Začiatok nového školského roka býva pre deti zvyčajne náročný. Aj keď nájdeme veľa detí, ktoré sa do školy tešia, zrejme stále bude prevažovať skupina školákov, ktorá tento názor nezdieľa. Môžeme im v tomto prípade nejako pomôcť? Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli.
Vytvorenie priaznivého prostredia pre učenie
Školské povinnosti sa automaticky spájajú aj s detskou izbou, v ktorej sa žiak musí učiť, písať úlohy, zle zaspávať pri predstave zajtrajšieho testu a podobne. A stačí celkom málo! Presťahujte napríklad nábytok alebo sa dieťaťa opýtajte, aká farba izby by sa mu páčila a izbu vymaľujte vo vybranej farbe. Nezabudnite, že pre školáka je jedna z najhorších vecí vstávanie. Zamerajte sa napríklad na nový, vtipný budík, ktorý si s úsmevom na perách pripraví k rannému vstávaniu. Alebo kúpte svojmu školáčikovi nový matrac s "cool" poťahom, ktorý mu zaistí kvalitný spánok a ráno sa bude budiť odpočinutý a pripravený čeliť nástrahám školskej lavice.
Rovnako ako učitelia nepovoľujú telefóny alebo notebooky pri svojich hodinách, odstráňte aj vy všetko, čo môže vaše dieťa pri štúdiu rušiť. Nejde pritom o trest, len mu pomáhate sa lepšie sústrediť. Čím skôr úlohy dokončí, tým skôr bude mať k svojim hračkám opäť prístup. Miesto na robenie úloh by zároveň malo byť pokojné, dobre osvetlené, pohodlné a bokom od ostatných vzruchov.
Motivácia prostredníctvom hier a odmien
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. "Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu," vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. "Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti," vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. "Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad," hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. "Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci," vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Spýtajte sa detí, čo by si priali. Ak ste schopní ich želanie zabezpečiť, dohodnite sa spoločne na odmene pri dosiahnutí požadovaného výsledku na konci polroka. Sľubovať nemusíte žiadne dary, stačí sa napríklad dohodnúť, že na počítač bude môcť, akonáhle dokončí úlohy. Postupne by sa však mala prebudiť vlastná zvedavosť a túžba byť lepší. A dieťa potom prestane všetko robiť len s vidinou odmeny. Odmenou tiež môže byť voľný čas strávený nad kreatívnym tvorením. Lepenie obrázkov, šitie postavičiek, ktoré môžu deti sprevádzať aj do školy v podobe príveskov na školskom batohu, alebo si skrášliť izbu vlastným obrázkom na stenu.
Poriadne pátrajte v pamäti a zabavte svoje deti historkami o svojich školských aktivitách z ročníka, v ktorom sa práve nachádza. Čo zábavného ste si vyskúšali? Čo užitočného ste sa naučili? Kam ste išli na školský výlet? Historkami deti pri najlepšom zaujmete, pobavíte či odľahčíte situáciu.
Hľadanie individuálneho prístupu k dieťaťu
Čo je pre vaše deti v škole najzábavnejšie? Deti, čo majú tvorivú povahu, si zrejme obľúbili výtvarnú výchovu. Čo tak im navrhnúť nejaký umelecký krúžok? Obľúbili si vaše deti telocvik? Deti milujúce zemepis či dejepis môžu oceniť spoločné rodinné víkendy strávené poznávaním nových miest či pamiatok našej vlasti.
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. "Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie," upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. "A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne." Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Podľa Štěpánky Zoubkovej, "práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry." Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Ako riešiť demotiváciu a problémy v škole
Ahojte, potrebovala by som poradiť ohľadom staršieho syna a jeho akousi demotiváciou voči škole a učeniu. Je júnové dieťa a keďže učiteľky v škôlke ani len slovíčkom neprejavili že by Patrik nebol vhodný ísť do školy, dala som ho na normálny termín od septembra do školy. Na jeho smolu trafil práve učiteľku, ktorá je známym postrachom školy, keď ju spomeniem aj pred niektorými dospelými ktorých učila tak sa dodnes len striasajú či ona stále učí... Prvý ročník nám prebiehal dosť náročne s jej pravidelnou výčitkou, že Patrik ešte nie je zrelý pre školu mal byť v škôlke o rok dlhšie, júnový chlapci do školyna riadny termín nepatria. Bez problémov dostával v prvom ročníku do žiackej knižky 3,4, aj 5... Jeho pravidelné ponosovanie sa že ho učiteľka ho aj tak nikdy nepochváli aj ked urobí niečo dobre mi prišlo vždy ťažko a keď som jej to povedala na rodičovskom, lebo sa ma opýtala že ako ho má motivovať k učeniu (???) tak som jej povedala že nemusim mať ani pedagogickú školu aby som vedela že dieťa sa motivuje pochvalou. Na to mi ona povedala že ked ona ho nemá za čo chváliť... Neviem či toto je vhodné stanovisko učitelky prvého ročníka.
Keďže teda mala pocit že je slabým žiakom tak sme denne písali okrem domácich úloh ešte diktáty - aspoň 3 vety. DO toho počítali príklady a čítali šlabikár. Prišlo mi to na prváčika veľa ale povedala som si že to asi tak má byť a aj jemu to pomôže. Prešiel prvý ročník a ja som sa tešila že dostaneme novu pani učitelku a hádam začne Patrik odznova bez nejakého zaškatulkovania. No učitelka s nimi postúpila do druhého ročníka. Chlapec mi chodí domov zo školy unavený, príde, zje obed a ide spať. Zistila som že mu učitelka dáva písať aj cez prestávky takže som pochopila že nemá ani chvílu oddychu a z toho pramení aj jeho vyčerpanie ale myslím si že aj nesústredenosť na dalsích hodinách. Pre niečo teda určite tie prestávky sú a majú svoj význam. Bola som teda za učiteľkou že ak teda chlapec nestíha v škole tak aby mu posielala všetky veci domov a ja to s nim preberiem dopíšem, aby mal teda prestávky volne. Súhlasila že teda bude denne posielať domov čítanku slovenský jazyk a matematiku ( u nás nedáva domov žiadne učebnice - niektore som ešte ani nevidela, neviem vôbec čo preberajú). Na druhý den ale prišiel opäť s prázdnou taškou. Chlapec je zo školy úplne demotivovaný, vobec ho nebaví sa učiť, častokrát si zabudne zaznačiť domácu ulohu takže bežne sa stane že príde domov s poznámkou alebo ho nechá po škole. Neviem ako to riešiť, ako mu vrátiť tú chuť do učenia, on je napríklad šikovný v matematike, rýchlo sa učí veci naspamäť ale s čítaním a písaním je to horšie. snažím sa s nim precvičovať ale obavam sa či ho zasa nepreťažujem, ked v škole nemá ani oddych a doma po nom chcem aby aj pisal aj čítal aj počital. Mrzí ma že mu to ide v škole tak ťažko rada by som mu pomohla ale naozaj neviem ako.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. "V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu," dopĺňa odborníčka na spoločenské hry. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. "Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký," vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. "Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí," objasňuje problematiku Eva Smiková. Nie vždy, je za tým strata motivácie. "Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť." Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. "Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Budovanie zodpovednosti a samostatnosti
Samostatná príprava do školy je základom zodpovednosti, organizovanosti a budovania návykov. Už deti v 1. ročníku dokážu pomáhať s prípravou. Spočiatku je potrebné, aby ste ich viedli krok za krokom a vytvárali jasné rutiny. Vytvorte pevnú rutinu - napr. Buďte sprievodcom, nie kontrolórom. Dajte dieťaťu priestor robiť chyby - zabudnutý zošit je lepšia lekcia ako sto pripomienok. Najskôr sa pýtajte - či sa bojí zodpovednosti, nevie čo presne robiť, alebo sa len spolieha na vás. Neporovnávajte s inými. Od koľkých rokov sa má dieťa pripravovať samo? Už od 6-7 rokov môžete dieťa viesť k samostatnosti. Mám každý deň kontrolovať tašku? Na začiatku áno, ale len jemne - časom nech je zodpovednosť na dieťati. Čo ak dieťa večer odmieta spolupracovať? Skúšajte presunúť prípravu na skorší čas, keď ešte nie je unavené. Môžem ho motivovať odmenou? Áno, najmä na začiatku. Čo ak všetko robí narýchlo a nesústredene? Samostatnosť v školských povinnostiach je dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja. Pomôžte dieťaťu vytvoriť si návyky, ktoré mu uľahčia život v škole aj doma.
Takmer každý rodič čelí v určitej fáze školského života svojho dieťaťa faktu, že ono odmieta ísť do školy. Možno sa to stalo zrazu, možno doposiaľ žiaden takýto problém neexistoval, možno to trvá dlho a akosi patrí ku každodennej rannej rutine. Najdôležitejšie je zistiť príčinu. Ako rodič by ste mali vedieť, že odmietaním školy dieťa rieši nejaký svoj momentálny problém. Týmto vonkajším prejavom sa však len dostane do ešte väčších ťažkostí. Preto je kľúčové naučiť deti, aby dokázali svoje problémy riešiť samé.
Chodiť do školy je zodpovednosťou detí. Dnes je veľmi trendy tvrdiť, že deti nemusia niesť zodpovednosť za svoje činy. Ako spoločnosť sme presvedčení, že ak trváme na pravidlách, deti z toho nič pozitívne nemajú. Dospelí, ktorí ráno vstávajú a chodia do práce, dokázali vyriešiť problém chodenia do práce. Majú dostatok schopností na to, aby si s ním poradili a vedeli úspešne vo svete fungovať. Stáli za tým najmä dve veci - motivácia a dôsledky. Motivácia je dôvod, pre ktorý pracujú. Potrebujú zabezpečiť seba a svoju rodinu. Chcú si kúpiť byt, dom, auto, túžia po dovolenke, či krásnych šatách. Dôsledkom je, že ak nepôjdu do práce, stratia ju. Potom stratia svoje zázemie a môžu skončiť na ulici. Podobne to funguje aj u detí. Riešenie je v dvoch krokoch. Dieťa musí znášať dôsledky svojho správania tak, aby ste sa nezamotali v danej situácii a nemuseli jeden druhému dokazovať, kto je tu silnejší. Nezabudnite na to, aby trest súvisel s daným problémom a logicky z neho vyplýval. Napríklad mu môžete povedať: „Celý týždeň sa ti nepodarilo vstať na čas a bez problémov, takže na budúci týždeň pôjdeš do postele o hodinu skôr. Ak budeš vstávať v pohode, môžeme sa potom vrátiť k pôvodnej večierke, no tento týždeň mi to budeš musieť dokázať.“ Uplatňujte trest hneď na začiatku celého procesu, aj keď je vaše dieťa len v prvých ročníkoch. Ak sa nechuť chodiť do školy stane neustále prítomným problémom, nechajte dieťa, nech dôsledky skúsi na vlastnej koži aj v širšom okruhu, než je rodina. Nepíšte mu ospravedlnenky, nezakrývajte mu donekonečna chrbát. Nech príde neskoro a nesie za to dôsledky uvalené školou, zhoršenú známku zo správania, či celkovo horší prospech. Mali by ste prijať fakt, že vaše deti vyrástli a sú z nich mladí ľudia, tínedžeri, ktorí nesú svoju zodpovednosť a dôsledky sú ich vizitkou, nie vysvedčením dospelého.
Podpora vnútornej motivácie a vzťahu ku vzdelaniu
Každé dieťa sa narodí vnútorne motivované učiť sa a napredovať. Dôležité je nezabiť v ňom túto vnútornú motiváciu. Už malé batoľa potrebuje podporu svojho okolia, aby vedelo, že jeho vnútorná motivácia napredovať je vítaná. Ale najviac to cítiť u školopovinných detí. Väčšina z nich v tomto veku už vnútornú motiváciu stratila.
Podľa výskumu realizovaného Martinom Kurucom z Centra pedagogického výskumu UK je až 73 percent detí motivovaných zvonka. To znamená, že sa učia, lebo za to niečo dostanú - negatívne alebo pozitívne, teda trest alebo odmenu. Kvôli trestom a odmenám sa učí 40 percent detí. Ďalších 33 percent sa učí kvôli vnútorným trestom a odmenám, ktoré sú spojené s pocitmi viny a hanby. Hanbia sa, ak úlohu nespravia dobre, a hanba ich môže vnútorne zožierať. To je spolu 73 percent detí, ktoré nie sú motivované správne. Teda neučia sa preto, lebo ich to baví a napĺňa.
Skutočne vnútorne motivovaných detí je však ešte menej. Len 6,8 percent. Lenže vo vzorke testovaných boli aj deti z Montessori školy a z Waldorfskej školy, ktoré tvorili asi polovicu týchto vnútorne motivovaných detí. Bez nich by to číslo bolo ešte nižšie. Nie všetky deti však majú možnosť chodiť do Montessori školy, to však neznamená, že sú stratené. Pomôcť udržať si vnútornú motiváciu im totiž môžu ich rodičia.
Zlaté pravidlá na podporu vnútornej motivácie:
- Komunikujte, komunikujte, komunikujte so svojim dieťaťom - bezpečie a dôvera v rodine sú najdôležitejšie, a dejú sa cez komunikáciu. Hovorte s deťmi o tom, ako sa v škole cítia, ako ich to baví, čo ich baví, čo zaujímavé sa dozvedeli, čo sa naučili.
- "Zľahčujte" známky - dajte dieťaťu najavo, že pre vás známky nie sú dôležité, ale dajte mu najavo záujem o to, čo sa učí a ako sa to učí, či ho to baví, či tomu rozumie, ako by ste mu mohli pomôcť, veďte dieťa k tomu, aby sa vedelo ohodnotiť samé - známky aj slovné hodnotenie od učiteľa sú stále len hodnotenia od druhého človeka. Čo je ale dôležité je sebahodnotenie: Mohol som pracovať lepšie, viacej? Dal som do toho maximum? Čo mi ide? Čo mi nejde?
- Dôverujte svojim deťom - viac ako systému, škole, učiteľovi… Znie to možno zvláštne, nie sme na to zvyknutí, ale najdôležitejšie v celom procese učenia sa - školy - je vaše dieťa a jeho potreby, pocity. Tie má každé dieťa iné, ako by teda mohlo byt všetkých 25 deti v triede v rovnaký čas na hodine matematiky spokojných a mohli sa riadiť vnútornou motiváciou? Už to samé o sebe je nezmysel.
- Buďte pre vaše deti vzorom - ukazujte na vašom správaní, že ste schopní sa rozhodovať podľa vášho uváženia, ukazujte deťom vašu vnútornú slobodu a zodpovednosť za vaše rozhodnutie. Nie strach a manipuláciu (napríklad vašim šéfom v práci).
- Zmysluplnosť, spolupráca, slobodná voľba - to sú tri nutné podmienky na udržanie vnútornej motivácie. Tie môžeme krásne nasledovať doma s našimi deťmi. Pretože človek sa učí rád, keď mu veci dávajú zmysel, keď môže spolupracovať a keď si môže vybrať, čo chce robiť.
Ak používate starú dobrú metódu zákazov a hrozieb, asi zistíte, že to moc nezaberá. Každé dieťa je iné, možno sa zlepší, poslúchne vás, ale lásku k štúdiu a prirodzenú túžbu po úspechu týmto spôsobom jednoducho nenaštartujete. Škola má naučiť vaše dieťa disciplíne a pravidelnému režimu. Ak začnete s týmto učením skôr, ušetríte si do budúcnosti pár bezsenných nocí. Dieťa bude vedieť, že sú určité pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Avšak nepredpokladajte, že ak dieťa postrašíte tým, že bez vzdelania skončí ako smetiar, berie to ako niečo zlé. Je možné, že sa mu práve toto povolanie páči. Trpezlivo mu vysvetlite, o čo ľahší život bude mať a aké bude mať možnosti, ak vzdelanie nepodcení. A naopak, aké komplikácie prinesie život bez vzdelania. Dieťa nechápe všetky súvislosti, preto mu jedna veta naozaj nič moc nepovie. Skúste mu to trpezlivo vysvetľovať. Asi vás to neprekvapí, ale po dobrom získate viac, než po zlom.
Berte veci s nadhľadom a myslite na to, že vždy je cesta, ktorou sa vydať. V živote vášho dieťaťa nie ste policajt, ale priateľ a sprievodca, tak mu pomáhajte a prebúdzajte v ňom zdravé sebavedomie. Nechajte ho riadiť si svoj život v medziach, ktoré sú pre vás prijateľné. Aj malé dieťa sa zaujíma o veci okolo seba, zvedavosť je prirodzenou vlastnosťou každého z nás. Záujem opadá, ak dieťa vec už pozná alebo je príliš komplikovaná, preto sledujte a vyvažujte medzi podporovaním zvedavosti, sebestačnosti a vašou pomocou. Svoje obavy si nechajte radšej pre seba, naopak rozvíjajte to, v čom vidíte jeho potenciál. Ako príklad môžu byť dieťaťu uvedené známe postavičky Mickeyho a Minnie, ktorí mali motiváciu stať sa slávnymi a chceli rozdávať radosť deťom.
Rovnako ako vy dostávate za dobre vykonanú prácu svoj plat, je potrebné i dieťa motivovať. Máloktoré dieťa má prirodzený zmysel pre zodpovednosť, preto ho to musíte naučiť, a aj keď sa bude možno zo začiatku trochu zdráhať, je potrebné pravidlá dodržiavať. Akonáhle párkrát povolíte, dieťa veľmi rýchlo pochopí, že je šanca uspieť, preto buďte naozaj dôslední. Tento prístup by mali zastávať obaja rodičia. Nie je možné sa hrať na dobrého a zlého policajta, pretože dieťa neuveriteľne rýchlo vycíti, ako to využiť.
Ako motivovať deti k učeniu
Keď používate hry ako vzdelávací nástroj, poskytuje to nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové. Keď je dieťa aktívne zapojené do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom.
Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa spýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky. Zamerajte sa na to, čo sa vaše dieťa učí, na rozdiel od toho, ako sa mu darí. Aj keď je výkon dôležitý, venujte pozornosť jeho skúsenosti s učením.
Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa. Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty. Pomôžte mu kategorizovať, klasifikovať to, čo vidí a prežíva a tiež kriticky myslieť.
Ako pripraviť deti na školu:
- Rodičia hrajú kľúčovú úlohu pri vytváraní prvého dojmu zo školy. Hovorte o škole pozitívne a vyhnite sa strašeniu detí. Pripravte ich na to, že škola je miesto, kde sa budú učiť nové a zaujímavé veci, spoznávať nových kamarátov a zažívať nové dobrodružstvá.
- Škola prináša organizovaný denný režim, ktorý môže byť pre prvákov spočiatku náročný. Už počas prázdnin začnite s jednoduchým denným režimom. Napríklad vstávanie v rovnakom čase, spoločné raňajky, chvíľka na čítanie alebo kreslenie. To pomôže deťom zvyknúť si na pravidelnosť a pripraví ich na školský rozvrh.
- Budúci prváci môžu už počas prázdnin riešiť drobné úlohy. Hry s edukatívnym charakterom, ako sú omaľovánky, puzzle alebo plastelína, pomáhajú rozvíjať jemnú motoriku a zároveň pripraviť dieťa na písanie.
- Motiváciu k učeniu vieme podnietiť rôznymi spôsobmi. Na prvom stupni odporúčam ísť do kníhkupectva alebo do knižnice, kde si môžu žiaci vybrať akúkoľvek veku primeranú knihu. Motiváciu k čítaniu často ovplyvňuje aj samotný vzor. Skúste dieťa motivovať vzájomným čítaním.
- Ak má dieťa obavy z nástupu do školy, je dôležité o nich hovoriť a prejaviť pochopenie. Uistite ich, že je v poriadku mať strach z niečoho nového, a že sú tu rodičia a učitelia, ktorí im pomôžu.
- Investujte do edukačných hračiek, ktoré podporujú učenie prostredníctvom hry.
- V prvom ročníku je dôležité neporovnávať deti. Dozrievanie centrálnej nervovej sústavy je v tomto období naozaj individuálne a pokiaľ bude prvý polrok trápenie, určite neprestávajte veriť v schopnosti vášho dieťaťa.
- Oceňujte úspechy, aj za malý úspech. Z malého sa stane ďalší a tak ďalej.
