, akú som kedy spravila. Zrútil sa mi celý svet.“
Jedným z príkladov vírusov nebezpečných pre bábätká je práve spomínaný herpes vírus HSV (herpes simplex viruses). Celkovo je rizikový pre všetky deti do 2 rokov.
Novorodenca navyše môžeme nakaziť nielen bozkom, ale aj dotykom jeho tváre, nosa, hlavičky, ruky alebo bruška. „Ak sa v našom tele vyvinul vírus a my sa dotkneme dieťaťa a ono sa potom dotkne oka, úst alebo nosa, vírus sa môže rozšíriť.“
Ďalším nebezpečným vírusom je respiračný syncyciálny vírus (RSV). Prispieva k problémom s dýchaním, kvôli ktorým je hospitalizácia dieťatka nevyhnutná. „V súčasnosti sa v Európe vyskytuje viacero ochorení, ktoré môžu byť spôsobené vírusom RSV. Desivé je napríklad to, že sa môže rozvinúť do bronchiolitídy alebo zápalu pľúc, ktoré sú pre deti s nie úplne vyvinutým imunitným systémom veľmi ťažké.“
Novorodenci sú ďalej náchylnejší na rozvoj závažných infekcií ako sepsa a meningitída. Nemajú ešte ochranu získanú očkovaním a ich hematoencefalická bariéra (ktorá chráni pred vstupom infekcií do mozgu) rovnako nie je úplne vyvinutá. Aj preto sú novorodenci s horúčkou vo veku menej ako 3 mesiace považovaní za „núdzový stav“.
Aj pediatri a pediatričky z prestížnej Johns Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho dieťatka silnejší, aby ste ho predstavili aj širšej rodine a priateľom či priateľkám. Návštevy môžu pokojne počkať. Tí upozorňujú aj na infekcie ako čierny kašeľ, ktorý sa šíri u našich českých susedov a už aj na Slovensku bol zaznamenaný prvý oficiálny prípad.
V súčasnosti sa v Európe vyskytuje viacero ochorení, ktoré môžu byť spôsobené vírusom RSV. Desivé je napríklad to, že sa môže rozvinúť do bronchiolitídy alebo zápalu pľúc, ktoré sú pre deti s nie úplne vyvinutým imunitným systémom veľmi ťažké.
K akým opatreniam treba pristúpiť, keď chceme novorodenca navštíviť?
Vo všeobecnosti sa preto odporúča:
- Vyhýbať sa preplneným, rušným miestam ako nákupné centrá, letiská a lietadlá, zábavné parky, detské centrá, ihriská.
- Každý, kto príde do kontaktu s novorodencom, by si mal umyť ruky mydlom, pomôže aj odstránenie šperkov z rúk.
- Návštevníci by nemali novorodencov bozkávať na tvár, ruky, ani byť blízko ich tváre, pretože v ústach aj okolo nich je veľa baktérií - pomôcť znížiť šírenie infekcií môžu rúška.
- Návštevníci nesmú mať žiadne príznaky ani známky akéhokoľvek ochorenia - ktokoľvek s horúčkou, nádchou, kašľom, hnačkou by na návštevu nemal chodiť.
Namiesto bozkávania alebo objímania sa bábätku môžete radšej z bezpečnej vzdialenosti prihovoriť, usmiať sa, dokonca pohúpať kočíkom.
U detí sa imunita buduje postupne do približne 6 až 8 rokov veku. Neprekvapí preto, že počas prvých rokov si deti „odbijú“ pekný rad chorôb. Niektoré rýchlo odznejú, iné ich niekedy poriadne potrápia.
S akým ochorením sa s veľkou pravdepodobnosťou stretne vaše bábätko už počas prvého roka života? Pýtali sme sa detskej lekárky MUDr. K najčastejším ochoreniam u dojčiat a batoliat patria ochorenia horných ciest dýchacích, teda bežné nachladenie. Jeho pôvodcom sú najčastejšie vírusy. Nákaza sa šíri kvapôčkovou infekciou, preto je dôležité bábätko, a hlavne novorodenca, zbytočne nevystavovať miestam s veľkou koncentráciou ľudí, akou sú napríklad nákupné centrá.
„Najlepšou prevenciou je dostatočná hygiena rúk, obmedzenie návštev na minimum, zvlášť ak sami trpia akútnym nachladením, doma dostatočne vetrať, a pokiaľ sa dá, tak dojčiť. K lekárovi s novorodencom a menším dojčaťom je vhodné zájsť, ak sa pridajú horúčky, bábätko nedostatočne pije, nedostatočne močí, ak nádcha pretrváva a sekrét je žltý až zelený, kašeľ sa začne zhoršovať alebo sa pridá dýchavičnosť,“ spresňuje MUDr. U bábätiek sa tiež z času na čas objaví vracanie alebo hnačka. Tá je pre dojčatá a batoľatá obzvlášť nebezpečná, pretože pri nej dochádza k rýchlej strate minerálov a tekutín (dehydratácii).
„S batoľaťom zájdite k lekárovi, ak v sebe neudrží žiadne tekutiny alebo má veľmi časté riedke stolice, začne byť viac unavené až spavé, menej močí, má suché pery alebo jazyk,“ hovorí MUDr. Skálová. Vracanie je niekedy u bábätiek častejšie. Na vine môže byť aj reflux. „Ide o relaxáciu pažerákového zvierača a dochádza k následnému vracaniu obsahu žalúdka späť do pažeráka a až do dutiny ústnej. Pri refluxe dochádza väčšinou k tzv. grckaniu aj niekoľko hodín po jedle. Nejde o vracanie ako také, u väčšiny detí sa vekom zníži frekvencia výskytu a ťažkosti s ním spojené. Pri refluxe kŕmte dieťa vo zvýšenej polohe, potom ho nechajte dostatočne dlho odgrgnúť, ukladajte ho na spánok do zvýšenej polohy. Pri kŕmení umelou výživou môžete použiť na zahustenie mlieka nutriton alebo ryžový odvar,“ vysvetľuje MUDr. V dnešnej dobe nie sú, bohužiaľ, alergické reakcie u bábätiek ničím výnimočným. Najčastejším prejavom je svrbivá žihľavka alebo tzv. atopický dojčenský ekzém.
„Liečba atopického ekzému je dlhodobá a komplexná. Najdôležitejšie je zloženie materského mlieka - tzn. dať si pozor, čo dojčiaca mamička je, pretože všetko sa dostáva do materského mlieka. Je potrebné sa vyhnúť najčastejším potravinovým alergénom, ku ktorým patria paradajky, jahody, čokoláda, kakao, marhule, niekedy aj paprika, mliečne výrobky, ryby alebo vajcia. Je nutné vysledovať, čo ekzém u dieťaťa zhoršuje. Na vznik atopického ekzému existujú aj genetické predispozície. Ak je teda aj jeden z rodičov atopik (trpí alergiami), zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dieťa tiež môže alergiami trpieť. Bolo opakovane preukázané, že najlepšou prevenciou pred vznikom alergií je dojčenie. Ak dieťa kŕmite umelým mliekom, môžete použiť hypoalergénne mlieko, tzv. HA (mlieko s upravenou, čiastočne rozštiepenou východiskovou bielkovinou, ktorá má menší antigénny potenciál a riziko vzniku alergie je tak nižšie, pozn. Atopický ekzém sa väčšinou zhoršuje pri akútnom ochorení, ďalej v lete, keď je väčšie teplo a dieťa sa zaparí. Používajte bavlnené oblečenie, nie umelé materiály, často dieťa preobliekajte a nechajte pokožku vetrať. Odporúča sa dieťa iba sprchovať a ľahko osušiť a pokožku dostatočne premasťovať. Ak je pokožka veľmi začervenaná, môžete vyskúšať aj krátke ovsené kúpele. Ak ide o fázu ekzému, keď pokožka mokvá, je potrebné ju vysušiť napr. obkladmi z čierneho čaju alebo obkladmi z odvaru z rumančeka,“ dodáva MUDr. Tzv. Dovtedy, kým sa nimi nakazí vaše bábätko, vám názvy týchto chorôb asi nič nepovedia. Sú to totiž typické detské choroby. Reč je konkrétne o piatej a šiestej chorobe. Piatou chorobou ochorejú najčastejšie predškoláci. V prvej fáze vyzerá podobne ako nachladenie. Teplota alebo horúčka, celková slabosť, únava, bolesť svalov a kĺbov. Po niekoľkých dňoch sa objaví typická vyrážka pri nose a na lícach, ktorá tvarom pripomína motýľa. Vyrážka sa postupne šíri na trup a na končatiny. Choroba odznie sama aj bez liečby. Šiesta choroba sa najviac šíri medzi dojčatami a batoľatami. Pri nákaze sa najskôr objaví horúčka, ktorá trvá 2 - 3 dni, a po poklese horúčok dôjde na výsev vyrážok. Ten sa šíri po trupe až ku krku a za pár dní sám zmizne. Aj napriek tomu, že priebeh môže vyzerať dramaticky, je to relatívne neškodná choroba a do týždňa je preč.
Množstvu chorôb môžete predísť prevenciou. Aké sú tie najdôležitejšie opatrenia? Spoľahlivou ochranou je v prvom roku dojčenie. Imunitu posilnia aj vychádzky na čerstvom vzduchu alebo vetranie a zvlhčovanie miestností. Novorodenci ešte nemajú dobre vyvinutý imunitný systém, ich imunita sa utvára až po pôrode. Sú preto náchylnejší na ochorenia. Chorý novorodenec je pre mamičku veľmi skľučujúcou situáciou, nevie čo si počať, keď jej bábätko ochorie. Chorôb, ktoré postihujú novorodenca, je dosť. K tým úplne najčastejším chorobám novorodencov a malých detí patrí kožné problémy ako zapareniny, kvasinky a ekzém, prechladnutie, nádcha a kašeľ, nadúvanie a bolesti bruška - koliky, horúčka, vracanie, hnačka. Deti sa ale stretávajú aj so zápalom spojiviek, aj novorodenca postihuje streptokok a zlatý stafylokok, alebo nepríjemný zápal stredného ucha. Každá mamička chce pre svoje dieťatko to najlepšie a túži po tom, aby sa jej bábätko čo najskôr vyliečilo.
Koža najmenších detí je najcitlivejšia. Preto je veľmi náchylná na podráždenie. Zapareniny sú najčastejším kožným problémom u novorodencov a malých detí, ku ktorému dochádza hlavne kvôli noseniu plienok. Zvyšky stolice pôsobia na kožu bábätka pod plienkou, kde je teplo. Kvôli tomu koža sčervenie, následne bolí a svrbí. Bábätko to dá najavo hlasným plačom. Aby sme zabránili vzniku zaparenín, nesmieme nechávať bábätko dlhú dobu v mokrej plienke. Je dôležité dôkladne starať o zadoček bábätka pri každom prebaľovaní. Zadoček vždy poriadne umyjeme prúdom vody, alebo použijeme jemné vlhčené obrúsky (Ak je ale bábätko pokakané, lepšie bude zadoček opláchnuť).
Kvasinková infekcia je kožným problémom vyskytujúcim sa aj u novorodencov. Kvasinky sú súčasťou každého človeka, nachádzajú sa v ústach, v tráviacom trakte a u žien aj na pošvovej sliznici. V prípade, že je ich množstvo primerané, nespôsobujú žiadne komplikácie, pretože v tele vládne rovnováha. Pokiaľ sa ale kvasinky premnožia, problémy sú na svete. Ľudská koža je odrazom toho, čo sa deje so zažívaním. Novorodenec sa prvýkrát stretne s kvasinkami už počas pôrodu, kedy sa pri prechode pošvou kvasinky usídľujú v jeho ústnej dutine a následne sa dostávajú do tráviaceho traktu. Je preto dôležité upravovať črevnú mikroflóru novorodencov už od začiatku. Najčastejšie sa premnoženie kvasiniek u detí prejavuje ako kruhové a oválne ložiská kvasinky v tvare mince, ako začervenané miesta v záhyboch kože. Aj problémy s atopickým ekzémom súvisia s narušením črevnej mikroflóry. Premnoženie kvasiniek sa tiež prejavuje aj ako biele povlaky na tvári, v ústnej dutine na jazyku a podnebí. Premnožené kvasinky možno eliminovať a problémy odstrániť úpravou jedálnička, prebiotikami a probiotikami, kúpaním bábätka a správnou starostlivosťou o pokožku. Novorodenec prijíma ako potravu materské mlieko, preto sa o úpravu jedálnička musí postarať mamička. Kvasinky sa živia sacharidmi, preto treba vyradiť potraviny bohaté na tieto zložky, alebo obmedziť ich množstvo. K sacharidom patria: obilniny, ovocie, sladká zelenina (hlavne mrkva, ktorá podporuje množenie kvasiniek), škroby, zrejúce syry, kvasnice, sladkosti a koláčiky.
Zlatý stafylokok je baktéria radu Staphylococcus aureus. Zatiaľ čo niektoré druhy ľudskému telu neublížia, iné druhy sú naozaj nebezpečné. Bežne u zdravých jedincov sa zlatý stafylokok nachádza na koži a v nose. Ak sa zlatý stafylokok premnoží, môže spôsobiť kožné infekcie. Najčastejšie lekár zistí sterom zo sliznice nosa, ucha alebo oka, že je novorodenec nakazený. Ako prvé opatrenie sú bábätku nasadené antibiotiká a napríklad aj lieky na zníženie horúčky (ak je to nevyhnutné). Problémom je, že niektoré druhy zlatého stafylokoka sú voči antibiotikám odolné, a tak nasadené lieky nemusia zabrať. Novorodenec by mal denne prijímať tekutiny (materské mlieko) v objeme 150-160ml na kilogram a dojčenia sa odporúča 8-krát denne.
Ide o baktériu, ktorá má mnoho kmeňov. Najčastejšie sa stretávame s kmeňom Streptoccocus pyogenes zo skupiny A, ktorý spôsobuje angínu. Ďalším kmeňom je Streptococcus agalactiae, ktorý patrí medzi streptokoky skupiny B a spôsobuje vážnejšie komplikácie. Priemerne má každá štvrtá žena v pošve streptokoka a hoci nemusí mať vôbec žiadne negatívne príznaky, je veľmi dôležité, aby sa prítomnosť streptokoka zistila. Hlavne v súvislosti s pôrodom, pretože pošvou bude prechádzať bábätko, ktoré sa môže streptokokom Streptococcus agalactiae nakaziť a dostať aj zápal pľúc, čo je v prípade novorodenca vážnym problémom. Ak sa streptokok objaví u novorodenca, mamičky často panikária.
Žiaľ, bábätko môžu potrápiť aj vážne detské choroby, ktoré zvláda ťažšie, než, povedzme, bežné nachladnutie. Ide najmä o silnú hnačku, zápchu, koliku či zápal stredného ucha. Novorodenec prijíma iba materské mlieko. Jeho stolica je teda riedka. Pokiaľ ale začne byť o niečo častejšia a navyše obsahuje prímes hlienu, je vodnatá a viac zelená, reč je o hnačke. Našťastie, v prípade novorodencov sa objavuje hnačka len málokedy. Hnačka trápi predovšetkým väčšie dojčatá a hlavne tie deti, ktoré sú prikrmované umelou stravou a nie sú to "stopercentné dojčatá". Dojčenie totiž znamená nielen poskytovať bábätku potravu, aby nemalo hlad. Keď už ale bábätko trápi hnačka, mlieko by sa malo podávať namiesto s vodou radšej s ryžovým odvarom. Ryžový odvar zvládne mamička urobiť doma, ale môže siahnuť aj po instantnej ryžovej nemliečnej kaši. Väčšie deti môžu dostať zeleninovú polievku, zemiakovú kašu, banánové alebo jablkové pyré, ryžu s mäsom.
Opačným prípadom je zápcha. Aj tá môže malé bábätko poriadne potrápiť. Pre zdravie každého človeka je dôležité pravidelné vyprázdňovanie. Keď sa proces naruší, dochádza k rade nepríjemných pocitov a problémov, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Zápcha sa ale môže dostaviť pri prechode z materského mlieka na umelú stravu. Stolica bábätka v tomto období je tuhšia a menej častá. Čo robiť, keď má dieťa zápchu? Mamičky často riešia zápchu svojho bábätka podaním čapíka do konečníka bábätka, ktorý pomáha vyprázdniť sa. Nie je to ale veľmi šťastné riešenie, pretože vedie k nežiaducim zmenám v režime vyprázdňovania. Časté podávanie čapíkov sa neodporúča vôbec, skôr sa zakazuje, pretože môže problém výrazne zhoršiť.
Kolikové bolesti bruška patria k tým najväčším, s ktorými zápasí veľa novorodencov. Detská kolika sa prejavuje nepretržitým plačom, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Koliku môžeme opísať ako problém so zažívaním bábätka, kedy sa hromadia plyny a neodchádzajú z tela von, často v dôsledku veľkého množstva plynu sa dostaví aj zápcha, bruško je na dotyk tvrdšie. Za kolikou môže byť aj skutočnosť, že novorodenec nemá dostatok pohybu, pretože väčšinu dňa leží a spí, dieťa sa nevie samo hýbať a preto trávenie nefunguje stopercentne. Hlavne deti ležiace väčšinu dňa v postieľke a v kočíku navštevujú ambulancie pediatrov s bolesťami bruška najčastejšie. Kolika nie je nič príjemné, ide o silný tlak v brušku bábätka, ktorý, samozrejme, bábätko bolí a bábätko preto plače. Počas nosenia sa bábätko nachádza vo vertikálnej polohe. Neleží horizontálne ako napríklad v postieľke. Vertikálna poloha umožňuje potrave postupovať tak ako má, smerom nadol. Vďaka tomu nedochádza ani k refluxu u bábätka. Ďalším dôvodom je sedenie doširoka. Keďže má bábätko v šatke alebo v nosiči nôžky doširoka (ergonomická poloha "M"), podporuje táto poloha trávenie aj odchod plynov z čriev, čo je veľmi dôležité, aby nevznikala kolika.
Čo robiť, keď má dieťa teplotu? Normálna telesná teplota novorodenca je 36,5 - 37,2 ° C. Najčastejším spôsobom merania teploty malého bábätka je strčiť teplomer do konečníka. Dnes možno zohnať aj špeciálne "cumlíkové teplomery", ktoré majú teplomer zabudovaný v cumlíku. Ak je teplota vyššia ako 37,2 ° C, ale menšia ako 37,9 ° C, ide o zvýšenú telesnú teplotu. Pokiaľ ale teplota vstúpi až na hodnotu 38 a viac, ide o horúčku. Bábätko s horúčkou je podráždené a nepokojné, môže sa dostaviť nechuť a únava. Prvou pomocou je podanie lieku na zníženie horúčky s obsahom paracetamolu. Liek sa novorodencom podáva v podobe čapíka do zadočku, alebo ako sirup, ktorý lyžičkou dáme dieťaťu do pusinky. Dávku je nutné prispôsobovať veku a hmotnosti bábätka. Pri vysokej horúčke je vhodné dieťaťu dať studený obklad.
Patrí k veľmi bolestivým a veľmi častým chorobám detí. Zápal vzniká najčastejšie ako dôsledok nádchy a infekcie horných dýchacích ciest, keď sa infekcia z nosohltana dostáva až do stredného ucha. Tam vznikne nepríjemný zápal. Zápal stredného ucha u novorodencov a dojčiat sa prejavuje nepokojom, plačom, nespavosťou, pretože bábätko kvôli bolesti nezaspí, bábätko si môže siahať na boľavé uško, objavuje sa aj nechuť k jedlu a horúčka. Prvou pomocou je opäť ako pri horúčke podanie paracetamolu - zníži horúčku a zmierni bolesť. Samozrejmosťou je lekárske ošetrenie, pediater bábätko môže poslať aj na otorinolaryngológiu (ORL vyšetrenie).
Prvé týždne s novorodencom sú plné radosti, ale aj neistoty. Jednou z najčastejších obáv rodičov je, či ich bábätko môže ochorieť a ako rozpoznať príznaky choroby. Aj 3-týždňové bábätko môže ochorieť, a preto je dôležité vedieť, ako sa v takejto situácii zachovať.
Áno, aj malé bábätká môžu byť choré. V skutočnosti je normálne, ak dieťa ochorie 4 až 6-krát do roka. Prispieva to k normálnemu fungovaniu imunity. Imunitný systém novorodencov ešte nie je dokonale vyvinutý, a preto sú náchylnejšie na rôzne infekcie.
Bábätká môžu ochorieť z rôznych dôvodov, najčastejšie ide o vírusové infekcie. Vírusy sa šíria kvapôčkovou cestou a aerosólmi, a dieťa ich môže "nachytať" kdekoľvek - vonku, na ihrisku, pri prechádzke, v hromadných dopravných prostriedkoch, na návšteve, od príbuzného.
Medzi najčastejšie vírusové ochorenia u bábätiek patria:
- Nádcha a prechladnutie: Ide o bežné vírusové infekcie, ktoré spôsobujú nádchu a podráždenie nosa a hrdielka.
- Chrípka: Chrípka má podobné symptómy ako prechladnutie, ale priebeh je zvyčajne ťažší. Dojčatá a malé deti do 5 rokov majú vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie v dôsledku chrípky.
- Laryngotracheobronchitída: Infekčné ochorenie, ktoré vyvolávajú vírusy, menej často baktérie.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Nádcha a prechladnutie: Kýchanie, výtok z nosa (soplíky), slzenie očí, sťažené dýchanie (spôsobené zdurenými sliznicami), mierna teplota (okolo 38°C), kašeľ (spôsobený zatekaním hlienov do nosohltana).
- Chrípka: Zvýšená teplota, upchatý nos, malátnosť, kýchanie, únava, bolesť uší, slzenie očí, zápal priedušiek.
- Laryngotracheobronchitída: Rinitída (plný nos), suchý, dráždivý kašeľ, produktívny kašeľ (s tvorbou hlienu), zvracanie (pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli), sťažené namáhavé dýchanie, pískanie pri výdychu (wheezing), zapájanie pomocných dychových svalov (zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov), rýchlejšie dýchanie, schvátenosť, rozrušenosť, vynútená poloha.
- RSV: Upchatý nos, nádcha, kašeľ, zvýšená teplota (u novorodencov znížená), častejší a silnejší kašeľ, dusenie, namáhavé dýchanie, abnormálne rýchle dýchanie (niekedy s prestávkami), pískanie pri dýchaní, modranie pier či končekov prstov, menej jedenia, zvracanie, dráždivosť, spavosť.
Teplota je evolučne vyvinutý obranný mechanizmus tela, ktorým sa bráni voči infekciám. U dojčiat do 2 až 3 mesiacov veku s horúčkou je potrebné bezodkladné vyšetrenie lekárom. U starších detí nie je potrebné horúčku do 38,5 - 39°C znižovať, pokiaľ dieťa nemá bolesti, nie je schvátené, malátne, unavené, nezvyčajne plačlivé, nervózne, nemá závažné chronické ochorenie, ktoré by ho robilo rizikovým. Ak teplota stúpne nad túto hranicu, nasadzujú sa sirupy určené na znižovanie horúčky, ktoré zároveň tlmia prípadnú bolesť.
Ako pomôcť bábätku pri nádche?
- Priechodný noštek: Kvapkať do nosa roztok na báze morskej vody a následne vyčistiť noštek vlhkou vatovou tyčinkou. Ak to nestačí, použiť kvapky do nosa pre najmenšie deti, vždy najmä pred pitím.
- Polohovanie: Polohovať dieťa s hlavičkou vyššie (pod matrac dať vankúš, zloženú deku a pod.).
- Vlhký vzduch: Neprekurovať miestnosť, lebo zvýšená teplota spôsobí, že nosová sliznica viac opuchne.
- Prechádzky: Deti môžu bežne chodiť von, keď majú soplík - vonku je vzduch chladnejší, vlhkejší.
- Odsávanie soplíkov: Odsávať soplíky odsávačkami sa doporučuje až vtedy, ak matka vidí v nose hlienové bubliny.
Kašeľ je dôležitý reflexný mechanizmus, ktorým sa dýchacie cesty zbavujú škodlivín. U detí je občasný kašeľ normálny a prospešný. V prípade kašľa ako príznaku choroby je dobré vyhnúť sa podávaniu sirupov proti kašľu u detí do 2 rokov.
Ak je chorá mama, kojenie sa neprerušuje, len treba zvýšiť hygienu v domácnosti - vetranie, dezinfekcia rúk aj povrchov a pri ošetrovaní dieťaťa sa má používať rúško. Materské mlieko (a láska) je pre dieťa najlepším liekom.
Deti s upchatým noštekom majú logicky problém s dýchaním pri dojčení. Preplachovanie nosa materským mliekom? Podľa pediatrov to nie je dobrý nápad, aby sa mliečko nedostalo do pľúc. Nepomáhajú ani vatové tampóny do nosa. Pridŕžajte sa overených rád na uvoľnenie priechodu nosa.
BabyClub Dr.Max – Fyzioterapia – Kolika u detí – 1. diel
V prvom roku života dieťaťa je z hľadiska infekcií rizikovým obdobím, takže ak máte akékoľvek pochybnosti, cítite neistotu, čo robiť, neváhajte kontaktovať svojho pediatra.