Všetko o spánku detí: Od novorodenca po batoľa

Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.

Spánok je pre deti veľmi dôležitý, o tom niet pochýb. Na zlepšenie spánku svojich ratolestí alebo pokiaľ spanie u detí nefunguje tak ako by malo, mnohí rodičia hľadajú informácie a rady na internete. Pritom sa zbytočne stresujú, aj keď ide často o mýty. Pokúsime sa vám priblížiť tie najčastejšie mýty o detskom spánku.

Vývoj spánkového cyklu dieťaťa

Spánok dieťaťa sa mení a vyvíja v závislosti od veku. Koľko má spať dojča a koľko batoľa? Optimálna dĺžka spánku patrí k často diskutovaným témam. Príliš dlhý, rovnako tak ani prikrátky spánok nie sú pre telo prospešné. Je však nutné zdôrazniť, že dĺžku spánku ovplyvňuje životný štýl, zdravotný stav a predovšetkým vek. Zatiaľ čo priemerná doba spánku u dospelého človeka by sa mala pohybovať okolo 8 hodín, s pribúdajúcim vekom sa spánok skracuje. Platí, že čím je dieťa staršie, tým menej spí. Avšak častokrát sa so spánkom trápia aj novorodenci, či už pod vplyvom zdravotných ťažkostí, problémov s dojčením alebo sú jednoducho slabší spáči. Z toho jasne vyplýva, že čím je dieťa staršie, tým spí kratšie a jeho spánok je ľahší. Kvalitne spať sa je vo veľa prípadoch nutné naučiť.

Je dôležité, aby si to čerství rodičia uvedomovali a nevzdávali sa, ak ich milovaný drobček nespí tak, ako by si predstavovali. Spánkovú hygienu by sme mali deťom nastavovať od útleho detstva, nakoľko novorodenci, ale aj staršie dojčatá a batoľatá potrebujú nielen nočný, ale aj denný spánok. To bez pravidelného režimu nepôjde, preto pomáha, ak si doma čo najskôr nastavíte jasné pravidlá a snažíte sa ich držať bez výnimky. S večernou rutinou je najlepšie začať zhruba 30 minút pred uložením dieťaťa do postele. Niektorým detičkám pomáha lepšie zaspať tlmené svetielko, ktoré ich zbaví strachu zo samoty a úplnej tmy.

Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.

Spánok detí sa vekom mení a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Existujú však nejaké „hranice“, ktoré definujú želanú dĺžku spánku a počet spánkov reflektujúc vek dieťatka. Často sa stretávam s tým, že bábätká spia neprimerane málo k svojmu veku. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci. Ak má vaše 6 mesačné bábätko počas dňa 3 spánky v trvaní 30 minút, je to pre neho neprimerane málo a názor „asi viac spať nepotrebuje” a prípadne„časom z toho vyrastie”, nie je správny. Bábätko potrebuje veľmi veľa spánku, kvalitného spánku. Je to preto, lebo v prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú.

V prvých mesiacoch je potreba spánku u bábätiek veľmi vysoká. V priebehu 24 hodín bábätká prespia aj 18 hodín. Dĺžka spánkov veľmi kolíše. Niektoré bábätká ťahajú dlhé spánky a treba ich z nich budiť napr. na papanie. Iné bábätká majú zase veľa krátkych spánkov. V tomto období je to úplne normálne. Koliky či reflux alebo iné „nepohody“, ktoré bábätko môže mať, výrazne ovplyvňujú kvalitu spánku. Cieľom by vždy malo byť najprv pomôcť bábätku uľaviť od „nepohody“ a poskytnúť mu komfort a až potom sa zamerať na spánok. Veľkým pomocníkom sú v tomto veku kontakt kože na kožu alebo masáže.

V tomto období sa už začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Viete sa s dieťatkom ustáliť na určitom počte denných spánkov a aj predvídať, kedy by približne mali byť. Sledujte si dieťatko, reagujte na jeho znaky únavy primeranými bdelými oknami (1,5 - 2,5 hodiny), pričom sa orientujte podľa veku.

Medzi 7. - 8. mesiacom detičky prechádzajú na 2 denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť buď približne rovnaká, alebo je jeden kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže dĺžka bdelých okien počas dňa líšiť, zvlášť ak má dieťatko jeden spánok kratší a druhý dlhší.

Potreba denného spánku v tomto období klesá. Niektoré deti majú už len cca 1,5 - 2 hodiny denného spánku a väčšina detí do roku a pol prejde už iba na jeden denný spánok okolo obeda. Dĺžka denného spánku sa skracuje a niektoré deti okolo troch rokov denný spánok úplne vypúšťajú. Sú deti, ktoré stále bez problémov cez deň prespia aj 2 hodiny, a iné potiahnu len hodinku. Všetko je to v rámci normy a odvíja sa to od spánkovej potreby vášho dieťatka.

Moje dieťatko nespĺňa „tabuľkové štandardy“. Tabuľky týkajúce sa potreby spánku v jednotlivých vekoch sú len orientačné. Je pravda, že väčšina detí sa pohybuje v tomto spektre, neznamená to však, že každé jedno dieťatko vieme týmto „štandardom“ prispôsobiť. Dajte na svoju rodičovskú intuíciu. Máte pocit, že vaše dieťatko má dobrý spánok? Vidíte na ňom, že je spokojné a jeho režim mu prospieva? Potom je úplne jedno, či sa „zmestí“ do tabuliek alebo nie. Pozrime sa na 5-mesačné dievčatko, ktoré malo dĺžku bdelého okna 3,5 hodiny a spinkalo len 2× denne, hoci väčšina detí v tomto veku potrebuje 3 denné spánky a ich bdelé okno sa pohybuje okolo 2 hodín. Snažiť sa ho „napasovať“ do 3 denných spánkov s kratším bdelým oknom bolo pre rodičov nemožné. Ďalším príkladom je 10-mesačný chlapček, ktorý bol stále na troch spánkoch. Mal ich kratšie, ale rodičom tento režim vyhovoval a noci boli tiež dobré. Iné to bolo u 12-mesačného dievčatka, ktoré spalo 2,5 hodiny denne, ale malo iba jeden denný spánok. Mamička sa bála, že dievčatko prešlo na jeden spánok príliš skoro. Dlhšie bdelé okná mu ale vyhovovali a počas dňa bolo veselé a spokojné. Napokon si opíšme príklad 19-mesačného dievčatka, ktoré ak spalo cez deň viac ako hodinu, malo problém večer zaspať a v noci sa často budilo a robilo si „nočné párty“. Rodičia si mysleli, že hodina spánku mu v tomto veku nestačí, nevedeli však, ako dosiahnuť lepšie noci pri dlhšom dennom spánku. Ak niečo funguje, nemeňte to. To, že spánok vášho dieťatka nevyzerá tak, ako uvádzajú bežne dostupné zdroje, ešte neznamená, že nie je kvalitný. A to, či má vaše dieťatko kvalitný spánok, viete posúdiť aj sami - na základe toho, ako sa správa cez deň a ako vyzerajú vaše noci. Nočný spánok je často ukazovateľom toho, či máme denný režim a denný spánok nastavené podľa potrieb dieťatka.

Časté nočné budenie môže byť spôsobené rušivou spánkovou asociáciou, chorobou, ale aj preúnavou, nedostatkom denného spánku, nevhodným režimom, či neskorou večierkou. Tabuľkovať a škatuľkovať deti sa samozrejme nedá, ale z mojej skúseností a aj zo štúdií, či odporúčaní WHO už vieme predpokladať, koľko deti približne potrebujú spinkať.

Bežné mýty o detskom spánku

Mýtus 1: Dieťa by malo spať xx hodín denne.

Fakt: Koľko by malo dieťa spať, je individuálnou záležitosťou každého dieťaťa. Existujú odporúčacie tabuľky, ktoré by mali rodičom pomôcť sa zorientovať, koľko približne a v akom veku je optimálna dĺžka spánku. Držať sa však striktne nejakých tabuliek nie je vhodné. Spánok u detí je veľmi individuálny a tak by ho aj rodičia mali brať. Niektorý novorodenec prespí aj 20 hodín denne, no niektorému pokojne postačí 16 hodín. Viac ako dĺžka je dôležitá kvalita spánku. Rodičia by mali v prvom rade riešiť to, čo všetko môže spánok dieťaťa ovplyvňovať, od pohody mamičky, cez povahu dieťatka, až po prostredie v rodine. Mrzuté bábätko je vhodné ukladať spať čo najčastejšie. Pokiaľ dieťa prejavuje známky únavy, akými sú zívanie, mrzutosť či šúchanie očí, je potrebné dieťa uložiť ihneď spať a neriadiť sa počtom hodín.

Mýtus 2: Dieťa vie samé, kedy chce spať a nepotrebuje pravidelný spánkový režim.

Fakt: Stávajú sa prípady, že dieťa zaspí vo chvíli, keď sme to nečakali, ale mnohokrát sa stane, že je veľmi unavené a napriek tomu nemôže zaspať. Súvisí to napríklad so stresom, či s rôznymi podnetmi, ktoré ho rozptyľujú. Aj keď je dieťa očividne unavené, jeho telo nedokáže spomaliť a zaspať. Veľmi dôležitá je pomoc matky, ktorá vie rozoznať už prvé príznaky únavy a vtedy ho ukladá na spánok. Navodí dieťaťu pocit uspokojenia, aby dokázalo spomaliť a spracovať všetky zážitky z celého dňa. Tvrdenie, že dieťa nepotrebuje pravidelný spánkový režim, je veľmi mylné. Samozrejme, že je dôležitý a práve rodičia by mu mali pomáhať si naň zvyknúť. Približne v rovnaký čas by mali deti ísť spinkať predpoludním, popoludní i večer. Už v detstve si dieťa buduje pravidelné spacie návyky, ktoré si prinesie so sebou až do dospelosti. Avšak nie je veľmi vhodné striktne držať sa času presne na minútu. Veď aj dieťa sa každé ráno nebudí presne v rovnakú hodinu.

Mýtus 3: Dieťa bude lepšie spať po výdatnejšom jedle.

Fakt: Rodičia si mylne myslia, že pokiaľ dieťatko večer nakŕmia hustou kašou, nebude sa v noci hladné dožadovať mlieka a prespí celú noc. Avšak nie je to pravda. Malé deti nemajú dostatočne vyvinuté trávenie, ktoré by im umožnilo správne stráviť tuhú stravu. Prekŕmenie dieťaťa na noc môže dokonca spánok ešte zhoršiť. Nočné dojčenie vo veku 3 - 6 mesiacov je nevyhnutné aj na to, aby si mamičky udržali dostatočnú produkciu mlieka. Po tomto veku už veľa detí noc prespí nezávisle od toho, či sa večer najedli hustej kaše alebo nie. No sú prípady detí, ktoré sa dožadujú svojho mliečka aj v neskoršom veku. Vtedy však ide skôr o citovú potrebu dieťaťa ako výživovú a žiadna kaša to nevyrieši.

Mýtus 4: Dieťa treba nechať vyplakať a potom ľahšie zaspí.

Fakt: Pokiaľ má dieťa problémy so zaspávaním, mnohé odporúčania a rady poukazujú na metódu vyplakania. Podľa nej je potrebné nechať dieťa samotné v postieľke vyplakať, na čo čoskoro zaspí. Ide o veľmi nebezpečnú metódu, ktorá sa môže obrátiť proti rodičom v neskoršom období. Dieťa prechádza v prvých mesiacoch života fyzickým a psychickým vývojom. Buduje si puto k rodičom a vytvára si pocit bezpečia. Dieťa, ktoré nechajú rodičia samé plakať v postieľke, pociťuje paniku, myslí si, že je opustené, zvyšuje sa u neho hladina stresového hormónu a ešte ťažšia potom zaspáva. Táto metóda je pre dieťa veľmi nevhodná a neodporúčajú ju ani odborníci. Dieťa hľadá u rodičov pocit lásky, blízkosti a učí sa prekonávať svoj strach, bolesť, či neistotu. A práve ponechanie dieťaťa osamote a v plači tomu vôbec nepomáha.

Mýtus 5: Pokiaľ dieťa spí menej cez deň, bude v noci lepšie spať.

Fakt: Tento mýtus je často rozšírený medzi rodičmi. „Nedajme dieťa spať poobede, potom bude v noci lepšie spať“. Možno to znie logicky, ale opak je pravdou. Ak dieťa počas dňa málo spí, tak sa stane viac unaveným. Dochádza k aktivácii stresových hormónov, čím sa dostane do hyperaktívneho stavu. Nechce zaspať, je mrzuté a počas noci sa bude častejšie budiť. Pokiaľ má dieťa dostatok spánku cez deň, bude pokojnejšie a dlhšie spať aj v noci. Samozrejme, veľmi dlhý popoludňajší spánok, kedy dieťa spí takmer do večera, môže mať za následok ťažšie zaspávanie večer. Preto je vhodné po 2 hodinách poobedňajšieho spánku dieťa jemne zobudiť a nechať ho pred večerným spánkom ešte chvíľu bdieť.

Mýtus 6: Ak dieťa skoro spí vo svojej izbe, bude samostatnejšie.

Fakt: Pravdaže, nie je to pravda a nemá to vplyv na samostatnosť dieťaťa, práve naopak. Akosi sa stalo samozrejmosťou, že už pred narodením dieťaťa mu zariaďujeme vlastnú detskú izbu. Pritom v minulosti spali deti v jednej izbe spolu so svojimi rodičmi. Pokiaľ spí dieťa v spálni rodičov, má to hneď niekoľko pozitív. Prítomnosť dieťaťa v spálni rodičov pomáha mamičke rozoznávať a rýchlejšie reagovať na signály dieťaťa. Podobne i dieťa nadobúda pocit bezpečia, čo je pre kvalitný a zdravý spánok veľmi dôležité. Deti v rannom veku jednoducho potrebujú istotu z prítomnosti rodičov. Mnohokrát sa stáva, že dieťa zaspáva samé a prespí celú noc, preto ho rodičia dajú do vlastnej izby. No po určitom období môže začať hystericky protestovať proti samostatnému spánku a dožadovať sa prítomnosti rodičov. Inak tomu nie je ani v neskoršom veku, keď už dieťa samostatne chodí. Môže začať v noci prichádzať a dožadovať sa spánku v posteli spolu s rodičmi. Vhodná doba na presun dieťaťa do vlastnej izby a postele neexistuje. Môže to byť najčastejšie medzi 2,5 - 5 rokom dieťaťa. Niektoré tento presun zvládnu skôr, iné z rôznych príčin zase neskôr.

Praktické rady pre lepší spánok

Zuzana Guzmická, priekopníčka v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, zdôrazňuje, že edukácia rodičov je kľúčová. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení.

Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Na jednej strane môže cumlík narušiť dojčenie a kaziť prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.

Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.

Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej.

Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.

Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.

Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.

Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy.

Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca.

Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.

Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.

Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Myslím si, že tak ako v jedení či dojčení, všade existujú rôzne línie prístupov. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenujú. Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.

Čo robiť, keď je dieťa príliš spavé?

Ktorá z mamičiek by netúžila po bábätku, ktoré krásne a dlho spinká? Na jednu stranu je naozaj skvelé, ak dieťatko dobre spí. Na druhú stranu však príliš spavé bábätko nemusí byť až takou výhrou, pretože za tým môže byť viacero problémov.

Novorodenci spinkajú naozaj veľa, zvyčajne okolo 14-18 hodín denne. Dôležité je, aby sa dieťatko pravidelne budilo na dojčenie a dostávalo dostatok mlieka. V prvých dňoch a týždňoch je niekedy ťažké odhadnúť, kedy bábätko už spí priveľa a zvažovať, či ho treba na dojčenie budiť.

Spavé bábätká však často môžu mať problém s nedostatočným príjmom mlieka, tým pádom aj nedostatočným váhovým prírastkom a vyšším rizikom novorodeneckej žltačky. Aby mohol byť bilirubín (žlté farbivo) odbúraný a vylúčený močom a stolicou bábätka, je potrebné zabezpečiť dostatočné dojčenie.

Kedy teda bábätko budiť?

Ak ide o zdravé donosené bábätko, ktoré nemá novorodeneckú žltačku, v podstate ho netreba budiť a spravidla sa zobudí na dojčenie samo, keď bude hladné.

Pokiaľ však bábätko spí veľa, pričom je problém s jeho slabším priberaním, vylučovaním moču či stolice a prípadne aj novorodeneckou žltačkou, zrejme bude potrebné ho na dojčenie budiť. V prípade, že si nie ste istá, konzultujte situáciu s vaším detským lekárom, prípadne počas pobytu v pôrodnici s personálom novorodeneckého oddelenia.

Nie veľmi efektívne metódy

Veľa mamičiek dostane v pôrodnici rôzne rady ohľadom toho, ako zobudiť bábätko na dojčenie. Mária (34) si spomína na svoje prvé bábätko: „Keď sa mi narodil synček, bol veľmi spavý, spal aj viac ako štyri hodiny v kuse. Bola som z toho nervózna, lebo mal aj žltačku a bála som sa, že nebude priberať a nepustia nás domov. Sestričky mi hovorili, že ho mám budiť aspoň každé tri hodiny a to tak, že ho buď pošteklím na nošteku, alebo mu nachvíľku zapchám noštek a najhoršie, čo si pamätám, že ho mám uštipnúť do líčka. To som teda neskúšala, lebo sa mi to zdalo príliš... Ostatné spôsoby ale tiež veľmi nefungovali. Našťastie, žltačka sa nejako neprehlbovala a nejako sme aj to dojčenie rozbehli tak, že papal dobre a budil sa najneskôr po troch hodinách, takže som už budenie neriešila.“ Štípanie do líčok, šteklenie a podobné rady zvyčajne nie sú vôbec efektívne, ako zistili mnohé mamičky.

Ako ale teda zobudiť malého spáča?

• Kontakt koža na kožu - mamička sa vyzlečie do pol pása a bábätko nechá len v plienočke. Takto si ho položí bruškom na svoju nahú hruď. Bábätko sa v takejto polohe a v kontakte koža na kožu zvyčajne samo začne zaujímať o bradavku, začne ju hľadať a bude sa chcieť dojčiť. Telesný kontakt pomáha podporovať záujem o dojčenie u bábätka a zároveň aj tvorbu materského mlieka. Nechávajte preto svoje bábätko čo najčastejšie v takomto kontakte.
• Odložte zavinovačku a nechajte bábätko voľne. Ak je bábätko zavinuté v zavinovačke (často tak, že má rúčky pevne priložené pozdĺž tela, aby sa nimi nebudilo), môže spať viac, než je vhodné. Navyše, dojčenie v zavinovačke sťažuje až znemožňuje dosiahnutie správnej polohy pri dojčení a správneho prisatia.
• Naučte sa, ako má vyzerať správne prisatie - Ak je bábätko správne prisaté, dostáva viac mlieka a nebude toľko zaspávať na prsníku.
• Niekedy pomôže vytlačiť si trošku mlieka na bradavku a prejsť bábätku po ústočkách, aby zacítilo chuť mlieka.
• Nepoužívajte fľašky ani cumlíky. Používanie cumlíka často znižuje záujem bábätka o dojčenie a predlžuje pauzy medzi dojčeniami, čím prispieva k tomu, že bábätko sa dojčí menej. Veľa mamičiek si nosí cumlík už do pôrodnice, no nie je to práve dobrý nápad. Fľašky s cumľom kazia techniku dojčenia a kŕmenie fľaškou znižuje u matky tvorbu mlieka, pretože tá sa stimuluje najlepšie satím dieťatka na prsníku.

Japonská metóda uspávania

Maličké dieťa nezaspí na povel a po uložení do postieľky sa často s plačom budí, je to známa vec. Japonskí a talianski vedci tvrdia, že prišli s riešením odvekého rodičovského problému, ako bábätko uspať bez rizika, že o pár minút bude znovu hore.

Ako uspať bábätko podľa japonskej metódy:

Ak sa vám dieťa v noci zobudí, treba podľa výskumníkov zostať pokojnými a urobiť nasledujúce kroky:

1. Bábätko vezmite z postele a začnite s ním chodiť. Vedci odporúčajú pochodovať celkom päť minút.
2. Je dôležité, aby ste pri chôdzi nemenili smer ani sa zbytočne nezastavovali, to by mohlo celé uspávanie zhatiť. Ideálne vraj je krúžiť okolo postieľky alebo nejakého nábytku, napríklad stolu.
3. Po uplynutí piatich minút dieťa hneď neuložte späť do postele, ale sadnite si s ním na stoličku či gauč a v úzkom fyzickom kontakte zotrvajte päť až osem minút.
4. Zachovať tento postup je podľa výskumníkov veľmi dôležité, nič netreba unáhliť. Až potom bábo položte do postieľky.

Dôležitosť fyzického kontaktu

Dieťa potrebuje fyzický kontakt. Rodičia bábätiek to veľmi dobre poznajú: dieťa síce utíšia a zdá sa, že spí, ale po uložení na lôžko sa v priebehu krátkeho času znovu prebudí a začne plakať. Dôvodom je, že dieťatko už necíti blízkosť rodiča, tlkot jeho srdca, vôňu a teplo jeho kože. Ak si s ním však pred uložením do postele na pár minút v tichosti sadnete, umožní mu to dostatočne sa upokojiť a ponoriť sa do hlbšieho spánku, z ktorého sa potom už len tak ľahko nepreberie.

Stres a srdcová frekvencia

Výskumníci upozornili na fakt, že keď dieťa necíti fyzickú prítomnosť rodiča, stres, ktorý mu to spôsobuje, môže viesť k výraznému zvýšeniu jeho srdcovej frekvencie. A práve tá ho prebudí zo spánku. Môžete ho pokladať do postieľky tak jemne, ako len dokážete, aj tak sa o chvíľu prebudí plačom, pretože nie ste vedľa neho.

Ako vedci prišli na túto metódu

Vedci uskutočnili sériu pokusov, kde rodičia dieťa uspávali rôznymi spôsobmi: chodili s nimi, hojdali ich v kočiariku alebo ich len jednoducho položili do postieľky a odišli. Porovnávali pritom, čo funguje a čo je naopak slepá ulička. Keď vedci dali všetky získané fakty dohromady, vyšlo im, že najúčinnejšie je spojenie rytmickej chôdze a následného pokojného sedu.

Dôležitosť pokoja a trpezlivosti

Nadmerný plač, najmä v noci, sa ukazuje ako hlavný zdroj rodičovského stresu. Za vyskúšanie vedeckých zistení určite nič nedáte, faktom však zostáva, že každé dieťatko je iné. Na niektoré možno bude odporúčanie vedcov fungovať a na iné zasa nie. Azda najdôležitejšie zo všetkého je zostať pokojný a zbytočne sa nenervovať, pretože pocity rodičov sa prenášajú na dieťa a vzniká začarovaný kruh. Rodič je v strese, že dieťa nespí, bábätko to vníma a o to horšie spí. Môže vás však utešiť, že aj toto náročné obdobie raz pominie. Prajeme vám pevné nervy a čo najlepší spánok vášho bábätka.

tags: #najkrajsie #je #dieta #ked #spi