Narodenie dieťaťa je pre všetkých rodičov ten najkrajší okamih v ich živote. Všetci si prajú, aby sa im narodilo živé a zdravé. Jednému páru v Indii sa však ich ratolesť narodila so vzácnou anomáliou.
Bábätko prišlo na svet 28. decembra, teda len 4 dni po Vianociach. Lekárom hneď po narodení udrel do očí chrbát bábätka. Bol totiž úplne tmavý a pokrytý jemnými vlasmi. Doktori z toho hneď vyvodili, že musí trpieť vzácnym ochorením kože.
Zatiaľ čo matka bola po pôrode v poriadku, približne 70 % chrbta jej dieťatka pokrývali tmavé vlásky. V hornej časti chrbtice malo dokonca obrovskú bradavicu. Tento nezvyčajný prípad pritiahol do nemocnice aj davy miestnych, ktorí chceli jedinečné dieťatko vidieť na vlastné oči.
Lekári z Komunitného zdravotného strediska v dedine uviedli, že dieťa trpí ochorením zvaným obrovský vrodený melanocytový nevus. Toto ochorenie spôsobuje tmavé, nerakovinové škvrny na koži. Tie sú tvorené bunkami produkujúcimi pigment nazývaný melanocyt.
Vývoj a rast lebky novorodenca
V počiatočných štádiách novorodeneckého života je pre lebku príznačná poddajnosť a mäkkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s jej neustálym vývojom. Jednotlivé lebečné kosti sú v rámci ľudskej kostry pospájané tzv. švami. Do istého veku sa medzi týmito väzivovými spojmi, a teda aj medzi jednotlivými kosťami lebky, nachádzajú prázdne priestory. Tie poskytujú kostiam lebky dostatok miesta na to, aby mohli priebežne rásť a vyvíjať sa, čo koniec koncov vedie k rastu lebky ako komplexného celku. Lebka v priebehu prvého pol roka života dieťaťa nadobúda dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti, pričom do dvoch rokov sa jej veľkosť strojnásobi. Rýchlosť rastu sa po siedmom roku dieťaťa znižuje, pričom medzi 16. až 18. rokom života sa rast lebky zastavuje.
Kraniostenóza alebo preležaná hlavička?
Švy sú príznačné svojou elastickosťou, ktorá sa postupne mení v tvrdšiu kosťovú štruktúru vzájomne spájajúcu konkrétne lebečné kosti. Spôsobuje to fakt, že sa dieťatku nedostatočne vyvinie lebka, čo vedie k eliminácii priestoru určeného na rast mozgu. Takýto jav sa v odbornej terminológii nazýva kraniostenózou. Ide o špecifickú deformáciu hlavičky bábätka.
Ak zrast lebečných švov prebieha správnym spôsobom, no predsa dôjde k istej hmatateľnej, často i viditeľnej deformácii lebky novorodenca, hovoríme o preležanej hlavičke bábätka. Z interného hľadiska môže zležanie hlavičky spôsobiť i nedostatok vitamínu D, ktorý prispieva k pevnosti kostí. Dávkovanie vitamínu D je potrebné prispôsobiť rýchlosti rastu bábätka. Predčasne narodené deti totiž rastú a priberajú rýchlejšie ako donosené deti, čo znamená, že pre správny rast kostí potrebujú viac vitamínu D.
Vzniknúť môže ešte v tehotenstve, keď došlo k vyvinutiu väčšieho tlaku na hlavičku plodu, čo zväčša zapríčiňuje nižšia miera plodovej vody obklopujúcej bábätko. Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi lebečnej deformácie dieťatka možno badať aj z aspektu obdobia, kedy sa rozvinie. Kým kraniostenóza sa veľakrát prejaví už po narodení, resp. v prvých mesiacoch života, preležaná hlavička sa zvyčajne objavuje v neskoršom štádiu, keď je dieťa už schopné pohybovať sa a meniť polohy.
Obe deformity lebky novorodenca je potrebné skonzultovať a riešiť s odborníkom, ktorý vie najlepšie posúdiť, aký spôsob liečby je pre bábätko najvhodnejšie. Keďže kraniostenóza je považovaná za vážnejšiu deformitu lebky dieťaťa, primárne sa z lekárskeho hľadiska hľadajú náznaky tohto druhu deformácie.
Ako vyzerá zležaná hlavička?
Keďže má človek na výber niekoľko strán, spomedzi ktorých si môže zvoliť tú obľúbenú počas spánku či všeobecne v polohe ľahu, existuje aj niekoľko typov zležanej hlavičky. Odlišnosti medzi jednotlivými typmi zležanej hlavičky dieťaťa je možné pozorovať i voľným okom. Mnohokrát sa pri stanovení diagnózy, resp. pri posudzovaní deformity lebky pristupuje k premeraniu rozmerov hlavičky.
Brachycefália
Pri brachycefálii je možné hovoriť o symetrickej deformite lebky bábätka s tvarom výraznejším z hľadiska šírky.
Plagiocefália
Zležaná hlavička vzadu, resp. v oblasti záhlavia vytvára viditeľnú disproporciu hlavičky v strede tejto časti detskej hlávky. V prípade plagiocefálie ide o asymetrické preležanie hlavičky bábätka v oblasti záhlavia. Sploštenie hlavičky je prominentné len na jednej strane, čo vedie k výraznému rozdielu medzi stranou, ktorá pokračuje v správnom vývoji, a tou zležanou časťou detskej hlávky. Výraznými poznávacími znakmi asymetricky zležanej hlavičky bábätka sú nerovnosti tváre v podobe posunutých očí, čela a celej tváre smerom dopredu. Nerovnomerná je aj poloha uší, ktorú zapríčiňuje rovnobežníkovo pôsobiaci tvar hlavy, čo je identifikovateľné najmä z vtáčej perspektívy (resp. zhora).
Dolichocefália (skafocefália)
Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu lebečnú deformáciu, pričom sa v jej tesnom závese nachádza vyššie uvedená symetrická brachycefália. Časť hlavičky bábätka, ktorej sploštenie je prominentnejšie, má určité črty tváre posunuté viac dopredu. Týka sa to najmä čela, ucha a oka. Kým v prípade brachycefálie ide o preležanie hlavičky bábätka vytvárajúce stlačenie do šírky, dolichocefália, tiež známa ako skafocefália, je príznačná úzkym a dlhým tvarom hlavičky. Dolichocefália je charakteristická pre bábätká, ktoré si z dôvodu predčasného narodenia vyžadujú špeciálnu starostlivosť v podobe inkubátorov, kde sú spravidla polohované výhradne na bok.
Turicefália
Špecifickým typom deformácie lebky je turicefália, ku ktorej dochádza najmä v dôsledku vákuovej extrakcie plodu v priebehu pôrodu. Výsledkom takéhoto lekárskeho zákroku je výrazne vyduté temeno bábätka a hlavička pripomínajúca trojuholník s miernym zaoblením vo vrchnej časti. Ide o jediné zležanie hlavičky, ktoré hlávku deformuje do výšky, resp. do špicata.
Polohovanie bábätka slúži ako prevencia
Aby sa rodičia vyhli akejkoľvek potenciálnej deformite lebky, je potrebné, aby sa naučili čím skôr s dieťatkom zaobchádzať. Ako v spánku, tak i v stave bdenia je podstatné, aby dieťatko striedalo strany. Slúži to ako prevencia voči preležaniu istej strany hlavičky bábätka. Slovíčko „mierne“ je podstatné preto, aby nedošlo k prevráteniu dieťatka na bruško, čo môže mať veľmi vážne následky. Novorodenci ešte nie sú schopní ovládať svoje svalstvo natoľko, aby vedeli obracať hlávku zo strany na stranu. Správne polohovanie bábätka spočíva v pravidelnom striedaní strán, na ktoré hlavičku dieťaťa rodič otočí. Podstatné je taktiež polohovanie v rámci nosenia dieťatka na rukách. K zležanej hlavičke totiž môže dochádzať aj počas dojčenia, uspávania či hrania. Pri kojení, ako i uspávaní na rukách sa odporúča pravidelná výmena strán.
Poloha na chrbte: Ponechávanie detí dlhší čas v polohe na chrbte, najmä v snahe predísť syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), môže viesť k splošteniu hlavičky, keďže lebka novorodencov a dojčiat je mäkká a prispôsobivá.
Predčasné narodenie: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku ako donosené dojčatá, čo ich robí náchylnejšími na deformácie.
Tlak pri pôrode: Deformácia lebky dieťaťa môže nastať aj v dôsledku tlaku matky pri pôrode alebo neodvrátiteľnému pôrodu, keď ešte nie sú pôrodné cesty úplne naširoko otvorené.
Viacerčatá: Deformity častejšie majú dvojčatá a trojčatá.
Prevencia
Tomuto nepeknému vzhľadu môžeme predísť preventívne niekoľkými jednoduchými krokmi:
- Polohovanie na bruško: Bábätko by nemalo tráviť celý čas v ľahu na chrbátiku, a to ani to najmenšie. Doprajte mu aspoň 30 až 60 minút denne na brušku. Povzbudzujte ho v hre a v cvičení v tejto polohe, je to veľmi dôležité aj pre rozvoj svalov. Najskôr, keď je maličké začínajme tak, že si ho položíme na vlastný hrudník, neskôr ho môžeme dávať na brušku na deku či podložku priamo na podlahu.
- Striedanie polohy spánku: Počas spánku bábätka na chrbte môžete jemne meniť polohu jeho hlavičky - tak, aby tlak nebol vyvíjaný stále len na jedno miesto.
- Zmena orientácie v postieľke: Je to dôležité i pre rovnomerný rozvoj svalov. Deti zvyknú otáčať hlavičku na miesto, kde sa nachádzajú dvere do izby, kadiaľ zvyknete prichádzať. Preto je dôležité, aby ste ich polohu pravidelne menili - aby na dvere videli z rôznych uhlov, zapájali rôzne svaly a najmä neležali stále na jednej strane hlavy. Môžete to robiť aj počas dňa napríklad tak, že dopoludnia bude otočené ľavou stranou k dverám, popoludní pravou.
Čo pomôže na zležanú hlavičku?
Niekedy dochádza k zležanej hlavičke u bábätiek aj napriek implementácii rôznych preventívnych techník, čo je úplne bežné a normálne. Keď už k takejto deformite lebky dôjde, je podstatné, aby sa potenciálna liečba a náprava ihneď riešila s odborníkom.
Vankúš proti preležaniu hlavičky
Vankúš proti preležaniu hlavičky pôsobí jednak preventívne, jednak je možné jeho funkcie využiť aj pri liečení mierne zležanej hlavičky dieťaťa. Takéto vankúše na zležanú hlavičku je dnes možné zakúpiť v rôznych farbách a tvaroch zapadajúcich do akéhokoľvek konceptu detského hniezdočka či postieľky, ktorú si rodičia vysnívali.
Avšak, ako sme už spomínali, nie je to dávno, čo sa na trhu objavili vankúšiky, ktoré majú zabrániť syndrómu sploštenej hlávky. Tie sú však podľa mnohých expertov len marketingovým ťahom, pretože sú zbytočné, neotestované a môžu byť aj nebezpečné. Ergonomické vankúše, ktoré stoja okolo 30 eur radia preto radšej nepoužívať. Okrem iného i preto, že v detskej postieľke by minimálne prvého pol roka nemalo byť vôbec nič - ani vankúš, prikrývky, ani hračky, či iné veci, ktoré by mohli spôsobiť dieťaťu problém. Je dôležité, aby dieťa spalo na rovnej podložke.
Pediatrička Kirsty-Anne Noble z detskej kliniky v Brightone sa ku kritike vankúšov proti splošteniu hlavy podľa zahraničných médií pripája:„Vankúše proti sploštenej hlavičke sú len marketingovým nástrojom. Vieme, že u väčšiny detí sa to napraví po tom, ako prestanú spávať na chrbátiku, do jedného alebo dvoch rokov.“ A pripomína, že v prípade genetickej predispozície nemá používanie vankúšov tiež veľký význam.
Experti z George Institute for Global Health v Sydney varujú rodičov, aby neignorovali bezpečnosť svojich detí kvôli neškodnému dočasnému kozmetickému problému. Poloha na chrbátiku totiž výrazne znižuje riziko náhleho úmrtia dojčiat, a tiež možnosť udusenia alebo prehriatia.
Kraniálna ortéza (prilbička)
Ak polohovanie a ani vankúš na zležanú hlavičku nepomohli, alebo je typ preležanej hlavičky bábätka považovaný za vážnejší prípad, odborný lekár odporučí rodičom tzv. kraniálnu ortézu. Prilbička na zležanú hlavičku má najvyššiu pravdepodobnosť účinku v období medzi 4. a 18. mesiacom života dieťatka. Na prilbu je v počiatočných štádiách nutné bábätko navyknúť, pričom s odstupom času je nevyhnutné, aby helmu na zležanú hlavičku nosilo aspoň 23 hodín denne. Liečba sa implementuje väčšinou pri stredných až ťažkých prípadoch preležania hlavičky, no ide o účinnú metódu.
Každý prípad zležanej hlavičky bábätka je individuálny, a preto si vyžaduje špecifický prístup odporučený lekárom.
Vojtova metóda
Vojtova metóda pre bábätká je v Čechách a na Slovensku, no dnes vo veľkom už aj v zahraničí, veľmi dobre známym terapeutickým postupom. Ide o osvedčený spôsob cvičenia s deťmi, ale svoje uplatnenie si nájde aj pri dospelých pacientoch. Vďaka presne určeným polohám a pohybom sa prirodzene stimuluje pohyb celého tela, pričom sa aktivizuje nervová sústava. Vďaka Vojtovej metóde sa cvikmi postupne eliminujú obmedzenia, stimuluje sa nervová sústava a vďaka tomu i pohybový aparát.
V súvislosti s bábätkami sa využíva hlavne pri deťoch, kde je pozorovaný nedostatok v koordinácii, prejavuje sa neoptimálny tonus svalov a objavujú sa limity pri pohybe bábätka. Často je určená ako prevencia predčasne narodeným deťom.
Definíciu Vojtovej metódy je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Pre jej pochopenie je však najlepšie poznať podstatu vývoja tejto metódy, ktorej autorom je český lekár a profesor Václav Vojta, ktorý sa špecializoval na detskú neurológiu. Iný názov pre Vojtovu metódu je metóda reflexnej lokomócie.
Následne je kľúčové za pomoci primeraného tlaku pri konkrétnej polohe a pohybe stimulovať určité zóny, ktoré vďaka nervovej sústave posielajú tieto stimuly do mozgu a spúšťajú pohybový vzorec. Motorika je v mozgu človeka geneticky zakódovaná a všetky tieto pohyby, s ktorými má daný jedinec problém, sa teda aktivujú s postupným vývojom nervovej sústavy. Riadenými cvikmi Vojtovej metódy vzniká reflexný model, budujú sa svalové reťazce, ktorým sa eliminujú chyby, nedostatky alebo obmedzenia v rámci motoriky - pohybového aparátu. V praxi je už využívaná viac ako 50 rokov, pričom sa osvedčila vo veľkom množstve prípadov a stala sa známou po celom svete. Cieľom vyvinutia Vojtovej metódy je tiež to, že sa efektívnym spôsobom počas terapie príde na to, aké sú u bábätka problémy v súvislosti s motorikou, svalovým tonusom či pohybovým aparátom.
Vojtova metóda neobsahuje výhradne cviky na podporu lezenia, ako sa mnohí rodičia domnievajú. V rámci metódy reflexnej lokomócie ide o súbor troch hlavných cvikov, ktoré sa sústredia na komplexný pohyb jedinca a nie na lokálne obmedzenie. Jediným cvikom sa zapája celé telo, pretože motorické spoje sú prepojené.
Indikácie
Indikácie, ktoré umožňujú aplikovanie tejto metódy cvikov v detskom veku, sú rôzne. Pre ich vykonávanie však vždy musí byť zrejmý dôvod. Najčastejšie ide o detských pacientov. Vojtova metóda sa v prípade, že je na to dôvod, môže cvičiť už od narodenia. Typickým príkladom sú práve predčasne narodené deti, u ktorých sa tieto cviky využívajú ako optimálna terapia a prevencia, pretože je tu predpoklad, že motorické schopnosti sú menej rozvinuté v dôsledku nedostatočného vývoja už v maternici. Častými pacientmi sú bábätká, u ktorých lekár (pozn. neurológ) na základe diagnostiky usúdi, že majú istú koordinačnú poruchu, znížený alebo zvýšený svalový tonus, motorický vývoj je oneskorený, objavujú sa odchýlky v pohybovom prejave dieťaťa, sú skrátené svaly krku, dieťa má odchýlky pri pohybe s hlavičkou a mnoho iného. Profesionálni fyzioterapeuti neodporúčajú Vojtovu terapiu v prípade, že vývoj pohybového aparátu a motoriky je v poriadku. Vojtova metóda ako prevencia teda nie je určená deťom, u ktorých nie sú počas vývoja pozorované žiadne chyby alebo nedostatky. Využitie Vojtovej metódy by malo byť indikované odporúčaním lekára - odborníka. Fyzioterapeut nemôže indikovať akúkoľvek terapiu bez odporúčania lekára. Vhodná je Vojtova metóda aj pri brušnej diastáze u detí. Vďaka tejto fyzioterapeutickej metóde sa vhodne aktivuje šikmé brušné svalstvo a centrálny nervový systém.
Cviky
Vojtova terapia zahŕňa tri primárne cviky, resp. možno hovoriť o princípoch pohybu, polohy a primeraného tlaku na zóny, ktorými sa aktivizuje nervový systém dieťaťa. Prvým je reflexné otáčanie - centrálny nervový systém sa aktivuje z polohy na chrbte. Reflexné plazenie využíva opačný princíp. Nervová sústava sa aktivuje pri polohe na bruchu. Samozrejme, pozícia a primeraný tlak na konkrétne body sú dôležité preto, aby sa pri pohybe aktivoval ten pohybový model, ktorý je pre daný pohyb nevyhnutný. Tretí pohyb je tzv. zónová aktivácia. Tieto samotné fázy pohybu musia nadväzovať, pretože hoci ide o veľmi jednoduché pohyby, zapájajú sa najdôležitejšie svalové vlákna. Tlakom na fascie (väzivové tkanivo) a periost (väzivový obal) vzniká prirodzená vrodená pohybová reakcia, ktorá je u človeka geneticky zakorenená. Frekvencia cvičenia je individuálna, no u malých detí sa cvičí približne 4-krát za deň. Jedno cvičenie trvá 5 až 20 minút. U starších detí sa doba cvičenia predlžuje. Ak sa problém diagnostikuje, ideálne je začať s cvičením čo najskôr. S touto terapiou je možné začať už u novorodencov. Tieto cviky sú často veľmi efektívne aj v prípadoch, keď majú deti problémy s dýchaním alebo prehĺtaním. Pri stimulácii určených bodov dochádza k nevedomým - samovoľným pohybom brušných svalov a bránice, pričom sa upravuje aj dýchanie. To napomáha k lepšej mentálnej aktivite, ale takisto pomáha stabilný tep pri fyzickej námahe. Účinnosť Vojtovej metódy spočíva v tom, že sa kombinujú fyziologické pohyby - polohy, dychové cvičenia, ale stimuluje sa aj nervová sústava.
Samotná terapia, cviky ani pohyby dieťatku nespôsobujú bolesť. Hoci plač detí pri cvičení, hlavne pri prvých sériách cvikov, je typickým symptómom, nemá priamu súvislosť s prevádzaním cvikov. Mamičky sa rozhodne nemusia obávať, že by Vojtova metóda cvikov bola bolestivá. Pre bábätko ide počas cvičenia o veľmi neobvyklé zaobchádzanie. Dieťa musí vydržať v nezvyčajnej polohe, a to sa mu nejaví ako pohodlné. Pohyby a polohy sú netypické. Rozhodne však ani srdcervúci plač neznamená, že by dieťa malo z cvičenia traumu. Pri cvičení s deťmi sa často aktivujú také motorické modely, ktoré ešte v danom veku nevyužíva, no o niekoľko mesiacov bude.
Vojtova metóda ako prevencia
Častými pacientmi, u ktorých sa Vojtova metóda využíva preventívne, sú predčasne narodené deti. Nervová sústava a motorický model môžu zaostávať za vývojom mozgu a môžu sa preto objavovať nedostatky v rámci koordinácie, hybnosti alebo motoriky. Preventívne precvičovanie v pádnych prípadoch, ktoré stanoví lekár, neurológ, ortopéd a rehabilitačný lekár, môže priaznivo podporiť ďalší vývoj dieťaťa. Je preukázané, že u dospievajúcich detí - adolescentov môže Vojtova metóda pozitívne vplývať na proces rastu. Využíva sa aj u dospelých. Najčastejšie po úrazoch alebo po mozgových príhodách.
Skúsenosti
Skúsenosti mamičiek s Vojtovou metódou sú veľmi pozitívne. Viaceré mamičky v diskusiách chvália postupy odborných fyzioterapeutov napríklad pri riešení diastázy Vojtovou metódou u detí alebo napríklad pri deformite prstov či chodidiel. Viaceré mamičky hovoria, že po inštrukciách od fyzioterapeuta realizovali cviky aj v domácich podmienkach. Dbajú na to, že sa musí cvičiť správne. Mamičky si museli zvyknúť na srdcervúci plač, ktorý je veľmi prirodzený vzhľadom na prevedenie cvikov. Cvičenie je však bezbolestné. Viacero rodičov si pochvaľuje, že sa lepšila motorika a takisto flexibilita končatín a kĺbov. Jedna z mamičiek uvádza, že Vojtova metóda pomohla na hlavičku a hybnosť krku.
Dôležité upozornenie
Rozhodne nie je vhodné realizovať Vojtovu metódu svojpomocne na základe videí z internetu. Každé dieťa má iný zdravotný problém a iba odborník - terapeut dokáže stanoviť správny tlak, pohyb a polohu pre prevedenie daného cviku. Rodič sa môže cviky naučiť pozorovaním. V niektorých prípadoch môže fyzioterapeut s kurzom naučiť rodiča cvik precvičovať aj doma. Rodič sa zaučí, pričom najskôr dané cvičenia vykonáva pod dohľadom a až následne je možné cviky vykonávať svojpomocne. Vojtova metóda je vedecky podložená fyzioterapeutická liečba. Vykonáva ju školený odborník so špecializovaným kurzom. Vojtovu metódu vám najčastejšie odporučí lekár, pričom sa môžete obrátiť na súkromných fyzioterapeutov alebo špecializované rehabilitačné pracoviská, kde sú zamestnanci školení kurzom Vojtovej metódy. Využitie tejto metódy vždy určuje lekár - neurológ.
Vojtova metoda bez pláče, https://marketastrnadova.cz/vojtova-metoda-bez-place/
Vrodené reflexy bábätka
Vrodené, inak primitívne reflexy sú dôležitá výbava každého novorodeniatka. Ide o automatické pohyby, svalové reakcie na podnety a stimuláciu, ktoré bábätko vykoná nedobrovoľne, bez vôle, bez uvedomenia a kontroly. Bábätku pomáhajú prežiť. Vyvíjajú sa už v maternici a pôvod majú v novorodeneckom mozgovom kmeni. Keď sa novorodenec narodí, vykonáva sa kontrola týchto reflexov v rámci klasického neurologického vyšetrenia bábätiek, aby sa posúdil správny psychomotorický vývoj. Sú tiež rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému (CNS) - napr. u predčasniatok môžu byť niektoré z vrodených reflexov buď nie prítomné, alebo nedovyvinuté.
O neurologickej poruche môže svedčiť aj prítomnosť vrodeného reflexu v dobe, kedy tu už nemá byť, a stojí tak za spomalením psychomotorického vývoja, čo môže viesť k ťažkostiam s hrubou aj jemnou motorikou a koordináciou, rovnako napr. k poruchám učenia a správania. Postupne s dozrievaním CNS väčšina z vrodených reflexov „vymizne“ - nezmiznú úplne, ale sa potlačia, resp. zapoja do pohybových stereotypov dieťatka - tentokrát vedomých pohybov a reakcií riadených mozgom a vôľou.
Niektoré z reflexov
- Morov reflex: Rodičia ho poznajú ako reflexívnu reakciu na náhly, rýchly pohyb, úľak pri náhlom zvuku. Dieťatko v rýchlosti rozhodí a vystrie ruky a nohy, môže začať plakať. Prítomný je tento reflex už v maternici, vyvíja sa postupne od 28. tt a pretrváva do približne 3. mesiaca veku, postupne sa integruje.
- Sací, prehĺtací a hľadací reflex: Od približne 28. - 32. tt sa začínajú rozvíjať jedny z najdôležitejších reflexov u dieťaťa - sací a prehĺtací reflex (orálne reflexy), plne rozvinuté nie sú až do 36. týždňa tehotenstva. Sací reflex si všimnete napríklad pri ultrazvuku, keď si dieťatko cmúľa prstík a rozvíja si tak svaly určené na prehĺtanie a akoby si „precvičuje“ oba reflexy. Hľadací reflex si všimnete vtedy, keď rukou prejdete bábätku po líčku alebo okolí ústočiek a ono za vami obráti hlavičku. Rovnako tento reflex vymizne do 3. mesiaca veku.
- Úchopový reflex: Keď vložíte do dlane dieťatku prst, zovrie ruku. Dokonca tak pevne, že by ste ho mohli zdvihnúť z podložky. Objavuje sa už v brušku - vyvíja od približne 26. - 28. týždňa tehotenstva a vymiznúť by mal voľne do 3. mesiaca veku dieťatka. Okolo 5. mesiaca sa totiž objavuje vedomý úchop, kedy dieťa postupne začne chytať veci do ručičiek.
- Reflexná chôdza: Ak lekár či lekárka chytia bábätko pod pazuchami a dotkne sa podložky nožičkami, automaticky nimi začne pohybovať tak, akoby kráčalo. Ide o nedobrovoľné pohyby - o jednu nohu sa oprie, druhú pokrčí v bedre, kolene a členku. Vyvinie sa už v brušku, približne v 37. týždni tehotenstva (tieto pohyby boli dokonca videné v maternici) a integrovať by sa mal do 3. mesiaca veku bábätka.
- Babinského reflex: Ak sa dotknete novorodencovej nožičky pod prstíkmi, zovrie ich. Ak ho pohladíte v mieste pätičky po okraji chodidla, roztiahne prsty do vejára. Reflex vymizne v dobe okolo 16. - 18. mesiaca veku dieťaťa. Ak pretrváva, môže to svedčiť o závažnom poškodení CNS.
- Tonický šijový reflex: Reflex sa vyskytuje vtedy, keď bábätko leží na chrbte a otočíme jeho hlavičku na stranu - napr. na pravú stranu, vtedy jeho pravá ruka a noha sa reflexívne natiahne, zatiaľ čo ľavá ruka a noha sa pokrčí. Tento reflex je dôležitý pre rozvoj vedomého úchopu a koordináciu pohybov.
