Medziľudská komunikácia je najzákladnejšia potreba každého jednotlivca a je tiež rozhodujúcim nástrojom pre život. Každý aspekt učenia a socializácie zahŕňa jazyk. Na to, aby mohlo dieťa komunikovať, potrebuje reči najprv rozumieť. Následne si môže osvojovať slová, ktorých význam je mu známy.
Jazyk má svoju štruktúru a medzi prvkami tohto systému sú vzťahy, ktoré riadia pravidlá pre každý jazyk presne určené. Jazyk tak možno rozdeliť do 4 veľkých jazykových rovín, z ktorých dieťa postupom vývinu získava informácie o svojom jazyku.
Zvuková rovina jazyka
Ide o zvukovú rovinu jazyka. Základnou jednotkou fonologického systému sú fonémy. Ide o zvuky, ktoré majú v danom jazyku rozlišovaciu schopnosť. Napríklad slová nos a noc sa líšia len v jednom zvuku, zároveň možno povedať, že tieto slová majú iný význam. Dieťa si vývinom osvojuje aj výslovnosť podľa noriem daného jazyka. Tá nie je hneď správna, ale zdokonaľuje sa postupne vďaka rozvíjajúcej sa fonematickej diferenciácii (schopnosť rozlíšiť fonémy sluchom) a motorike artikulačných orgánov. Zvuky, ktoré dieťa vyslovuje sa nazývajú hlásky.
Gramatická rovina jazyka
Predstavuje gramatiku jazyka, ktorá pozostáva z dvoch oblastí - z morfológie a syntaxe. Syntax je oblasť gramatiky, ktorá sa zaoberá gramatickými konštrukciami. Tie vznikajú spojením viacerých gramatických tvarov a majú svoju formu (to, čo vnímame) a obsah (význam). Napríklad veta: „Otec chytá ryby.“ , je gramatická konštrukcia, ktorá je zložená z 3 gramatických tvarov.
Sémantická rovina jazyka
Táto oblasť sa zaoberá významom slov a slovnou zásobou. Slovnú zásobu možno deliť na aktívnu a pasívnu. V pasívnej slovnej zásobe máme slová, ktorým rozumieme, ale nemusíme ich aktívne používať. Je to jediná rovina jazyka, ktorej vývin nemožno ohraničiť vekom.
Pragmatická rovina jazyka
Posledná rovina učí deti používať poznatky z prvých troch oblastí v komunikácii a medziľudskej interakcii.
Ako podporiť rozvoj reči a skloňovania u detí
Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások, pretože dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak lepšie, než to naše. Hlavne neporovnávajte.
Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel
Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku.
Cvičenia pre jazyk:
- vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos),
- kmitať jazykom z boku do boku,
- ťukať jazykom na každý zub,
- maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť,
- olízať hornú a dolnú peru.
Cvičenia pre pery:
- špúlenie,
- úsmev,
- brnkanie prstom o pery,
- vibrácia pier (fŕkanie).
Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:
- kloktanie,
- pitie cez slamku.
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
Nácvik hlásky R
Najčastejšie rodičia prichádzajú za logopédom s deťmi, ktoré nevedia vyslovovať hlásku R. Nižšie sú uvedené cvičenia a postupy, ako k jej správnej výslovnosti dôjsť. Pred tým je tu ale ešte pár zásad, ako pri nácviku postupovať a čoho sa vyvarovať:
- Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas. Päť až desať minút viackrát denne je omnoho efektívnejších ako hodina naraz.
- Na cvičenie využívajte aj momentálnej situácie, napr. návšteva lekára, jazda autom, chvíľka so zmrzlinou.
- Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
- Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
- Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení.
- Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
- Odmena je dôležitá. Dieťa potrebuje vidieť, aké má úspechy. Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka.
Napriek tomu, že hláska R je jednou z posledných, ktorú by dieťa malo vedieť vysloviť, je zároveň tou, s ktorou bývajú najčastejšie problémy. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení.
Prípravné cvičenia na nácvik R:
- ohýbanie jazýčka smerom hore,
- horná peru môžete potrieť marmeládou a olizovať,
- držať lentilku za hornými zúbkami,
- pritisnúť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní,
- prskanie perami, pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk,
- pretláčanie ukazováku jazykom (jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra).
Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel: Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Logopéd Martin Malík o tom, ako sa naučiť vyslovovať hlásku R
Nácvik hlásky R
Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne. Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka. Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).
Tipy na hry pre rozvoj reči
Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi.
- Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?
- Má pes, mačka, sliepka... ťapky alebo pazúriky? (padúdiky)
- Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil) Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo).
- Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí:"Nakreslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
- Prvá, druhá a posledná Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná?
- Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
- Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Čoho sa vyvarovať pri nácviku výslovnosti
- Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod.
- V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
- Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
- Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
- Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
- Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.
Učebné pomôcky na skloňovanie
Učebná pomôcka Skloňovanie podstatných mien - pády (priraďovacie karty) je určená žiakom 4., 5. a 6. ročníka ZŠ. Učebná pomôcka je zameraná na skloňovanie podstatných mien a oboznámenie s pádmi. Obsahuje veľké množstvo príkladov, v ktorých deti rozlišujú pády podstatných mien v kontexte celej vety. Pozornosť sa venuje aj predložkám, ktoré sa viažu na jednotlivé pády. Úlohou detí je prikladať ku karte s pádom kartu s pádovými otázkami. Vyložte veľké základné karty pre pád. Úlohou detí je prikladať k nim malé karty na rozlišovanie pádu. Malé karty obsahujú vetu, v ktorej je podstatné meno zvýraznené tučným fontom. Deti určujú pád tohto zvýrazneného podstatného mena. Na rubovej strane karty je kontrolný znak príslušného pádu, ktorý umožňuje kontrolu správnosti riešenia. Pri riešení úlohy deťom pomáha veľká základná karta s predložkami, ktoré sa viažu k pádu. Vyložte veľké základné karty na rozlišovanie pádu v predložkovej väzbe. Úlohou detí je prikladať k nim dvojice malých kariet s tou istou predložkou a tým istým podstatným menom, ale v inom páde. Každá karta musí byť uložená pod príslušný pád. Po otočení kariet si deti skontrolujú správnosť riešenia.
Učebná pomôcka Skloňovanie podstatných mien - vzory (priraďovacie karty) je určená žiakom 5. a 6. ročníka ZŠ. Učebná pomôcka je zameraná na skloňovanie podstatných mien a základné oboznámenie so skloňovacími vzormi. K dispozícii sú aj veľké základné karty pre vzor vo formáte A4. Vyložte veľké základné karty pre vzor. Úlohou detí je prikladať k nim malé karty na rozlišovanie vzoru. Malé karty obsahujú kľúčové slovo v základnom tvare (v nominatíve singuláru alebo plurálu) a vetu, do ktorej je potrebné kľúčové slovo doplniť v správnom tvare. Deti ústne doplnia vetu a určujú vzor kľúčového podstatného mena. Na rubovej strane karty je kontrolné znaky príslušného vzoru a pádu, ktoré umožňujú kontrolu správnosti riešenia.
