Nadmerné užívanie alkoholu jedným z partnerov v rodine predstavuje závažný sociálno-patologický jav s hlbokými a rozsiahlymi dopadmi na všetkých jej členov, predovšetkým však na maloleté deti.
Čo je syndróm fetálneho alkoholového spektra (FASD)?
Alkohol je teratogén, teda látka, ktorá poškodzuje vyvíjajúci sa plod. Prechádza cez placentu priamo k dieťaťu, ktoré má po 15 minútach takú koncentráciu alkoholu v krvi ako jeho matka. Výsledkom môže byť syndróm fetálneho alkoholového spektra (FASD - Fetal Alcohol Spectrum Disorders), ktorý sa okrem iného prejavuje poruchami mentálneho a telesného vývoja, zmyslového spracovania, netypickým správaním a prežívaním emócií. Syndróm nemusia mať len deti žien s ťažkým alkoholizmom. Prvé deti alkoholičiek bývajú podľa nej často najmenej postihnuté. S každým ďalším prírastkom, keď sa závislosť prehlbuje, sa zhoršuje aj stav detí.
FASD zahŕňa celé spektrum vývinových porúch u detí, ktorých matky počas tehotenstva požívali alkohol. Fetálny alkoholový syndróm (FAS) je najzávažnejšia porucha spomedzi porúch fetálneho alkoholového spektra. Poruchy fetálneho alkoholového spektra predstavujú poškodenie, ktoré sa prejavuje ako kombinácia spomalenia rastu, nervového postihnutia a viditeľne abnormálneho vývoja tváre. Medzi jeho dôsledky patria kognitívne poruchy, porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), problémy s učením, problémy s pamäťou, so správaním a tiež oneskorenie reči a jazyka.
Je známe, že FASD je spôsobené pitím alkoholu matkou počas tehotenstva, najmä ťažkým pitím. Doteraz sa o vplyve príležitostného pitia vedelo málo. A práve to nová štúdia zmenila. Navyše je to prvá štúdia, ktorá tento vplyv študovala u detí z rôznych etnických skupín.
Vedci použili umelú inteligenciu. Pomocou nej analyzovali trojrozmerné snímky detí zhotovené vo veku 9 (3149 detí) a 13 rokov (2477 detí). Deti boli súčasťou holandskej štúdie Generation R. Ide o prebiehajúcu populačnú štúdiu tehotných žien a ich detí. Deti v tejto štúdii sa narodili medzi januárom 2006 a aprílom 2009.
„Tvár má zložitý tvar a jej analýza je náročná úloha. 3D zobrazovanie nám veľmi pomáha, ale vyžaduje si to oveľa pokročilejšie algoritmy,“ skonštatoval Roshchupkin. „Preto sme pre túto úlohu vyvinuli algoritmus založený na umelej inteligencii, ktorý zhotovuje 3D snímky tváre s vysokým rozlíšením a vytvára 200 jedinečných meraní. Tie sme analyzovali a hľadali súvislosti s prenatálnym vystavením alkoholu. Vytvorili sme tepelné mapy, ktoré zobrazujú špecifické črty tváre spojené s konzumáciou alkoholu matkami.“
Informácie o tom, koľko toho matky vypili, získali vedci z dotazníkov, ktoré ženy vyplnili na začiatku, v polovici a na konci tehotenstva. Vedci ich rozdelili do troch skupín: matky, ktoré pred tehotenstvom ani počas neho nepili (kontrolná skupina); matky, ktoré pili počas troch mesiacov pred otehotnením, ale prestali, keď otehotneli; a matky, ktoré pili počas tehotenstva, vrátane tých, ktoré pili iba počas prvého trimestra tehotenstva, a tých, ktoré pokračovali v pití počas celého tehotenstva.
„Zistili sme štatisticky významnú súvislosť medzi prenatálnou expozíciou alkoholu a tvarom tváre u deväťročných detí. Čím viac alkoholu matky vypili, tým viac štatisticky významných zmien bolo. Najčastejšími znakmi boli vytočená špička nosa, skrátený nos, vytočená brada a vytočené spodné viečko,“ uviedol Xianjing Liu, ktorý vyvinul algoritmus umelej inteligencie. „V skupine matiek, ktoré pili po celú dobu tehotenstva, sme zistili, že aj keď matky počas tehotenstva pili veľmi málo, menej ako 12 gramov týždenne, bolo možné pozorovať súvislosť medzi expozíciou alkoholu a tvarom tváre detí. Je to prvýkrát, keď bola preukázaná súvislosť pri tak nízkom množstve konzumácie alkoholu.“
U starších detí súvislosť medzi konzumáciou alkoholu a tvarom tváre bola slabšia a pri skúmaní údajov u detí vo veku 13 rokov už nebola zistená žiadna významná súvislosť. „Je možné, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa a pôsobením ďalších faktorov prostredia sa tieto zmeny môžu oslabiť alebo byť zastreté normálnym rastom. To ale neznamená, že vplyv alkoholu na zdravie zmizne.“
Prejavy FASD v detstve a škole
Ako príklad z praxe uvádza matku, ktorá počas tehotenstva pila. Nosková hovorí, že deti s FASD sú veľmi náročné. Ako bábätká často plačú, potrebujú viac upokojovania a blízkosti. Vyvíjajú sa podobne ako ich rovesníci, len mierne zaostávajú. Prvé problémy nastávajú v škôlke. „Zaostávajú za rovnako starými deťmi stále viac, javia sa, akoby mali menej rokov. Obrazne povedané, do škôlky príde bábätko. Má päť rokov, ale potrebuje prístup ako dieťa v jasliach,“ vysvetľuje pediatrička. Dodáva, že učiteľky to často ani netušia. Mnohé deti sa v škôlke dokážu prispôsobiť režimu a môže sa zdať, že všetko je v poriadku. Skutočný náraz prichádza v škole. Podľa Noskovej práve tam sa naplno ukáže oslabenie exekutívnych funkcií dieťaťa - akéhosi letiskového dispečingu mozgu. Ak správne nefungujú, dieťa nevie, aká je hodina, čo si má pripraviť, čo sa bude diať. Nedokáže dokončiť úlohu a fungovať v rámci vyučovania. Keď niečo nestíha a učiteľka mu povie „dokončíš to doma“, môže vybuchnúť do agresivity.
Lekárka hovorí, že v škole sa tieto deti zvyčajne „odpoja“ alebo vyrušujú. Ich správanie často pripomína iné diagnózy či poruchy, napr. ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) vďaka podobným príznakom, ako sú napríklad nepozornosť či impulzívnosť. Okolie vníma deti ako vzdorovité, nevychované a také, ktoré robia naschvály. Postihnuté deti totiž niekedy situáciu zvládnu, inokedy nie. Podľa Noskovej deti s FASD najlepšie fungujú v režime jeden na jedného. Preto potrebujú v škole dobrého asistenta, niekedy volia rodičia domáce vzdelávanie. S dospelým, ktorý ich vedie krok po kroku, podávajú prekvapivo dobré výkony. Často majú aj silnú mechanickú pamäť - naučia sa dlhé básne či texty. Ich schopnosti sú rozvinuté nerovnomerne, písanie môžu mať na úrovni desiatich rokov, čítanie ôsmich a pochopenie čítaného na úrovni šiestich rokov.
Vplyv otca na vývoj dieťaťa
Napriek tomu, že dieťa vyrastá v tele matky, do veľkej miery jeho zdravie a vývoj môže ovplyvniť aj jeho otec. To, akým spôsobom žil v období pred oplodnením ženy, sa odzrkadľuje aj na spermiách a následne ovplyvňuje zdravie a vývoj plodu. Chcete bábätko? Ale čo otec? Je známe, že keď tehotná žena konzumuje alkohol vo väčších množstvách, plod môže trpieť fetálnym alkoholovým syndrómom. Deti s týmto syndrómom trpia vážnymi problémami - retardovaným intelektom, zakrpateným rastom, poruchami nervového systému, sociálnymi problémami a izoláciou. Doposiaľ si oteckovia mysleli, že oni sú v tom „nevinne“ a že ich vzťah k alkoholu alebo jeho konzumácia sa na vývoji plodu neodzrkadlí. Bol to však omyl. Prelomový výskum odhalil skutočnosť, ktorá ukazuje, že aj oteckovia sú zodpovední za vývoj tohto syndrómu a neraz viac ako matka.
Autori štúdie veria, že konzumácia alkoholu má vplyv na tie gény v spermiách, ktoré sú zodpovedné za správny vývoj plodu. Tieto súvislosti doposiaľ študovali na myšiach samcoch, ktorým dávali rôzne koncentrácie alkoholu, kontrolná skupina dostávala len fyziologický roztok. Následne myši krížili a skúmali plody, ktoré takto vznikli. Zistili doposiaľ neznámy a prekvapujúci dôkaz, že konzumácia alkoholu otcom plodu, môže priamo a výrazne ovplyvniť jeho vývoj.
Zmeny, ktoré sa vo vývoji plodu udiali počas štúdie vplyvom konzumácie alkoholu u samca myší neboli vôbec zanedbateľné, skôr naopak. V porovnaní s kontrolnou skupinou, kde sa plody vyvíjali úplne podľa očakávaní, sa plody otcov „alkoholikov“ vyvíjali podstatne horšie. Vyskytli sa u nich vážne vývojové abnormality - abnormálny vývoj orgánov a tiež abnormálny vývoj mozgu. Výsledok štúdie je o to prekvapivejší, že doposiaľ ani odborníci nepredpokladali až takúto súvislosť medzi životosprávou otca a vývojom plodu, takmer všetko kládli na ramená matky. Ukázalo sa však, že je to veľmi mylná predstava a že aj otcove návyky pred počatím môžu spôsobiť výrazné abnormality plodu.
Dôsledky alkoholizmu v rodine na dieťa
Alkoholizmus rodiča má rozsiahly a negatívny vplyv na dieťa, ktorý sa prejavuje v rôznych oblastiach jeho života. Deti alkoholikov sú ohrozené množstvom emocionálnych, mentálnych a behaviorálnych problémov.
Emocionálne a psychické problémy
Deti alkoholikov často trpia úzkosťou, depresiou, pocitmi viny, hanby a osamelosti. Žijú v neustálom strachu a neistote, čo negatívne ovplyvňuje ich sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty. Nedostatok bezpečia a dôslednosti v rodine im bráni v normálnom emocionálnom vývoji.
Problémy v správaní
Deti alkoholikov môžu mať problémy so správaním, ako sú agresivita, impulzivita, hyperaktivita a poruchy pozornosti. Často sa u nich vyvinie rizikové správanie, ako je užívanie alkoholu a drog, promiskuita a kriminálne aktivity.
Problémy vo vzťahoch
Deti alkoholikov majú často problémy nadviazať a udržať si zdravé vzťahy. Nedôverujú druhým, majú strach z odmietnutia a opustenia, čo im bráni v budovaní intímnych a trvalých vzťahov.
Problémy v škole a v práci
Deti alkoholikov môžu mať problémy v škole, ako je zhoršenie školského prospechu, strata záujmu o učenie a problémy s koncentráciou.
Mechanizmy zvládania a rodinné roly
V dysfunkčných rodinách s alkoholizmom si deti často osvojujú určité roly, ktoré im pomáhajú zvládať napätie a chaos v rodine. Tieto roly však môžu mať negatívny vplyv na ich vývoj a fungovanie v dospelosti.
- Hrdina: Zodpovedné a samostatné dieťa, ktoré sa snaží pomáhať s rodičovskými povinnosťami a udržiavať pokoj v rodine.
- Prispôsobivý: Dieťa, ktoré sa nesťažuje a snaží sa zapadnúť a prispôsobiť sa situácii.
- Zmierovateľ: Citlivé dieťa, ktoré sa snaží napĺňať emocionálne potreby ostatných a zanedbáva svoje vlastné.
- Obetný baránok: Dieťa, ktoré má negatívne správanie, aby odpútalo pozornosť od závislého a prejavilo pocity, ktoré závislý nedokáže.
- Stratené dieťa: Dieťa, ktoré sa utiahne do sveta fantázie a vyhľadáva istotu v osamelosti.
V dospelosti sa deti, ktoré si osvojili určité rodinné roly, môžu na tieto roly zafixovať a bráni im to v plnom rozvoji a sebavyjadrovaní. Roly bránia autentickej komunikácii potrebnej pre intimitu a môžu zakrývať nediagnostikovanú depresiu a úzkosť.
Dospelé deti alkoholikov (DDA)
Dospelé deti alkoholikov (DDA) je termín, ktorý sa používa na označenie ľudí, ktorí vyrastali v rodinách s alkoholizmom a prenášajú si problémy z detstva do dospelosti. Títo ľudia majú často problémy s identitou, sebaúctou, vzťahmi a emočnou reguláciou.
Psychologička Janet Geringer Woititz sa počas svojej kariéry venovala najmä dospelým, ktorých vychovali alkoholici. Zistila, že tieto deti nežili kvalitný život, nemali dobré vzťahy, skoro nič v živote nedosiahli a životná úroveň bola podstatne nižšia. Lisa Frederiksen vytvorila termín "sprostredkované pitie" na označenie negatívneho dopadu alkoholika na druhých vo forme "toxického stresu".
Možnosti riešenia a prevencie
Alkoholizmus v rodine je komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenie. Spoločnosť a odborníci ponúkajú rôzne formy pomoci a prevencie.
Pomoc pre deti:
Deti z rodín ohrozených alkoholizmom rodičov sa môžu obrátiť na nízkoprahové kluby, školných psychológov, krizové linky, internetové poradne a organizácie, ktoré priamo takto ohrozeným deťom pomáhajú.
Pomoc pre dospelých:
Dospelí, ktorí vyrastali v rodinách s alkoholizmom, môžu vyhľadať pomoc v AT poradniach (ambulantné poradňa pre užívateľov návykových látok), psychiatrických liečebniach alebo u špecializovaných psychiatrov a psychológov. Tiež existujú podporné skupiny ako Anonymní alkoholici a Anonymní narkomani.
Prevencia:
Kľúčovou súčasťou prevencie je systematická masmediálna osveta. Dôležité je upozorňovať verejnosť na riziká konzumácie alkoholu počas tehotenstva, ale aj na to, že neexistuje bezpečná dávka alkoholu. Rovnako dôležité je vzdelávať aj budúcich rodičov o vplyve životného štýlu otca na zdravie a vývoj dieťaťa.
Zneužívanie alkoholu rodičom, či už v tehotenstve alebo počas detstva dieťaťa, má dlhodobé a vážne následky. Včasná intervencia, podpora rodiny a spoločnosti môžu pomôcť zmierniť tieto dopady a umožniť deťom viesť plnohodnotnejší život.
Vplyv alkoholu na mozog dospievajúcich
tags: #nadmerne #uzivanie #alkoholu #partnetom #matky #vplyv