V súčasnosti existujú manželia, ktorí aktívne pomáhajú svojim manželkám v domácnosti a pri výchove detí. Avšak, narastá aj počet tých, ktorí sú voči týmto veciam apatickí, nezaujímajú sa o rodinný život a sústavne hľadajú radosť v niečom inom, len nie v rodine. Takéto správanie má podľa názoru manželského terapeuta Luciana Kantora veľmi veľa príčin. Tento článok sa zaoberá možnými príčinami nezáujmu muža o dieťa a ponúka rady a riešenia pre túto náročnú situáciu.
Zlý výber partnera
Keď sa dvaja ľudia stretnú, hlavne v prvých mesiacoch známosti nevidia svoje reálne osobnosti. Pohľad jedného na druhého je často veľmi skreslený. Keď sa potom schyľuje k spolužitiu, často si hlavne ženy hovoria, že partner im celkom vyhovuje, no a to, čo im nevyhovuje, to chcú v budúcnosti zmeniť. „Všetky vrtochy a zlé vlastnosti väčšinou sa počas života len zosilňujú. Len tí najsilnejší jedinci ich vedia zmeniť, a to v prípade, že dokážu intenzívne na sebe pracovať,“ hovorí Lucian Kantor. Ak sa však niekto odmieta v čomkoľvek zlepšovať, tak s tým väčšinou neurobíme nič. A potrebné je dávať aj pozor na sľuby, ktoré často vyriekneme v nejakej šťastnej situácii. Cestu k zmene je potrebné dlhodobejšie sledovať, a to aj niekoľko mesiacov, niekedy až rokov. Až po dlhej dobe môžeme povedať, že dotyčný človek sa začal meniť a ani vtedy nemáme na sto percent vyhraté. Lucian Kantor prízvukuje, že je naozaj podstatné uskutočniť správny výber partnera. Od toho sa potom odvíja veľmi veľa vecí v živote. Ak nám už niečo prekáža na začiatku vzťahu, vo väčšine prípadov sa to len zhoršuje.
Nedostatok dialógu a vďaky v domácnosti
Lucian Kantor zo svojej dlhoročnej praxe pozná príbehy manželstiev, v ktorých nebola prejavovaná ani len základná elementárna slušnosť v podobe vďaky. Existujú manželky, ktoré sa s láskou a s radosťou starajú o iných. Ale každý človek, ktorý vydáva energiu, potrebuje aj nejakú spätnú väzbu. Ak manžel nevie alebo nechce ani poďakovať, takáto manželka skôr či neskôr vyhorí a problém je na svete. Väčšinou potom dochádza k výčitkám, k sebaľútosti a neskôr i k vzájomnému vzďaľovaniu sa.
Romana je 12 rokov vydatá, má dve malé deti a v poslednej dobe si všimla, že manžel nejaví záujem o rodinu a domácnosť. Má pocit, že ho musí o všetko prosiť, nevšíma si ju a nikde s ňou nechce chodiť. Hovorí, že je stále unavený a že to nemá riešiť, že je všetko v poriadku, veď predsa žijú v pokoji a pekne. Romane sa však takýto život nepáči. Lucian Kantor na túto situáciu hovorí: „Keby bol manžel spokojný, tak nie je stále unavený. Týmto svojím postojom ukazuje, že vo vzťahu vyhorel a nemá silu už niektoré témy otvárať a diskutovať o nich. V tomto prípade je potrebné čo najskôr sa porozprávať o tom, čo mu spôsobuje únavu. Manžel musí mať pocit, že ho niekto počúva.“ Dialóg môžete začať napríklad takto: „Ty hovoríš, že je všetko v pohode, ale ja to tak necítim. Mám strach, že takto nemôžeme byť šťastní. Poďme s tým skúsiť niečo urobiť. Ak sa o tom neporozprávame a ja cítim strach, sama začnem vymýšľať nejaké opatrenia a ešte viac ti začnem organizovať život.“
Zhoršenie situácie po narodení dieťaťa
Niektoré manželky po narodení dieťaťa nielenže celú pozornosť venujú dieťatku, ale začnú ešte viac všetko v domácnosti organizovať. Otcovia skutočne nerozumejú tejto novej situácii a nevyznajú sa vo všetkých tých veciach, ktoré sú potrebné pre dieťa, a tak sa veľa pýtajú. Práve v tomto období potom ženy nadobúdajú pocit, že manžel sa mení tiež na dieťa. Ale on sa pýta len preto, lebo nerozumie všetkým tým dupačkám, cumlíkom, mliečku, podpradníkom a podobne. On často ani nevie, kde sa čo nachádza a nie ešte to, aby to vedel správne používať. Často len zmätenosť z novej situácie robí z neho dieťa. Práve v tejto situácii sa často manželstvo mení z modelu MY DVAJA na model JA A MOJE DIEŤA A TY. Často v tejto chvíli pár prestáva byť párom a už len bojujú o to, kto to má v živote ťažšie. Ideálne je, keď si manželia dokážu priznať, že obaja sú unavení, že si obidvaja uvedomujú, že s príchodom dieťaťa neprišla len obrovská radosť, ale aj obrovská únava a starosti.
Neochota mať dieťa
Otázka, či mať alebo nemať dieťa, je jednou z najdôležitejších pri nadväzovaní trvalého vzťahu. Niekedy partnerstvo prejde do rodičovstva celkom prirodzene a plynulo, nejeden vzťah však na tom stroskotá. Aj keď po vlastnom potomkovi túžia obe pohlavia, väčšinou to býva žena, kto sa tým väčšmi zaoberá a výraznejšie trpí, ak sa jej túžba nenaplní.
Rozhodnutie mať spolu dieťa nie je jednoduché. Okrem pochybností o tom, či sú obaja partneri pripravení na úlohu rodičov, otvára dvere otázkam, o ktorých doteraz ani jeden z dvojice nemusel uvažovať. Naozaj je toto človek, s ktorým chcem prežiť zvyšok života, stáť pri ňom v dobrom i zlom a vychovávať s ním deti? Sme obaja pripravení na najzásadnejšiu životnú zmenu? Práve pri vzťahovej bilancii sa partnerstvo ocitne na rázcestí a nie vždy v takejto zaťažkujúcej skúške obstojí. Založenie rodiny je rozhodnutie, ktoré vyžaduje čas a rozvážnosť na dôkladné prehodnotenie. Dieťa znamená záväzok na celý život a treba mu veľa obetovať. Na rozdiel od spoločne zakúpenej sedačky alebo auta sa dieťa nedá vrátiť, keď si to náhodou rozmyslíte. Nečudo, že pre niekoho je to výzva, ktorej sa v prvom momente zľakne. Ženy však počujú tikať biologické hodiny a strach z budúcnosti prehluší nástojčivá túžba stať sa matkou. Muži uvažujú viac racionálne a uvedomujú si, že príchod dieťaťa im na plecia kladie bremeno zodpovednosti.
Príčina jeho otáľania môže tkvieť aj kdesi celkom inde. Hoci sa to nepočúva príjemne, je pravdepodobné, že mu ako partnerka vyhovujete, ale nevie alebo nechce si vás predstaviť ako matku svojich detí. Možno ste pre neho tá pravá, ale len teraz, nie navždy. „V prípade, že muž má záujem len o príjemnú a nezáväznú stránku vzťahu, ako je spoločná večera, sex a zábava, myšlienky na dieťa pociťuje ako hrozbu,“ hovorí psychologička PhDr. Miroslava Muráriková. Pri zmienke o dieťati a spoločnej budúcnosti sa zľakne, stiahne do seba a odmieta sa touto témou zaoberať. Presviedča vás, že sa na rodinu ešte necíti a radšej by ste si mali obaja užívať život. Psychologička Muráriková zároveň upozorňuje, že vo váhavcovi sa nemusí zákonite skrývať len vetroplach, ktorý to s vami nemyslí vážne. „Pokojne môže ísť o človeka, ktorý má silne vyvinutý zmysel pre zodpovednosť. Jeho partnerka si žiaľ neraz jeho opatrnosť a nechuť hrnúť sa do založenia rodiny vysvetlí ako ľahostajnosť alebo nezáujem.“
Hoci vaše túžby nie sú, samozrejme, o nič menej dôležité ako partnerove, tlačiť ho do niečoho, čo vlastne nechce alebo sa o tom ešte nerozhodol, je obyčajná manipulácia, ktorá v konečnom dôsledku len prehĺbi priepasť medzi vami. Podľa psychologičky nezhody medzi vami v otázke dieťaťa spôsobuje to, že sa na rovinu neporozprávate o svojich pocitoch a skrytých obavách. Kým vy veľmi túžite po materstve a máte pocit, že vášho partnera spoločná rodina vonkoncom nezaujíma, on môže v skutočnosti potláčať strach z toho, či bude dobrý otec a dokáže sa o vás aj o bábätko postarať. Práve otvorený rozhovor by vám mal pomôcť si svoje postoje raz a navždy vyjasniť a dospieť k uspokojivým kompromisom. Vyvarujte sa robiť rozhodnutia poza partnerov chrbát! Možno si poviete, že keď tajne vysadíte antikoncepciu a narafičíte to tak, aby ste otehotneli spontánne, bude napokon rád, že bude otcom. Môže sa však stať pravý opak. Navyše, ak sa o tom niekedy dozvie, bude to považovať za zradu a možno navždy stratíte jeho dôveru.
Dvadsaťsedemročná Daniela sa na tému dieťa rozprávala s priateľom hádam miliónkrát, on síce proti dieťaťu nenamieta, odbíja ju však tvrdením, že sa netreba nikam ponáhľať a na dieťa ešte majú čas. Podľa psychologičky Murárikovej jej tým partner vlastne hovorí, že na dieťa má čas on a ešte nechce uvažovať o založení rodiny. Alebo dokonca o tom, že si vôbec založí rodinu. To, že on ešte nechce dieťa, však neznamená, že by ste to mali prijať ako hotovú vec a tajne plakať do vankúša. Dá sa dohodnúť na kompromise, napríklad si vytýčiť časový horizont, do ktorého by ste chceli bábätko priviesť na svet. Pokiaľ váš partner dieťa vytrvalo odmieta, možno by ste mali zhodnotiť, čo je vám prednejšie. Stojí vám láska k nemu za to, aby ste obetovali svoju túžbu po deťoch? Alebo je pre vás materstvo životná priorita?
Mužské potreby a zranený chlapec v mužovi
Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv vyliečiť. Až potom dokážu dať vo vzťahu žene to, čo ona potrebuje. Mať pekný, fungujúci, harmonický a najmä dlhotrvajúci vzťah je snom asi väčšiny z nás. Pravda je však, bohužiaľ, aj tá, že len málokomu sa to naozaj podarí. Nejde len o to, že žijeme v uponáhľanej dobe, kedy ľudský kontakt často nahrádza ten virtuálny, ale možno aj o to, že sa nechápeme. Aspoň taký názor zastáva spisovateľ, odborník na vzťahové poradenstvo, autor knihy Ako ju pochopiť Stanislav Ličko. Podľa Stanislava Lička fungujúci vzťah je taký, v ktorom obaja partneri pristupujú k sebe s láskou, úctou a rešpektom. Je to vzťah, v ktorom obaja partneri pochopili a vyrástli do určitej zrelosti a dospelosti. Kde obaja partneri prevzali zodpovednosť za svoje potreby, pocity a emócie. Taký, v ktorom druhého neobviňujú za to, aký majú život. Je to vzťah, v ktorom sa obaja rozhodli byť spolu dobrovoľne a prijímajú toho druhého takého, aký je. Dokonca si uvedomujú, že tam vonku pre nich existujú stovky, možno tisíce rovnako vhodných partnerov, ale napriek tomu sa rozhodli byť spolu. Obaja si uvedomujú svoju hodnotu a sebalásku. Ďalej sa nesnažia toho druhého meniť na svoj obraz, ale ho rešpektujú takého, aký je. Muž je mužom a žena ženou. Chápu svoje role vo vzťahu a uvedomujú si rozdielnosti mužskej a ženskej bytosti. Dokážu otvorene komunikovať o akejkoľvek téme a o svojich potrebách. Hľadajú riešenia svojich problémov a ak niečo nefunguje, aktívne na tom pracujú, aby sa to zlepšilo.
5 psychologických faktov o mužoch, ktoré vyjadrujú, čo muži chcú vo vzťahoch
Ličko definuje 3 piliere fungujúceho vzťahu:
- Chémia - dokážu sa aj po rokoch správať k sebe ako partneri (milenci) a nie ako spolubývajúci alebo obchodní partneri.
- Komunikácia - Dokážu spolu komunikovať o akejkoľvek téme bez toho, aby sa báli, že ich ten druhý neprijme.
- Kompatibilita - Majú veľmi podobné alebo rovnaké životné hodnoty - “pohľad na svet“.
Prvá vec, ktorú by si mali podľa Stanislava Lička muži uvedomiť je to, že žena sa potrebuje každý jeden deň uistiť, že ju muž miluje. Spôsoby, akými sa dá vyjadrovať láska, je mnoho. Každá žena a každý muž sa cíti byť milovaný iným spôsobom. Niekto potrebuje dotyky, niekto darčeky, niekto slová uznania - verbálne prejavy, niekto pozornosť a niekto skutky služby. Pre ženu je jej intímny vzťah s mužom jedna z najdôležitejších vecí v jej živote. Vzťah s mužom, ktorého miluje a dokáže sa mu s dôverou odovzdať. Pre muža by mala byť priorita jeho životné poslanie. Niečo, čo mu dáva akýsi vyšší zmysel jeho života. Ak niečo takéto muž nemá, môže sa stať to, že jeho partnerka sa stane jeho vyšším zmyslom života a tu nastáva problém.
Zanedbávanie partnerky po narodení dieťaťa
Ženy sa často cítia zanedbávané po narodení dieťaťa. S manželom sme mali úžasný vzťah predtým, ako sa nám narodil syn (teraz 20 mesiacov). On je veľmi milujúci človek, je verný, je zodpovedný, príkladne sa o svoju rodinu stará, ale mám pocit, že nám naše dieťa tak trošku rozbilo vzťah. On sa venuje stále iba jemu, vždy keď je doma z roboty tak sa hrajú spolu aj 12 hodín denne. Ja len varím, upratujem a snažím sa mu každý deň urobiť s niečím radosť, aby videl, že ho veľmi milujem a že mi záleží na tom, aby to cítil. No on mi prestáva venovať pozornosť. Všetko sa točí len okolo malého a už sú aj dni kedy ani neviem či sme si vôbec dali len jednu malú pusu alebo objatie. Mám pocit že ho strácam, že si ma neváži a že ma neocenuje. Snažím sa mu robiť prekvapenia ako večera pri sviečkach alebo zariadiť nech sme sami a ideme do kina či na večeru no on je vždy len nervózny a žiadna romantika či naklonnosti nehrozia. Tvrdi že ma veľmi miluje ale odkedy sa nam narodil syn nejako na mna zabuda. Sex máme tak maximalne raz do mesiaca a nie ze by na to nebol cas,jednoducho mam pocit ze ho to ani nezaujima.ked to navrhnem tak je,a ked nie tak nemusi byt ani pol roka lebo on sa k tomuto nejako nepričini sam od seba. Niekedy som zúfalá, a neverím ze ma miluje tak ako tvrdi, lebo mu mozem aj plakat aj vycitat, vzdy ho to mrzi, place aj on, slubi ze sa uvedomy a zacne si ma viac vsimat no vydrzi to dva dni a je to vsetko spet. Veľmi ma to trapi, rozhovory uz nezaberaju a mam pocit ako keby som mu bola ukradnuta aj ked tvrdi opak, ale sprava sa tak.
Keď do života dvoch ľudí vstúpi tretia osoba - dieťa, vzťah rodičov prechádza určitou skúškou. Aj keď je narodenie dieťaťa dlho a netrpezlivo očakávané, tvárou v tvár každodennej všednosti života začne mnoho oteckov na dieťa žiarliť. Je to u vás rovnaké? Nesnažte sa súperiť s bezmocným nemluvňaťom o pozornosť svojej partnerky ani nesústreďujte všetku jej pozornosť na seba. Keď sa cítite odstrčení, zanedbávaní a žiarlite na svoje dieťa, porozprávajte sa o tom s jeho matkou. Vyjadrujte svoje emócie a jasne ich povedzte. Len úprimný partnerský rozhovor zabezpečí, že medzi vami nebudú narastať konflikty a nedorozumenia, ktoré potom môžu narušiť rodinný pokoj. Prvé týždne po pôrode a šestonedelí sú pre ženu vyčerpávajúcim obdobím. K tomu sa pridávajú únava a bezsenné noci pri dieťati. Namiesto toho, aby ste v sebe živili negatívne emócie a žiarlivosť na svoje dieťa, zapojte sa do starostlivosti oňho. Zregenerovaná a odpočinutá mamička, ktorá nemusí myslieť na všedné domáce práce v čase, keď dieťa spí, bude mať viac času na vás. Vaša situácia je úplne iná a je to matka dieťaťa, kto vás odstraňuje od povinností spojených so starostlivosťou o novorodenca? S týmto stavom sa nezmierte. Obmedzený kontakt s dieťaťom môže len zvýšiť žiarlivosť, pocity prehliadania a váš hnev. Povinnosti spojené s dieťaťom sú pre vás oboch novou situáciou, preto sa nenechajte odsunúť na vedľajšiu koľaj. Aktívne sa zapájajte do života svojho dieťatka. Na začiatok skúste partnerku zbaviť jednoduchých povinností, ako sú nakupovanie, prebaľovanie, kúpanie alebo prechádzky s dieťaťom, a začnite si s dieťatkom budovať jedinečné otcovské puto. Ak pracujete, snažte sa o dieťa postarať aspoň večer. Po pôrode si nezabudnite vážiť mamičku svojho dieťatka, vnímajte v nej znova ženu a posilňujte svoj vzťah. Je veľmi dôležité, aby ste sa aj po narodení dieťaťa naďalej starali o vzájomné city a podporovali ich. Využite tieto chvíle na 100 % a prežívajte čas spoločnými rozhovormi o niečom úplne inom, ako sú rodičovské starosti. Ukážte partnerke, že potrebujete nehu a blízkosť, ale tiež iniciujte aj malé gestá, ktorými si môžete vzájomne prejavovať lásku. Sú vaše fyzické kontakty obmedzené, pretože v noci medzi vami spí vaše dieťa? Skúste sa s partnerkou dohodnúť, aby sa dieťatko od začiatku učilo spať vo vlastnej postieľke. Žena nemusí mať po pôrode chuť na sex. Jej telo potrebuje čas na zotavenie a rozbúrené hormóny sa musia stabilizovať. V tomto období sa môže objaviť baby blues a dokonca aj popôrodná depresia. Zahrňte ju v tomto období nežnou starostlivosťou, aby sa cítila krásna a milovaná. Časom sa túžba vráti sama. Buďte trpezliví, nenaliehajte na sex a netlačte na ženu. Snažte sa pochopiť, že je prirodzené, že sa vaša partnerka o tieto záležitosti zaujíma o trochu menej.
Právne aspekty nezáujmu otca
Dáša má pätnásťročnú dcéru, ktorú jej otec nikdy nevidel a ani neplatí výživné. Pred piatimi rokmi sa vydala a zmenila si priezvisko. Chcela ho zmeniť aj dcére, no matrika jej to nepovolila. Nemala súhlas otca. Matrika vyžadovala notárom overený súhlas od otca. Vraj musí rešpektovať jeho práva. "Rada by som vedela, či naozaj potrebujem jeho súhlas na zmenu dcérinho priezviska, pretože sa mi zdá hlúpe, aby mal ten človek nejaké práva, keďže ju ani nepozná. Neviem ani, ako mám získať jeho súhlas, pretože neviem, kde býva," obrátila sa na Právnu televíznu poradňu Dáša.
Pokiaľ ide o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, podľa zákona o matrikách je vždy potrebný súhlas oboch rodičov. "Avšak, ak existujú na to relevantné dôvody, tak nesúhlas jedného z rodičov môže nahradiť súd. Ide o konanie podľa §35 zákona o rodine, v prípade, že sa rodičia nedohodnú o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, medzi ktoré priezvisko určite patrí," uviedla advokátka Bronislava Pavelková. Ak súd dá súhlas so zmenou priezviska, tak ten sa spolu so žiadosťou predloží na matrike. Tá ho následne zapíše. Pre vydanie takéhoto súhlasu je podstatné, či ten druhý rodič sa snaží rozvíjať vzťah s dieťaťom alebo sa oň vôbec nezaujíma.
"Ak ide o otca, ktorý dcéru pätnásť rokov nevidel, neplatí na ňu, tak sú všetky dôvody nie len na zmenu priezviska, ale trebárs aj na osvojenie dieťaťa," dodala Pavelková.
Ohľadom osvojenia dieťaťa manželom matky ti poradia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v tvojom meste, na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pokiaľ biologický otec žije a neudelí súhlas, pravdepodobne to žiadny súd neurobí. Prvé čo ti povedia, že výživné si si mohla od neho súdom vymáhať a že biologický otec je rodič, čo má svoje rodičovské práva. Nie je ľahké zbaviť týchto práv kohokoľvek. Musel by fakt urobiť niečo hrozné. Čo sa týka priezviska aj to môžeš po svadbe so svojim priateľom dcére zmeniť len na základe rozhodnutia súdu a tak isto sa vyžaduje súhlas otca. Lenže tu skôr súd rozhodne kladne, lebo z praxe viem, že ak dieťa samé sa stotožňuje s novým priezviskom matky, prípadne má nového súrodenca, je v jeho záujme aby sa volalo rovnako a cítilo sa tak súčasťou novej rodiny. Takže vtedy rozhodnú a aj keď biologický otec nesúhlasí, priezvisko dieťaťu zmenia. Napriek tomu však výživovacia povinnosť a rodičovské práva zostávajú biologickému otcovi.
