Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť nie je časovo obmedzená vekom dieťaťa, ale skôr jeho schopnosťou samostatne sa živiť. V nasledujúcom článku sa detailne pozrieme na to, kedy a za akých okolností rodič prestáva byť povinný platiť výživné na svoje dospelé dieťa.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v Občianskom zákonníku. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem. Tieto skutočnosti sú dôležité pri posudzovaní nároku na výživné.
Kedy dieťa prestáva byť "nesamostatné"?
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, ako aj majetkové pomery.
Štúdium ako dôvod pokračovania vyživovacej povinnosti
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ nejde o nadväzujúce vzdelávanie nevyhnutné pre výkon povolania.
Pri ostatných formách štúdia (napr. diaľkové štúdium) treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Práca a návrat do zamestnania
Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Tým, že dieťa má príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Aj keď dieťa dosiahne vek 18 rokov, vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky. Rovnako ani vek 25 alebo 26 rokov nie je striktne stanovenou hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Na konkrétny vek sa viaže napríklad vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce vyživovaciu povinnosť
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším dôvodom, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné, aj keď neštuduje. V takomto prípade však ide o výnimku z pravidla, ktorú musí súd skúmať prísne. Musí ísť o postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu a musí byť trvalé.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný.
Praktické aspekty a súdne konanie
Štipendium, najmä sociálne, sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ktoré má skôr motivačný charakter, sa posudzuje individuálne.
V prípade, ak dieťa dosiahne schopnosť samostatne sa živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Náhradné výživné je možné požiadať v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím po dobu najmenej troch po sebe nasledujúcich mesiacov. V prípade plnoletého dieťaťa žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako pomôcť zdravotne a inak znevýhodneným ľuďom? | Lukáš Priškin | TEDxBratislava
Výpočet výšky výživného nie je založený na presnom matematickom vzorci. Súd prihliada na životnú úroveň rodičov, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Minimálne výživné je zákonne určené vo výške 30% zo sumy životného minima.
V prípade pochybností alebo pri potrebe právnej pomoci je vždy vhodné obrátiť sa na advokáta, ktorý sa špecializuje na rodinné právo. Môže vám pomôcť pri určení vašich priorít a zastupovať vás v celom súdnom konaní.