Identifikácia vysokého intelektuálneho nadania prináša rodičom často pocit zadosťučinenia. Prevláda intuitívna predstava, že kognitívny náskok dieťaťa je akýmsi „predplateným lístkom“ k bezproblémovej vzdelávacej ceste. Avšak realita odhaľuje oveľa komplikovanejší obraz.
Dieťa s intelektovým nadaním má mimoriadne vysokú úroveň schopností v celom okruhu oblastí a tým pádom jeho mentálny vek je vyšší ako u jeho rovesníkov. Intelektové nadanie má 3 hlavné znaky: IQ je rovné alebo vyššie ako 130, čo predstavuje približne 3% populácie detí. Tvorivosť a nápaditosť dieťaťa je na vysokej úrovni. Znaky na rozpoznanie nadaného dieťaťa sú veľmi individuálne a niekedy je náročné aj pre rodiča ich správne identifikovať. Líšia sa vekom dieťaťa a rovnako aj jeho individualitou.
Nadané deti sa vyznačujú mnohými špecifickými charakteristikami a jedinečnými prejavmi. Medzi najtypickejšie patria: intelektuálne záujmy - nadané deti sa často zaujímajú o veci, na ktoré bežné deti ešte nestačia alebo ich nezaujímajú. Nonkonformita - deti sa vyznačujú menším prispôsobovaním sa prevládajúcim postojom, presvedčeniam a spôsobom správania v sociálnej skupine. Zmysel pre humor - humor je v skutočnosti nezhoda, t.j. očakávame, že sa niečo stane, ale stane sa niečo úplne iné - a to je to, čo robí väčšinu vtipov zábavnými. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nadané deti sa vyznačujú citlivejším a vnímavejším prežívaním ako bežné deti. Emocionálna inteligencia - na vysokú emočnú inteligenciu nadaných detí poukázalo množstvo výskumov. Hypersenzitivita - nadané deti veľmi intenzívne a senzitívne prežívajú vnútorné a vonkajšie podnety. Opäť sa jedná o charakteristiku, ktorá bola preukázaná mnohými výskumami. Jedná sa o vlastnosti nevyhnutné pre vykonávanie rôznych psychických činností, ktoré sú spojené s procesom učenia a riešením problémov (napr. priestorová predstavivosť, pamäť či pozornosť). Skúmanie týchto vlastností patrí k najatraktívnejším témam v psychológii nadania s najdlhšou históriou. Nie je preto v silách žiadneho článku zhrnúť všetky prejavy. Sebaregulačné procesy - vedomé usmerňovanie vlastných myšlienok, schopností a procesu učenia. Flexibilita - základná zložka tvorivosti. Preferovanie komplexnosti/zložitosti - väčší záujem o komplexné a zložité úlohy.
Aj keď je nadanie vo všeobecnosti vnímané ako pozitívny atribút, osobnosť nadaného dieťaťa nemusí vždy zapadnúť do očakávaní a noriem spoločnosti. Často sa stáva, že prejavy nadaných detí sú vnímané ako problematické, čo môže viesť k nesprávnym diagnózam a neefektívnym výchovným prístupom.
Bežné prejavy nadaných detí považované za problematické
Nadané deti sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré sú niekedy mylne interpretované ako problémové správanie. Medzi najčastejšie patria:
- Hyperaktivita a nepokoj: Deti môžu byť neposedné, často vykrikovať na vyučovaní, vrteť sa alebo sa hrať s rôznymi predmetmi, hoci sú plne koncentrované na učebný proces.
- Perfekcionizmus: Neochota prijať prehru, chybu, nedokonalosť alebo kritiku.
- Neakceptovanie autority: Neochota poslúchnuť autoritatívne príkazy, výhrady a argumentácia voči požiadavkám, čo okolie niekedy vníma ako drzosť alebo negativizmus.
- Problémy v sociálnych kontaktoch: Prílišná introverzia, neochota spolupracovať, alebo naopak, snaha viesť a riadiť ostatných.
Tieto prejavy môžu pretrvávať až do dospelosti, ale správnym výchovným prístupom a zrením sa môžu postupne eliminovať.
Nadanie a poruchy: Spoločné črty
V extrémnejších prípadoch má nadanie spoločné črty s niektorými poruchami, alebo sa s nimi spája. Ide najčastejšie o:
- Vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia)
- Vývinové poruchy správania, najčastejšie ADHD (syndróm poruchy pozornosti a hyperaktivita)
- Aspergerov syndróm
Vývinové poruchy učenia a nadanie
Spojenie intelektového nadania a poruchy učenia sa môže zdať paradoxné. Samotná vývinová porucha učenia neznamená znížený intelekt, ale len zníženú schopnosť spracovávať určité informácie. U nadaných detí sa často vyskytujú poruchy čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia) a počítania (dyskalkúlia). Identifikácia týchto porúch je však náročná, pretože sa navzájom prekrývajú. Napríklad, nadaní dyslektici si dokážu z kontextu domyslieť ťažkočitateľný text. Nadaní dyskalkulici môžu mať výborné logické myslenie a riešiť náročné príklady logickou úvahou, ale ľahko sa pomýlia pri výpočte alebo majú problém naučiť sa násobilku. Tieto deti sú niekedy podozrievané z nepozornosti, neusilovnosti alebo nedbalosti.
Vzdelávacie prístupy pri zistení alebo podozrení z vývinovej poruchy učenia u nadaného žiaka sú podobné ako pri bežných deťoch s touto poruchou: používanie pomôcok, akceptácia poruchy pri hodnotení, dostatok času pri riešení úloh a dôraz na silné stránky dieťaťa. Je dôležité rozvíjať dieťa v tom, v čom je nadané, a nie ho tvrdo precvičovať v aktivitách, s ktorými má problémy. Z dyskalkulika môže vyrásť vynikajúci matematický teoretik, informatik alebo architekt.
ADHD syndróm a nadanie
Nadané deti sú známe svojou hyperaktivitou, ktorá pripomína prejavy ADHD syndrómu. Deti s ADHD sú impulzívne, neobsedia, nevedia si organizovať veci ani čas, majú prelietavú pozornosť, v škole vykrikujú a nedokážu vyčkať na rad. Rozlišovacím kritériom medzi prejavmi nadania a ADHD je schopnosť dlhšej koncentrácie. Nadané deti sa dokážu dlhodobo sústrediť, ak sa zaoberajú zaujímavou činnosťou.
Pri vzdelávaní týchto detí je dôležité dohodnúť si s nimi pravidlá a systém odmeny za ich dodržiavanie. Hyperaktívne nadané deti slúžia aj ako "indikátor" zaujímavosti vyučovania - príznaky sa eliminujú, ak sa dieťa zahĺbi do preňho zaujímavej činnosti.
Aspergerov syndróm a nadanie
Aspergerov syndróm je porucha v rámci autistického spektra. Na rozdiel od autistov, Aspergeri nemajú oneskorený ranný rečový vývin a dokážu relatívne dobre komunikovať. Inteligencia pri Aspergerovom syndróme býva priemerná alebo nadpriemerná. Aspergeri majú problémy v komunikácii s rovesníkmi, nevedia čítať neverbálne signály, slová berú doslovne a nedokážu svoje odpovede formulovať podľa spoločenských zvyklostí. Často sa vo svojej reči rozbehnú a neberú ohľad na to, že ich nikto nepočúva. Ďalším znakom býva vysoké zanietenie pre nejakú oblasť, ktorú si dopodrobna študujú a pamätajú. Deti s Aspergerovým syndrómom sú málo flexibilné, ťažko prijímajú zmeny a potrebujú mať svoj poriadok.
Nadané deti s Aspergerovým syndrómom sa pri dobrom vedení dokážu naučiť veciam, ktoré sú pre nich prirodzene nepochopiteľné, a v živote celkom normálne fungovať a užitočne využiť svoje danosti v práci. Tento syndróm je niekedy pripisovaný niektorým výnimočným osobnostiam, ako napríklad Newton, Einstein alebo Bill Gates.
Vzdelávanie nadaných detí s Aspergerovým syndrómom vyžaduje viac sekvencie, rutiny v poradí činnosti, zadávanie skôr konvergentných úloh, časté používanie obrázkov, piktogramov, symbolov, grafov, tabuliek a nácvik sociálnych zručností.
Podvýkonoví nadaní
Niektorí nadaní akoby nedbali na svoj školský výkon a pracovali pod úrovňou svojich schopností. Ide často o vyhranené osobnosti, ktoré sú ochotné investovať len do pre nich zaujímavých činností. Problém vyjde na povrch, ak sa tieto zaujímavé činnosti nekryjú s požiadavkami školy. Najčastejšie sa takto prejavujú nadaní v adolescentnom veku a skôr chlapci ako dievčatá (napr. vynikajúce výkony vo fyzike, ale podpriemer v prírodopise a jazykoch). Takíto nadaní majú predpoklad byť úspešní v budúcom pracovnom živote a v konečnom dôsledku je možno takáto kombinácia výhodnejšia ako v prípade nadaných, ktorí sú vynikajúci vo všetkom a majú problém si vybrať svoje kariérne smerovanie.
Vo vzdelávaní podvýkonových nadaných je vhodné uzavretie dohody o hraniciach - plnenie si aspoň základných povinností v neobľúbených predmetoch a podpora a dostatok priestoru pre rozvíjanie sa v oblasti záujmu. Príčinou podvýkonovosti však môžu byť aj neodhalené poruchy (napr. vývinová porucha učenia).
Nadané dievčatá
Samotné intelektové nadanie nie je viazané na pohlavie. Rozdiely sa zistili skôr v štruktúre a rozložení inteligencie (v štruktúre - muži bývajú lepší v priestorovom myslení, ženy vo verbálnom; v rozložení - inteligencia mužov je rozložená extrémnejšie). Nadané dievčatá sa v niektorých školách a triedach pre nadaných žiakov vyskytujú v menšine. Tento jav sa pripisuje ich lepšej prispôsobivosti, vďaka ktorej zostáva ich nadanie častejšie nerozpoznané.
Riešenia a prístupy pre nadané deti
Mám 7-ročnú dcéru, ktorá tento školský rok nastúpila do prvej triedy. Na školu sa strašne tešila, zodpovedne si všetko chystala. Jej radosť zo školy trvala presne 2 týždne. a „Načo mám na úlohu čítať to, čo som čítala v škole už trikrát a viem to naspamäť“. Pravdou je, že do školy nastupovala s tým, že poznala kompletnú abecedu, ktorú sa naučila sama. Po slabikách si bola schopná prečítať jednoduchý text, do 20 spočítavala aj s prechodom cez desiatku bez problémov, mala pomerne veľký rozhľad o témach, ktoré bežným prváčikom nie sú úplne blízke. Veľmi ma mrzelo, že nadšenému prváčikovi dokázala škola zobrať elán a chuť do učenia v priebehu dvoch mesiacov. Nebolo to pani učiteľkou, tú dcéra milovala a aj ja som z nej mala veľmi dobrý pocit. Bolo to našim školským systémom, ktorý všetkých žiakov zarovnáva na jednu úroveň bez ohľadu na to, čo reálne ovládajú.
Najprv som celú vec konzultovala s pani učiteľkou, ktorá mi odporučila dať dcéru do špeciálnej triedy pre nadpriemerne nadané deti. To som odmietla. Jednak z logistických dôvodov (špeciálna trieda je na druhom konci mesta a ja mám mladšieho syna, ktorého musím vodiť do škôlky v mieste nášho bydliska, naviac nie každý deň mám k dispozícii auto), jednak z osobného presvedčenia, že deti sa nemajú separovať. Žijeme predsa v zmiešanej spoločnosti a deti sa navzájom môžu obohatiť, či už sú nadpriemerne nadané alebo nie. A dobrá škola s dobrou pani učiteľkou by mala zvládnuť všetky typy detí. Tento svoj názor som konzultovala s kamarátkou - detskou psychologičkou, ktorá mi potvrdila, že špeciálne triedy majú zmysel pri dieťati, ktoré v kolektíve „normálnych“ detí trpí, nie je schopné sa zaradiť, žije si vo svojom svete a pod. Moja dcéra tento typ nie je, aj keď je pravda, že je introvert a spoločnosť ostatných detí aktívne nevyhľadáva. Na druhej strane sa ale nestráni spoločných aktivít ako sú karnevaly, besiedky a pod.
Pani učiteľka mi teda odporučila obrátiť sa na riaditeľa, aby mi poradil, aké máme možnosti. Pani psychologička viedla s dcérou dlhý rozhovor, pracovali spolu na rôznych úlohách a po dvoch hodinách vyniesla verdikt. Dcéra je vo všetkých smeroch nadpriemer až vysoký nadpriemer a odporúča s ňou pracovať individuálne, to znamená integráciu v rámci jej terajšej triedy. Vzhľadom na jej nízku adaptabilitu (dcéra naozaj potrebuje dlhší čas, kým si zvykne na nové prostredie, systém, ľudí atď.) neodporúča presun do inej triedy, či už špeciálnej alebo do vyššieho ročníka.
Tu sú tie najdôležitejšie odporúčania, ako s takýmto dieťaťom pracovať:
- Podporovať samostatnú prácu zadávaním projektov typu - učíme sa o mačke domácej, takže skús pozisťovať na túto tému viac informácií, s ktorými nás celú triedu potom oboznámiš.
- Namiesto klasického drilovania a učenia sa naspamäť podporovať samostatné myslenie a kreativitu príkladmi typu - nájdi všetky možné riešenia daného problému.
- Zadávať dieťaťu náročné úlohy, nad ktorými musí pohnúť rozumom. Nemá zmysel dať mu vypracovať dvojnásobný počet jednoduchých, preňho rutinných úloh (v štýle „ty si šikovný, ty namiesto ôsmich príkladov zvládneš 20), radšej jednu, ale hlavolamovú.
- Nerobiť z dieťaťa outsidera v triede tým, že si samo vypracováva iné zadania a učiteľka sa celý čas venuje len iným deťom. Tiež je na škodu postaviť takéto dieťa do úlohy učiteľa - ty si šikovný, ty mi pomôžeš s ostatnými deťmi. Východiskom je rozumná stredná cesta - niečo dieťa vypracováva s ostatnými, niečo si rieši samostatne, s výsledkami môže oboznámiť celú triedu atď.
Ešte skôr, ako sme mali v rukách verdikt psychologičky, veľmi nám vyšla v ústrety, pozháňala pre dcéru náročnejšie pracovné zošity, čítanku, rôzne hlavolamové úlohy. Naviac prenechala kus zodpovednosti za to, čo bude robiť a aké úlohy si vyberie, na ňu samotnú. Chvíľu som mala obavy, aby sa dcéra vďaka samostatnému vyučovaciemu plánu ešte viac neodcudzila ostatným deťom, či už kvôli tomu, že robí úplne iné veci, alebo kvôli tomu, že je „šprt“, ktorý vždy všetko vie a ešte vie aj niečo naviac. Naša zlatá pani učiteľka ale zvládla aj to. Ostatné deti dcéru berú, pani učiteľka ju aktívne zapája do diania v triede a to takým spôsobom, že ju ostatným deťom neodcudzuje. Výsledok je taký, že dcéra zase chodí do školy rada, doslova sa do nej teší. A ja sa teším s ňou.
Uvedomujem si, že sme mali šťastie v tom, že dcéra je nadaná. Integrované deti s problémami asi nebývajú prijímané učiteľmi až tak pozitívne. Tiež sme mali šťastie na pani učiteľku. Nie každá by uvítala v triede dieťa, ktoré jej vyskakuje z priemeru a núti ju robiť prácu naviac.
Nadané, kreatívne a vysoko citlivé deti | Heidi Hass Gable | TEDxLangleyED
Úspechy, špeciálny talent, bezproblémové učenie a veľký intelekt. Ktorého rodiča by nepotešilo, že má doma tak nadané dieťa, s ktorým môže prežívať celé jeho napredovanie? Popri snahe stať sa lepším a využiť všetok potenciál by ste však nemali zabúdať na jednu veľmi dôležitú vec. Tieto deti, ktoré majú vysoké IQ a sú veľmi nadané, majú veľmi často ťažkosti s psychickými problémami. Bolo im síce do vienka veľa nadelené, no zároveň sa s tým aj ťažšie stotožňujú.
Vedieť, kedy poľaviť
Chyba nebýva v tomto prípade u detí, ale skôr u ich rodičov. Tí od nich vyžadujú maximum a v túžbe po tom, aby dokázali v živote viac ako oni sami, ich neustále ženú vpred. Nedajú im ani chvíľku na poľavenie a pokiaľ sa im niečo nepodarí alebo odmietnu v nastavenom tempe pokračovať ďalej, prichádza neoprávnená kritika. Naučte sa preto nechať dieťaťu priestor na vydýchnutie. Nemusí na sebe vždy pracovať na 110 percent a mal by mať aj čas na typické lapajstvá s jeho rovesníkmi, aby neprišlo o kúzlo toho najkrajšieho obdobia v živote. Po každom úspechu mu dajte šancu oddýchnuť si a načerpať nové sily. Keď samé dieťa bude cítiť, že teraz je znova pri plnej sile a je pripravené na ďalšie vzdelávanie, pustí sa do toho aj samé bez vašich výziev.
Dajte im veľa podnetov pre šťastie
Tieto deti veľmi ťažko znášajú všetky prehry a neúspechy. Prirodzene ich tlačíme do veľkých ambícií a keď sa tie nenaplnia, dostávajú sa do prvých melanchólií alebo depresií. Je preto na vás, aby ste im pomohli všetko to spracovať a poučiť sa pre budúcnosť. Zároveň im dávajte veľa podnetov, na ktoré sa môžu aj v budúcnosti tešiť. Plánujte im malé prekvapenia alebo im dávajte drobnosti, ktoré im pomôžu pozerať sa na život pozitívne a mať vždy veľa dôvodov na radosť a šťastie.
Sledujte ich
Ako rodičia urobíte najviac tým, že ich budete pozorovať. Všímajte si už ako u malých detí, ako zvládajú záťažové situácie a kedy prepadnú zlej nálade. Vy musíte vedieť, kedy ich to najviac položí a vtedy musíte rýchlo pribehnúť a postaviť ich opäť na nohy. Nepodceňujte žiadne z negatívnych signálov a pokiaľ si nie ste isté tým, či je ich správanie normálne, alebo už presahuje medze zdravých reakcií, porozprávajte sa o tom s odborníkom.
Aj úspech treba spracovať a konzultovať
Nadanie, úspech a s tým spojené výhody dokážu človeku dodať veľa energie. No zároveň to vie s každým aj poriadne zamávať a to nehovoriac o deťoch v kritickom veku. Keď sú neustále v centre pozornosti, chválené za ich talent a šikovnosť, automaticky si časom začnú myslieť, že im patrí svet. Aby to dokázali všetko spracovať, mali by ste im aspoň niekedy dohodnúť sedenie u psychologičky, ktorá ich najlepšie prevedie týmto stresovým obdobím.
Rizikovejšie deti s umeleckými sklonmi
Tendenciu k ťažším depresiám majú predovšetkým deti s umeleckými sklonmi. Ich duša ako keby ulietavala z tohto sveta a hľadala niečo krajšie, pokojnejšie a intelektuálnejšie, ako je okolo nich. Navyše pokiaľ sa chcú dostať do inšpiratívneho tranzu, často sa sami vháňajú do pozície, kde by mali trpieť, pretože takto sa im tvorí lepšie. Dávajte pozor na takéto výstrelky, ktoré by ich mohli stáť pokojný život bez psychických ťažkostí.
Neodkladajte to na neskôr
Riešenie týchto problémov nikdy nenechávajte na neskôr. Rodičia urobia nie raz chybu v tom, že sa domnievajú, že ide iba o prechodné obdobie. Potom sa im to však vymkne spod kontroly a keď je dieťa podrobné veľkému psychickému tlaku, ktorý si môže podvedome vyrábať aj ono samo, môže to spôsobiť trvalé následky, z ktorých sa bude dostávať oveľa zložitejšie. Preto ak vidíte na nich takéto divné správanie, neodkladajte to a prekonzultujte to s odborníkom hneď.
Príklady z histórie
Zhoršenú psychiku a hlavne ťažké depresie trápili a trápia mnohých známych ľudí s veľkým nadaním alebo vysokým IQ. Zo všetkých môžete spomenúť Alberta Einsteina, Ernesta Hemingwaya alebo z umeleckej brandže herca Robbie Williamsa. Psychické problémy u týchto ľudí môžu byť navyše spojené s rôznymi bizarnými fetišmi alebo negatívnymi prejavmi správania. Práve kvôli takému daru môžu mať vyššiu tendenciu k závislostiam alebo agresívnym výpadom.
Existujú aj oficiálne spôsoby, ako si pomôcť a existujú aj dobrí učitelia, ktorí nenechajú dieťa zakrpatieť kvôli nechuti meniť systém práce. Tieto deti potrebujú iný prístup a štýl komunikácie. Viac ako ostatné deti potrebujú partnerský a empatický prístup. Potrebujú priestor na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, autonómiu a kreativitu.
tags: #nadpriemerne #inteligentne #dieta #problem