V oblasti slovenského rodinného práva sa často stretávame s otázkami týkajúcimi sa rodičovských práv a povinností, ako aj s možnosťou osobného bankrotu. Hoci tieto dve oblasti môžu pôsobiť nezávisle, ich prepojenie môže v určitých situáciách nadobudnúť význam. Tento článok sa zameriava na objasnenie právneho pojmu „rodičovské práva a povinnosti“ v kontexte slovenského práva a na to, ako sa tieto práva a povinnosti môžu dotýkať jednotlivcov v procese osobného bankrotu.
Čo v praxi znamená právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“?
Podľa slovenského Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a judikatúry, rodičovská zodpovednosť zahŕňa komplex práv a povinností rodičov voči svojim maloletým deťom. Tieto práva a povinnosti patria obom rodičom spoločne a trvajú zvyčajne do plnoletosti dieťaťa.
Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť ich výkon, ak sú na to splnené zákonom ustanovené podmienky. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Je dôležité odlíšiť pojem „rodičovská starostlivosť“ od zverenia dieťaťa do „osobnej starostlivosti“. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič môže rozhodovať o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (správa majetku, vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie) však potrebuje súhlas druhého rodiča.
Súd môže zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť záujem a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené jeho potreby.
Osobný bankrot: možnosť oddlženia
Osobný bankrot, hovorovo nazývaný aj oddlženie, je právny proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa dlhov. V prvom polroku využilo túto možnosť viac ako 4 500 ľudí, čo predstavuje približne rovnaký počet ako v predchádzajúcom roku. Väčšinu týchto dlžníkov tvoria muži v produktívnom veku, ale osobný bankrot využívajú aj mladšie osoby, dokonca aj deti.
Do nepriaznivej finančnej situácie sa môžu dostať aj deti. Podľa odborníkov môže za to generačná chudoba, ale aj to, že čoraz viac párov nie je zosobášených. V prípade nielen zosobášených párov, podľa slovenského občianskeho zákonníka a dedičského nastavenia, prioritne dedia všetky majetky, ale aj dlhy deti.
Osobný bankrot môže požiadať ktokoľvek bez ohľadu na výšku dlhu. Podmienkou je preukázanie, že dlžník nemá dostatok peňazí na zaplatenie dlhu. V takom prípade sa dlžníkov majetok predáva a výťažok z predaja sa použije na úhradu jeho záväzkov. Po tomto procese, speňažení majetku a vyrovnaní čo najväčšieho množstva záväzkov, dlžník ostáva s „čistým štítom“.
Dlžníkovi v prípade tohto typu osobného bankrotu zostane jeho nehnuteľnosť, ktorá je pred dôsledkami konkurzu chránená. Osobný bankrot tiež môže slúžiť na ochranu pred veriteľmi a umožní dlžníkom dlh postupne splácať.
Súvislosť medzi osobným bankrotom a rodičovskými právami
V kontexte osobného bankrotu môžu rodičovské práva a povinnosti nadobudnúť špecifický rozmer, najmä ak sa týkajú majetku dieťaťa alebo povinností súvisiacich s jeho výchovou a výživou.
Je dôležité poznamenať, že nie všetkých dlhov sa možno zbaviť prostredníctvom osobného bankrotu. Existujú pohľadávky, ktoré tomuto konaniu nepodliehajú, napríklad pohľadávka na výživné. Týchto dlhov sa nemožno zbaviť ani osobným bankrotom.
V prípade, ak dlžník žiada o osobný bankrot, je nevyhnutné, aby preukázal svoje finančné pomery. Súd v rámci konania o oddlžení skúma majetkové pomery dlžníka. V prípade, že dlžník má deti, súd pri rozhodovaní o jeho majetku a oddlžení prihliada aj na záujem maloletých detí a ich práva.
V prípade, ak je dlžník rodičom, ktorý má dieťa v osobnej alebo striedavej starostlivosti, súd pri oddlžení zohľadňuje aj jeho schopnosť naďalej plniť svoje rodičovské povinnosti, vrátane zabezpečenia výživy dieťaťa. Aj keď sa dlžník oddlžuje od svojich dlhov, jeho povinnosť zabezpečiť primeranú výživu dieťaťa zostáva.
V rámci osobného bankrotu, či už formou konkurzu alebo splátkového kalendára, súd rozhoduje o tom, ako budú uspokojení veritelia. V prípadoch, kde dlžník figuruje ako rodič, je nevyhnutné zabezpečiť, aby proces oddlženia nebol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
Postup v prípade potreby úpravy rodičovských práv a povinností
V prípade, ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, je príslušným orgánom okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Konanie je zrýchlené a menej formálne, a všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
V prípade potreby výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko. Postup pri výkone rozhodnutia sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.
Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania. V prípade potreby namietať proti uznaniu a výkonu takéhoto rozhodnutia sa treba obrátiť na príslušný súd v danom členskom štáte.
tags: #moze #osobny #bankrot #postihnut #rodicovsky