Termín hermafrodit sa často spája s jedincami, ktorí disponujú oboma pohlaviami a sú schopní produkovať ako spermie, tak aj vajíčka. Toto označenie sa odlišuje od jedincov jedného pohlavia (samica alebo samec) alebo od jedincov s menlivým pohlavím, ktorí môžu svoje pohlavie meniť v závislosti od podmienok v prostredí. Hermafroditi sú schopní oplodnenia sami sebou alebo s iným jedincom rovnakého druhu.
Vo svete zvierat sa hermafroditizmus vyskytuje pomerne často. Mnohé druhy mäkkýšov a plžov, ako aj niektoré druhy rýb, korytnačiek, jašteríc a hadov, patria medzi hermafroditov. U väčšiny týchto živočíchov sú však pohlavné orgány skryté, čo sťažuje určenie ich hermafroditnej povahy. Klasickým príkladom hermafrodita v živočíšnej ríši je obyčajný slimák.
V rastlinnej ríši je hermafroditizmus ešte bežnejší. Mnohé rastliny majú samčie aj samičie orgány na tej istej rastline, čo umožňuje samoopelenie. Existujú však aj rastliny s hermafroditnými kvetmi, ktoré obsahujú oba typy pohlavných orgánov. Tieto kvety sú opeľované hmyzom, vetrom alebo vodou.
U ľudí je hermafroditizmus, odborne nazývaný intersexualita, pomerne zriedkavý. Intersexualita zahŕňa rôzne typy a stupne stavov, pri ktorých sú pohlavné orgány alebo pohlavné charakteristiky jedinca atypické. Intersexuálni jedinci môžu mať napríklad kombináciu mužských a ženských genitálií alebo neobvyklé hladiny testosterónu či estrogénu.
Pochopenie intersexuality u ľudí
V zoológii a botanike je hermafrodit jedinec (organizmus), u ktorého sú ako nechorobný stav prítomné funkčné samčie aj samičie pohlavné orgány. Niekedy sa za hermafrodita považuje aj pseudohermafrodit (synonymá sú nepravý hermafrodit a u ľudí aj intersexuál v užšom zmysle) alebo v prípade ľudí aj akýkoľvek intersexuál (v širšom zmysle), čo je termín netýkajúci sa len pohlavných orgánov, ale aj pohlavných znakov.
Hermafrodit je živočích, ktorý má súčasne samčie a samičie pohlavné orgány. Je schopný produkovať súčasne vajíčka a spermie. Hermafrodit má buď miešok a vaječníky, alebo sú oba tieto orgány nahradené.
Sebaoplodnenie je zvláštny prípad rozmnožovania hermafroditov. Je pomerne vzácne a vyskytuje sa predovšetkým u organizmov, ktoré by kvôli svojmu spôsobu života neboli schopné nájsť si partnera na párenie. Typickým príkladom sú endoparazity, napríklad pásomnica.
Sukcesívny hermafroditizmus je zvláštny prípad hermafroditizmu, ktorý hraničí s gonochorizmom. Ide o situáciu, kedy jedinec v priebehu svojho života zmení alebo strieda pohlavia.
V botanike sú hermafroditmi jednodomé rastliny, ktoré vytvárajú buď oba typy kvetov (samčie aj samičie), alebo kvety obojpohlavné. Ako hermafrodit sa označuje aj defektný jedinec gonochoristických druhov, ktorý má základy oboch pohlavných orgánov (ženských a mužských). Spravidla však nie sú funkčné obe - buď funguje len jeden, alebo žiaden.
Prípad Caroline Kinseyovej
Jedným z príkladov z reálneho života je príbeh Caroline Kinseyovej, ktorá žila viac ako 40 rokov ako muž. Narodila sa v roku 1968 ako hermafrodit so ženskými aj mužskými pohlavnými orgánmi. Po pôrode jej rodičom lekár odporučil skryť jej ženské orgány a ponechať iba penis, pretože to bolo považované za jednoduchšie. Caroline podstúpila operáciu a až do svojich 19 rokov žila ako Carl John Baker.
V školských rokoch mala Caroline pocit, že nikam nepatrí. Spolužiaci sa jej posmievali a vymýšľali hanlivé prezývky. Napriek tomu, že sa neskôr oženila, jej manželstvo netrvalo dlho. Caroline upadla do hlbokých depresií, no napokon sa pred dvoma rokmi rozhodla žiť ako žena. "Cítim sa šťastnejšia, ako kedykoľvek predtým," uviedla Caroline.
Spoločenské vnímanie a diskusia
Prípad Caroline Kinseyovej vyvoláva diskusiu o spoločenskom vnímaní a akceptácii intersexuálnych jedincov. Mnohí ľudia vnímajú tieto prípady ako "nechutné" alebo "nenormálne", pričom zdôrazňujú, že "táto funkcia patrí ženám". Iní poukazujú na pokrytectvo a nekonzistentnosť takýchto názorov.
V diskusiách sa často objavuje argument, že hlavnou príčinou bolesti intersexuálnych detí je odsúdenie a posmech zo strany spoločnosti, nie samotný stav. Pokiaľ je dieťa milované, bude schopné pochopiť správanie svojho rodiča a bude mu lásku opätovať. Netolerantný postoj spoločnosti je to, čo ho bude trápiť.
Existuje aj názor, že subjektívny pocit nezlučujúci sa s realitou je dôvodom na podozrenie zo zle fungujúcej logiky alebo psychiky. Spoločnosť podľa tohto pohľadu nemôže vytvoriť fungujúci právny systém založený na neobjektívnych hypotézach a bludoch. Podstata jazyka a dorozumievania je založená na priradení konkrétnych slov konkrétnym veciam, a ak sa toto pravidlo zruší, stráca sa schopnosť viesť racionálny dialóg.
Na druhej strane, mnohí zdôrazňujú, že ide o osobnú voľbu každého človeka, ako sa rozhodne, keďže ide o jeho telo a jeho veci. V kontexte výchovy detí je však potrebné zohľadňovať právo dieťaťa na úplnú a neutrálnu rodinu, ktorá na neho nebude prenášať posmešky okolia.
„Zistil som, že som intersexuál, v 21 rokoch“
Debata o intersexualite u ľudí je zložitá a vyžaduje si empatiu a pochopenie. Je dôležité rozlišovať medzi biologickými faktami a spoločenskými predsudkami, a snažiť sa vytvoriť prostredie, kde sú všetci jedinci akceptovaní a rešpektovaní bez ohľadu na ich pohlavné charakteristiky.