Narodenie dieťaťa je jednou z najšťastnejších udalostí v partnerskom živote, aspoň taká je romantická predstava. Realita je však často iná - prichádza deficit spánku, menej intímnych chvíľ a každodenné konflikty. Táto životná zmena, hoci plná radosti, predstavuje pre vzťah obrovskú výzvu. Ako sa s ňou vyrovnať a udržať si harmóniu, nám poradí psychologička Mária Balážová.
Na prvé dieťa sa pár väčšinou veľmi teší a ani mu nenapadne, že by sa vzťah po pôrode mohol zmeniť k horšiemu. Stáva sa to často, lebo ľudia majú predstavu, že dieťa im naplní život, vzťah sa zlepší a dostane nový rozmer, je to spoločný veľký projekt.
Málokto z nás si ešte pred tým uvedomí, že mať dieťa znamená aj mať veľa starostí. Prináša do rodiny nové podnety, problémy a aj veľa stresu. Výskumami je dokázané, že po pôrode vzrastá deficit spánku a ľudia zaťažení nedostatkom spánku trpia až 91-percentnou stratou svojej schopnosti regulovať silné emócie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá deficitom netrpela. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď za týchto podmienok dochádza v domácnosti medzi manželmi k častým hádkam.
Uznávaný americký molekulárny biológ a populista John Medina tvrdí, že kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 - 60 percent. Toto je naozaj alarmujúce číslo!
Štúdia publikovaná v roku 2010 v časopise „Journal of Personality and Social Psychology“ (Osobnosť a sociálna psychológia) zistila, že príchod dieťaťa má významný negatívny dopad na život v páre. Podľa vedcov sú nedostatok komunikácie alebo pocit menšieho zapojenia u jedného z členov páru bežnými javmi. Tieto problémy sa objavujú náhle a majú tendenciu pretrvávať dlhší čas.
BRATISLAVA - Každý, kto má dieťa, uzná, že príchodom bábätka sa mu zmenil celý život. Najnovšia štúdia hovorí o tom, že nástupom rodičovstva a narodením prvého dieťatka nastáva taká veľká zmena, ktorá zasiahne do života viac, ako je napríklad rozvod, či dokonca úmrtie partnera. Nová štúdia vyvolala kontroverzné reakcie. Odborníci sledovali vzorku ľudí medzi rokmi 1984 a 2010. Pri prvom dieťati panoval u väčšiny respondentov pocit šťastia, ktorý blížiacim sa termínom pôrodu silnel. Pocit šťastia si ale po narodení dieťaťa ponechalo len 30 percent párov. Závery nemeckých vedcov sú takmer šokujúce. Prvé dieťa z pocitu šťastia poriadne ukrojí, dokonca oveľa viac než tragická udalosť, alebo ako správa o smrteľnej chorobe, akou je aj rakovina. Rozvod vás podľa expertov pripraví o 0,6 jednotky pocitu spokojnosti, nezamestnanosť či smrť partnera o jednu jednotku. Prekvapujúco dieťa vás oberie o 1,4 jednotky spokojnosti a šťastia.
Antropologička Helena Fisherová priznáva, že výsledky sú šokujúce, no zároveň vysvetľuje, že starostlivosť o dieťa, akokoľvek je milované, je náročným zásahom do života. V dnešnej dobe je totiž spojená s pocitom spoločenskej izolácie a tá je hlavným vinníkom pocitu nespokojnosti. Fischerová doplnila, prečo sa spolužitie s dieťaťom prirovnáva k rozvodu, či smrti partnera. "Keď sa rozvádzame, ľudia sa vám snažia pomôcť. Keď stratíte partnera, robia, čo môžu. Keď však máte dieťa, nikto pomoc neponúka."
Výskumníci priznávajú, že štúdia skúma tabuizovanú spoločenskú otázku, no hovoria, že je odpoveďou na otázku, prečo klesá pôrodnosť. Podľa nich by sa aj politici, ktorých nízka pôrodnosť trápi, mali nad výsledkami zamyslieť a venovať pozornosť spokojnosti rodičov po narodení prvého dieťaťa.
Čo všetko vplýva na zhoršenie vzťahu?
Už som spomínala spánkový deficit. Keď sme nevyspatí, sme podráždení, prchkí, agresívnejší a máme úplne iné reakcie, ako keď sme oddýchnutí. Platí to rovnako pre mužov aj pre ženy.
Ďalej je to strata sociálnych kontaktov. Kedysi, keď fungoval model viacgeneračného žitia, starostlivosť o dieťa sa prirodzene rozložila na viac osôb - babku, tetu, sestru... - a aj keď muž nebol doma, žena sa necítila až taká osamotená a totálne zamestnaná iba dieťaťom. Dnešnej matke často celý deň nemá kto bábätko ani na chvíľu podržať, aby si išla napríklad umyť vlasy. Je úplne izolovaná od možnej pomoci. Vybrali sme si to však sami, pretože dnešný trend je sťahovať sa z bydliska stovky kilometrov za prácou, s rodičmi dnes pod jednou strechou nechce žiť nikto. Kedysi bola výchova v širšej komunite úplne normálna a malo to svoje výhody.
Sú však aj maminy, a také mám okolo seba i ja, ktoré odmietajú pomoc, aj keď sa im núka, lebo sa chcú o svoje dieťa starať len ony a myslia si, že nikto iný by to ani na chvíľu lepšie nezvládol. Voláme to „helikoptérové“ rodičovstvo. Takéto mamičky majú potrebu každú minútu svojho dieťaťa riadiť a ovládať. Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť, samozrejme, ak neriešime chorobu alebo napríklad separačnú úzkosť, keď dieťa mamu naozaj potrebuje. Niekedy sa však táto „separačná úzkosť“ týka skôr matiek, ktoré majú problém vyrovnať sa s tým, že sa im dieťa vzďaľuje. Celé materstvo už od počatia je však o postupnej separácii - od pôrodu cez odstavenie od dojčenia, prvé kroky, nástup do škôlky, potom do školy, až jedného dňa odíde z domu.
Veľa párov si myslí, že ak im to škrípe, pomôže im splodiť dieťa. Ľudia v prvom rade fakt neočakávajú, že by sa niečo také mohlo stať, predsa príchod dieťaťa do rodiny je považovaný za radostnú udalosť, ktorá má pár stmeliť. No ak mal pár nejaké vzťahové problémy pred pôrodom, tak sa po narodení ešte zhoršia.
Je síce pravda, že muž ráno vstáva do práce a potrebuje sa vyspať, ale aj mama vstáva a byť celý deň s bábätkom je rovnako náročná práca. Všetko je oveľa ľahšie, ak sa práca okolo dieťaťa môže rozdeliť medzi dvoch ľudí.
Stáva sa každému, kto má prvé dieťa, že sa jeho vzťah v prvom roku výraznejšie zhorší, alebo majú k takémuto zhoršeniu skôr sklony prvorodičia vyššej vekovej kategórie či, povedzme, s istými povahovými črtami? Stotožňujem sa s názormi amerických psychológov Johna Gottmana a jeho ženy Julie, ktorí dlhodobo skúmajú šťastné páry a napísali na túto tému niekoľko kníh. Tvrdia, že je mýtus, že sa vzťahy rozpadajú na základe povahových čŕt. Je to skôr o vôli niečo s tými rozdielmi robiť a snažiť sa ich zladiť. Je normálne, že partner je iný ako ja, má iné zvyky a na veľa vecí iný názor. Vyrastal totiž v inom prostredí a formovali ho iné veci. Pre niečo sme si ho však vybrali a vybrali sme si ho aj s tými vecami, v ktorých sa nezhodujeme. Treba to brať, ako to je, nevyčítať, nekritizovať. Nikto sa totiž necíti komfortne pod neustálou paľbou kritiky, pretože tak problémy len eskalujú. Nesnažte sa svojho partnera zmeniť, ale skôr sa vyrovnať s jeho odlišnosťami.
Spánkový deficit a jeho dôsledky
Týka sa spánkový deficit aj mužov, alebo len matiek? Muži, samozrejme, taktiež trpia spánkovým deficitom, najmä ak sa o rodičovské povinnosti delia s matkou. Niekedy sa muž tvári, že sa ho to netýka a ide si napríklad ľahnúť inde. A nejde iba o spánok, niektorí muži sa správajú, akoby sa ich narodenie dieťaťa až tak netýkalo a na svojom „starom“ živote nemienia nič príliš meniť - stále chodia pravidelne do posilňovne, neskoro sa vracajú z práce, aj keby nemuseli, a odrazu sú obaja inde...
Všetko je oveľa ľahšie, ak sa práca okolo dieťaťa môže rozdeliť medzi dvoch ľudí. Nie je to však vždy iba vina mužov, niekedy sú „premotivované“ aj matky...
Áno, sú aj ženy, ktoré materstvo pohltí natoľko, že muža k dieťaťu ani nechcú pustiť a ten sa potom môže cítiť odstrčený. To je určite ďalší extrém a muž by mal o svojich pocitoch so ženou komunikovať.
Muž na materskej je stále považovaný za akúsi raritu, a väčšinou sa to deje iba vtedy, keď žena v rodine zarába viac. Čo ak sami muži chcú s deťmi byť dlhšie ako dve hodiny večer pri ukladaní do postele? Muži na materskej, to je kontroverzná téma.
Dieťa potrebuje vo svojom živote jednu stabilnú láskyplnú osobu a od určitého veku dieťaťa je podľa mňa jedno, či je to muž alebo žena. Ak takýto model rodiny neprekáža rodičom a je to pre nich finančne oveľa výhodnejšie, prečo nie? Máme akési zažité vzorce a podliehame kultúrnym tlakom, ktoré tvrdia, že žena má byť doma s dieťaťom a muž zarábať peniaze.
Sexuálny život po príchode dieťaťa
Sex, to je asi téma, ktorú rieši veľa párov s malým dieťaťom. Žena je unavená po celom dni a nechce sa jej, muž sa na to začne po istom čase sťažovať, to je bežná story.
Súvisí to, ako ste povedali, s vyčerpaním ženy, no úlohu pri znížení libida zohrávajú aj iné faktory. Žene sa v tehotenstve zmení telo, nemusí sa už cítiť taká atraktívna, môže sa hanbiť. Zmena hladín hormónov má na chuť na sex tiež veľký vplyv. Príroda to zariadila tak, že nám klesnú pudy, aby sme zostali pokojnejšie a menej agresívne, a týka sa to aj mužov. Aj im sa na chvíľu po pôrode svojej ženy zmenia hormóny. Vo svete zvierat je to tak, že samcom sa po pôrode mláďat zníži hladina testosterónu v krvi, aby nebol agresívny k mláďaťu. O pár mesiacov by sa však všetko malo dostať do pôvodného stavu. Ak sa tak stane len u muža, môže byť z toho frustrovaný a začať na ženu robiť nátlaky. To však nie je správna cesta.
Ak chce zlepšiť sexuálny život, mal by najskôr zlepšiť celý vzťah, to hlboké priateľstvo, na ktorom by mal vzťah stáť. Treba prísť na to, prečo sa stalo, že si už nepotrebujeme prejavovať náklonnosť, že sa odcudzujeme. Treba sa na seba opäť napojiť, prejavovať si lásku malými dobrými skutkami... vziať partnerku na koncert skupiny, ktorú má rada, pekne sa obliecť a ísť do divadla, uvariť partnerovi kávu a priniesť mu ju do postele... Ak jeden urobí zopár aktov, je pravdepodobné, že sa ten druhý chytí. Kvalita sexuálneho života je odrazom celého vzťahu.
Ach, ten sex! Na záver by sme sa radi venovali tomu, čo je často aj pri návšteve poradne téma, o ktorej sa hovorí veľmi ťažko. Je to sexuálny život partnerov. Či sme už písali o žene, ktorá venuje neprimerane veľkú starostlivosť dieťatku a nespáva celé mesiace v manželskej posteli (a manželovi sa po sexuálnej stránke nevenuje ani mimo nej), alebo o žene, ktorá je večer unavená tak, že na výkony v posteli nemá energiu ani chuť, alebo naopak o mužovi, ktorý prichádza domov neskoro večer a aj vtedy si po náročnom dni vyžaduje kľud, všetky tieto problémy majú jedno spoločné: zmenu v sexuálnom živote partnerov.
Mnoho žien stratí záujem o sexuálny styk (prípadne ho obmedzí na minimum) práve kvôli vyčerpanosti alebo z naplnenia určitého životného cieľa, ktorým sa narodenie dieťaťa stalo, či prípadne kvôli inému problému psychického charakteru. Dôvod však môže byť aj iný: frustrácia zo správania sa manžela, neustály pocit zlosti a bezmocnosti, že je na všetko sama, dokonca v niektorých prípadoch až pocit menejcennosti, to všetko sú faktory, ktoré môžu vo veľkej miere ovplyvňovať sexuálne správanie ženy.
A ako na takúto sexuálnu absenciu reagujú muži? Aby sme im nekrivdili, je dôležité povedať, že v súčasnosti je čoraz viac mužov, ktorí sa podieľajú na starostlivosti a aj výchove dieťaťa a tiež lepšie zvládajú komunikáciu s partnerkou a riešenie prípadných problémov v sexuálnej oblasti. Sú i takí, ktorí sa zmieria s obmedzením milovania na 1 či 2 krát mesačne. Ale je tiež mnoho takých, ktorí hľadajú to, čo nemajú doma niekde inde. Nájdu si milenky, ktoré sú prípadne bezdetné, krásne, oddýchnuté a na sex majú chuť vždy. A to je začiatok nových problémov, ktoré sú podľa štatistík jedným z dôvodov žiadosti o rozvod. Len dostatočná komunikácia a ochota riešiť problémy zo strany oboch partnerov môže odvrátiť problém zvaný „nevera“. Obaja partneri by si mali uvedomiť, že sex patrí k životu dvoch ľudí a jeho citlivé pestovanie prispieva k manželskému šťastiu. Pri problémoch, s ktorými sa rodina stretáva, nie je riešenie „odstavenie“ partnera od sexuálneho styku, prípadne hľadanie si nového. Je tiež dôležité obrátiť sa na odborníka, ktorý poradí ako problém riešiť, prípadne poskytne priestor na vysvetlenie si vzájomných nezhôd medzi partnermi.
Kedy nastáva kríza a ako ju riešiť?
Kedy sa dá povedať, že vo vzťahu nastala kríza? Keď majú obaja pocit, že ich problémy sú vážne a keď už sa žijú paralelné životy a vo vzťahu sa cítite osamelo. Vtedy je naozaj už najvyšší čas začať chodiť do poradne a nie je to žiadna hanba. Mnoho ľudí na Slovensku má ešte stále v súvislosti so psychoterapiou predsudky. Niekedy však nestačí prísť dva-, trikrát, ale treba chodiť aj rok. A niekedy sa stane, že sa po párovej terapii slušne rozvedieme. Aj také veci sa stávajú a niekedy je to nevyhnutné, ak niekto z partnerov doslova trpí.
Prečo si myslíte, že dlhodobé partnerstvá majú zmysel? Deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom vzťahu, lepšie prospievajú, ľudia v dlhodobých vzťahoch sú šťastnejší, majú pocit bezpečia a dokonca lepšiu imunitu. Ak sa rodičia rozvedú, zostane zranená dušička dieťaťa a rodič si aj tak nakoniec nájde niekoho, s kým rieši podobné problémy. Vymení len jeden balík problémov za iný, pretože dokonalý partner neexistuje.
Prvý rok po narodení prvého dieťaťa je to teda pre väčšinu párov „masaker“. No onedlho sa rozhodnú pre ďalšie. Zvládajú ľudia druhé, tretie dieťa lepšie? Prvý rok je skutočne rizikový rok, ktorý treba zvládnuť. Treba si pripustiť, že toto rieši skutočne väčšina párov a situácia sa postupne zlepší, postupne sa na zlé veci zabudne a rodičia si povedia, že pre svoje dieťa chcú súrodenca, a tak sa na to dajú opäť. Mnoho párov však zažije takú veľkú krízu, že keď ju prežijú, na druhé dieťa si už netrúfnu.
Čo by ste poradili manželom, ktorí akurát takouto krízou prechádzajú? Nie len komunikácia je to, čo vzťah zachráni, ale je to skôr „vyladenie“ sa na partnera - dávať vzťahu a partnerovi nejakú váhu, aby cítil, že je pre mňa ten najdôležitejší. Nájsť rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a starali sa o seba, a rovnako aj o partnerstvo a rodinu.
Praktické rady pre nových rodičov
Narodenie dieťaťa do rodiny od základov zmení nielen hodnotový rebríček oboch partnerov, ale najmä ich každodenný život. Je logické, že zmena sa týka najmä ženy. Z dovtedy atraktívnej, aktívnej kočky, ktorá mala prácu, priateľov, záujmy, čas na seba i partnera sa stane mamina, ktorej takmer jedinou pracovnou náplňou je domácnosť a starostlivosť o dieťa. Každá žena zrejme potvrdí, že táto práca je náročná fyzicky, ale najmä psychicky.
Najčastejšie chyby, ktoré sa robia za dverami rodín s malým dieťaťom:
- Prehnaná starostlivosť: Pozrime sa na tento problém z pohľadu muža. Konečne má doma svoje zlatíčka. Manželka aj bábo sú po pôrode v poriadku a už sa teší na každý deň, ktorý s nimi strávi. Začne sa to nenápadne: muž sa ako pracujúca časť rodiny potrebuje vyspať, preto sa manželka odsťahuje do detskej izby, aby mohla byť blízko k dieťaťu a aby nerušila manžela pri nočnom kŕmení a prebaľovaní. Aj cez deň sa komunikácia točí len okolo dieťaťa. Spočiatku je všetko v poriadku, až kým… Kým si manžel neuvedomí, že manželka nespala v manželskej posteli už niekoľko mesiacov, že sa vlastne o inom nerozprávajú len o dieťati, že on ako muž ju vlastne vôbec nezaujíma a začína mať pocit, že bol dobrý len na splodenie potomka a jeho finančné zabezpečenie. „Odsťahovanie“ sa z manželskej postele môže byť prvým a zároveň najvážnejším problémom v živote rodiny. Je iste chvályhodné ušiť manžela od nočného vstávania k dieťaťu, na druhej strane, milé dámy, je to predsa aj jeho dieťa. Nešetrite ho príliš. Spomeňte si na všetky nočné výlety s partiou priateľov, keď ste spali 3-4 hodiny a ráno vstávali do práce a fungovali po celý deň. Manžel nočné vyrušenia prežije, je predsa chlap. Takže - žiadna detská izba. Spite v manželskej posteli a keď tam už budete, venujte sa tomu, čo ste mali aj pred pôrodom radi. A keď príde z práce, prejavte záujem aj o jeho deň, veď pracoval preto, aby ste sa vy mohli nerušene starať o vaše spoločné dieťatko.
- Nedostatok komunikácie a tiež pohodlie nadovšetko: V tomto prípade môžeme zhrnúť naraz 2 problémy, ktoré trápia nielen rodiny s malými deťmi. Jednak je to nedostatok komunikácie medzi partnermi. Zoberme si príklad: manželka je doma na rodičovskej dovolenke, stará sa o dieťa. Manžel pracuje. Domov prichádza neskoro večer. Obaja sú po celodennej „šichte“ tak unavení, že krátko po tom, ako zaspí dieťa, zaspia aj oni dvaja. Vlastne nie je priestor na rozhovory. Konverzácia oboch partnerov sa obmedzí na základné organizačné pokyny, kto nakúpi, kto odnesie veci do čistiarne alebo vyzdvihne staršie dieťa zo školy. Na osobnú, intímnu konverzáciu partnerov nie je čas ani chuť. Tento problém by sme radi spojili s ďalším. Je ním určitá túžba po pohodlí zo strany manžela. Prejdite sa niekedy po chodbách firiem vo večerných hodinách. Vo väčšine prípadov tam natrafíte na mužov. Čo robia? Čítajú dennú tlač, surfujú po internete, dokonca sa hrajú počítačové hry. A aby sme im nekrivdili, možno sa pripravujú na ďalší pracovný deň. Od pracovného stola vstávajú okolo siedmej. Domov prídu v čase, keď sú už deti okúpané, majú napísané domáce úlohy a sú pripravené práve na pusu na dobrú noc od ocka. Ako by povedal môj dobrý priateľ: čistá práca. A žena? Tá je po celom dni zrelá do postele. Samozrejme, ak ju nečaká ešte niekoľko domácich prác. Čo robiť v takejto situácii? V prvom rade, páni, snažte sa prísť z práce skôr, ako slnko definitívne zapadne. Manželka vám iste po príchode z práce venuje niekoľko minút na prečítanie novín alebo iný relax. Dôležité pre ňu bude, že vás už má doma. Tiež by sme radi upozornili na nutnosť pomáhať manželke so starostlivosťou o deti, či s domácimi prácami. Žena predsa nie je stroj, za pomoc bude vďačná. A zostane viac času na rozhovor či pohár vína pri pozeraní TV, či počúvaní hudby. A možno len pri krásnom mlčaní.
- Nezáujem/neschopnosť sebarealizácie: Mnoho žien príchodom dieťaťa stratí akékoľvek vlastné plány, záujmy a schopnosti realizovať sa. Mladé mamičky sa často tak koncentrujú na starostlivosť o dieťa, že zabudnú žiť svoj vlastný život. Nestretávajú sa s priateľkami z minulosti, nenavštevujú ani len kaderníčku. Moja klientka - slobodná bezdetná žena - mala často pocity depresie po stretnutí s vydatými spolužiačkami zo strednej školy. Každé stretnutie sa točilo najmä rozhovormi o ich deťoch, radami, čo robiť, keď dieťa nepapá alebo nekaká. K akejkoľvek inej téme sa takmer žiadna nevedela vyjadriť. Chvíľu trvalo, kým pochopila, že nie ona je tá, kto je v tejto skupine žien mimo. Taktiež muži sa často sťažujú, že sa žena po pôrode zanedbáva, doma ju vidia iba vo vyťahanom tričku a teplákoch. A hoci ju majú radi, vážia si ako sa stará o ich dieťa, stráca v ich očiach príťažlivosť. Čo robiť v takejto situácii? Ženy, aj pri starostlivosti o dieťatko, nezabudnite na to, čo bolo pre vášho manžela atraktívne, prečo sa do vás zamiloval. Ak ste radi chodili do fitness alebo mali iné záľuby, dohodnite sa s partnerom, že aspoň 2 večery v týždni budú patriť vám. Cvičte, stretnite sa s priateľmi, vyrazte na nákupy. Kúpte si napríklad pekné domáce oblečenie, keď v ňom teraz trávite toľko času. A verte, že keď sa večer vrátite domov spokojná a oddýchnutá, uvidíte v manželových očiach tú malú iskričku, ktorá tam bola predtým, ako sa z vás dočasne stala mamička na rodičovskej dovolenke.
Pravidlo tretej ráno: Dohodnite sa vopred na jednom zlatom pravidle. Slová povedané o tretej ráno po dvoch hodinách trhaného spánku sa jednoducho neberú osobne.
Pätnásť minút pre vás dvoch: Sľúbte si, že si každý deň vyhradíte štvrťhodinka len pre seba. Napríklad, keď dieťa spí. Vypnite mobily a odložte riešenie plienok.
Nové rozdelenie úloh: Sadnite si ešte pred pôrodom a spíšte si zoznam prác. Kto bude chodiť na nákupy? Kto prevezme vysávanie a varenie?
Jedlo do zásoby: Využite posledné týždne tehotenstva na prípravu. Navarte si jedlá do zásoby a zamrazte ich.
Naučte sa delegovať: Ak sa rodina opýta, ako môže pomôcť, zahoďte hrdosť. Buďte konkrétni.
Vypnite hlavu: Môžete si ísť zacvičiť, prečítať knihu alebo si dať dlhú sprchu bez toho, aby ste počúvali detský monitor.
Prvé dieťa zmení všetko
Narodenie dieťaťa je momentom, ktorý vám od základov prepíše životný scenár. Je to obdobie plné obrovskej radosti, očakávaní, ale aj celkom prirodzených obáv z neznámeho. Skutočná výzva totiž nespočíva vo výbere farby stien, ale v tom, ako táto zmena ovplyvní vašu partnerskú dynamiku. Ak však k týmto zmenám pristúpite ako zohraný tím a pripravíte sa na ne vopred, váš prechod do roly rodičov bude oveľa plynulejší.
Keď si prinesiete domov novorodenca, vaša pozornosť sa prirodzene a logicky presunie na malého človiečika. Je od vás stopercentne závislý. Inak hrozí, že sa z vás postupne stanú len vyčerpaní spolubývajúci, ktorí si mechanicky odovzdávajú dieťa medzi dverami.
Jednou z najväčších chýb, ktoré novopečení rodičia robia, je neutíchajúca snaha udržať si starý štandard poriadku. Dokonale uprataná domácnosť s malým bábätkom je mýtus. Znížte svoje nároky hneď na začiatku. Prach na poličke naozaj počká a riady v dreze nikoho neohrozujú.
Je veľmi ľahké stratiť sa v nových, pohlcujúcich rolách a zabudnúť na svoje vlastné potreby. Komunikujte o tom otvorene, bez akéhokoľvek tlaku či výčitiek. Nezabúdajte na jednu kľúčovú vec: detská izba môže byť vizuálne bezchybná a hračky tie najedukatívnejšie na trhu, no skutočné srdce domova tvorí vaša vzájomná pohoda. Bábätko funguje ako radar. Doslova nasáva nervozitu, ale rovnako tak aj harmóniu svojich rodičov.
Nezabúdajte na známe bezpečnostné pravidlo z lietadla. Najprv nasaďte kyslíkovú masku sebe, až potom dieťaťu.
Život s novým bábätkom je ten najkrajší chaos, aký kedy zažijete. Budete robiť chyby a občas budete pochybovať o svojich schopnostiach. Náročné, ale nie nemožné.
Nikto netvrdil, že mať deti je hračka. Je to láska, ktorá nepotrebuje žiadne vysvetlenie. Je to pocit, ktorý v rodičoch zostáva navždy, nech už ich cesty zavedú kamkoľvek. Ale tiež jedno z najnáročnejších období pre ich vzájomný vzťah.
Konverzácie sa náhle obmedzujú na repliky typu „odmeral si správne množstvo mlieka?“ alebo „podaj mi tie obrúsky na zadoček“. A vo vašom slovníku už nie je miesto ani na slovko „prosím“. Skrátka len automaticky vykonávate rôzne činnosti. Možno tušíte, ktorá je časť dňa, ale nie ste si úplne istí, čo je vlastne za deň.
Väčšina párov má problém svojmu pediatrovi povedať, aké staré je ich bábätko, pretože skrátka nemajú pojem o čase. Zatiaľ čo hneď ako otvoríte nejaký blog alebo zabrúsite na Instagram influencera, stretnete sa len s dokonalou esenciou rodičovstva. Takmer ako z reklamy. Všetko je dokonalé! Deti sú upravené natoľko, že aj cez monitor cítite vôňu nejakého fair-trade telového mlieka, ich šatôčky ladia s ich perfektnými súrodencami, a to ani nehovoriac o ich bezchybných izbičkách. Tiež vidíte domácu stravu pripravovanú milujúcimi pármi, ktorým sa zároveň nejakým zázrakom darí vyjsť si spolu každý druhý deň niekam na večeru.
„Nič také skrátka neexistuje,“ hovoria dvojnásobní rodičia Antonín a Veronika Dlouhí. „Alebo, lepšie povedané, existuje to, ale nie je to realita.“ S tým súhlasia aj niektorí rodinní terapeuti. V dnešnej dobe je obvyklé, že stále viac ľudí zdieľa na sociálnych sieťach svoje selfie, kde sa snažia okolitému svetu prezentovať obrázok svojho „dokonalého života ako z Disneylandu“. Podľa odborníkov tieto obrázky vôbec neukazujú realitu zo života páru, ktorému sa práve narodilo dieťa.
Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že rodičovstvo rozhodne nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Príchod dieťaťa je spojený s celým radom ťažkostí a rodičia sú vystavení tlaku. Nehovoriac o prebdených nociach po celé týždne, mesiace aj roky.
Iní rodičia Tereza s Dušanom o tom vedia svoje. V posledných pár rokoch prežili mnoho prebdetých nocí. Štvorročný syn Terezy a Dušana ako bábätko vôbec nespal. To prevrátilo fungovanie páru úplne naruby. Museli sa naučiť spať po hodinách, zvyknúť si na dlhodobú absenciu spánku. Po dvoch rokoch si uvedomili, že sa tomu musia nejako postaviť.
„V určitej chvíli sme si povedali: „Syn nespal dlhšie než pár hodín azda rok, takto to skrátka nemôže ísť donekonečna“, spomína Tereza. „Náš spoločenský život - možnosť stráviť nejaký čas s priateľmi či zájsť si na pohárik - bol pre nás dôležitý, aby sme sa nezbláznili. Vyčistilo nám to hlavu, na chvíľu sme zabudli na problémy, a aj keď nás to pripravilo o niekoľko hodín spánku, stálo to za to.“
Veronika a Antonín tiež prežili veľa nocí bez spánku. Hlavne po narodení druhého dieťaťa. Sedem mesiacov po prvom pôrode Veronika zistila, že je znovu tehotná. Pre pár tak nebolo jednoduché vyrovnať sa s takým množstvom zmien za príliš krátky čas. „Nemali sme vôbec čas užiť si prvé bábätko,“ rozpráva Veronika. A dodáva, že druhé dieťa bolo skutočne mimoriadne problematické. Všetka ich starostlivosť a pozornosť, ktorú si predtým venovali navzájom, sa zrazu obrátila na deti.
Tieto obdobia zvýšeného tlaku môžu do páru prinášať ďalšie problémy.
Podľa niektorých rodinných terapeutov, medzi ktorých patrí aj Manuel Peixoto, to môže nastať najmä v prípadoch, keď pár neprešiel všetkými fázami rodinného cyklu. Práve tieto fázy nám pomáhajú prevziať v živote novú rolu, prijať nové funkcie a emócie. Dvojica najprv prechádza fázou dvorenia, keď sa obaja navzájom spoznávajú. Potom je fáza dezilúzie a rozčarovania a až potom vytvorenie pevného vzťahu. Obvykle po roku či dvoch prichádza v tejto fáze na scénu prvé dieťa.
Práve tak to bolo v prípade rodičovského páru Karolíny a Tomáša. Vďaka tomu, že prešli všetkými týmito fázami a dokázali si vytvoriť dostatočne pevný vzťah, boli schopní spoločne prekonať stresujúce chvíle po narodení ich prvého syna.
Zo začiatku žena prechádza popôrodným procesom, ktorý môže byť veľmi náročný. To môže spôsobiť celý rad fyzických a emocionálnych zmien. „Náš vzťah funguje inak počas stresového obdobia a za všetky tie roky spoločného manželstva sme sa naučili, ako sa k sebe navzájom správať,“ hovorí Karolína. „Tento proces učenia je veľmi dôležitý na to, aby sme si dokázali poradiť s tými náročnejšími momentmi. Spomínam si, ako som päť dní po pôrode plakala manželovi na ramene. Hovorila som mu, že to nezvládnem, a zrazu som z neho cítila tú silu, pokoj a podporu. Uvedomila som si, že on tu pre mňa vždy bude a postará sa.“
Veronika a Antonín si tiež uvedomili, že najdôležitejšie je naučiť sa sústrediť jeden na druhého a byť k sebe navzájom veľkorysí. Odložiť bokom sebeckosť, ktorá je súčasťou ľudskej povahy. Len tak je podľa nich možné udržať si spokojný vzťah a manželstvo.
„V určitom okamihu musí každý spolupracovať. Muž by sa mal sústrediť na manželku a ona, naopak, naňho. Keď sa každý z nich zameria na potreby toho druhého, je šanca na dobrý výsledok,“ hovorí Antonín. „Keď sa vám narodí dieťa, uvedomíte si, že sa musíte dívať aj na svoju partnerku. Snažiť sa ju pochopiť a zamyslieť sa, ako môžete pomôcť, aby sa cítila šťastná, dokázala si poradiť so starosťami, vyriešila problémy spojené s dojčením a vyrovnala sa s nedostatkom spánku.“
Nie je jednoduché vyrovnať sa so všetkými zmenami rodinného života.
Skutočnosť je taká, ako potvrdzujú rodinní terapeuti, že pár musí byť na zmenu naozaj pripravený. Musí byť schopný efektívne sa postaviť voči novej realite. A všetci asi vieme, že to nie je jednoduché. Ako hovoria odborníci, v partnerskom živote existujú dva skutočne silné momenty: smrť jedného z partnerov a narodenie prvého dieťaťa. Podľa expertov sa ľudia musia na túto zložitú fázu života pripraviť. Budú totiž nútení prijať nové roly, predovšetkým tie emocionálne. Je nutné, aby k novej situácii pristupovali realisticky a nestavali si žiadne vzdušné zámky. Ani nepredstierali, že im ide všetko ľahko.
Aj keď je okolo vás hromada použitých plienok, fľašiek s mliekom, ktoré treba ohriať, pohádzaných hračiek, ktoré treba upratať, ste uprostred nekonečných záchvatov zlosti a mesiacov, keď ste sa poriadne nevyspali - napriek tomu všetkému si musíte nájsť čas na to, aby ste sa s partnerom naučili znovu žiť ako pár.
Pre Karolínu a Tomáša, ktorí mali vždy bohatý spoločenský život, bolo riešením začlenenie dieťaťa do ich bežných činností. Navyše si našli čas jeden na druhého, aby mohli robiť obľúbené veci. „Nemôžeme nechať deti, aby vstúpili do nášho života a prinútili nás zabudnúť na lásku, ktorú prechovávame jeden k druhému,“ zhodujú sa Karolína a Tomáš. „Pre nás je naozaj dôležité mať možnosť dať si spoločnú večeru vo dvojici, aj keď sa to podarí hoci len raz alebo dvakrát za mesiac. A tiež si vieme nájsť osobný priestor.“
Veronika a Antonín si myslia, že je celkom zásadné nájsť si čas, ktorý môžu tráviť len ako pár. Po niekoľkých zložitých prvých mesiacoch zaviedli raz týždenne tradíciu spoločných obedov. Vo dvojici. Tento čas je pre nich nedotknuteľný. Plánovaný obed je možné preložiť alebo zrušiť len z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly. „Pár si musí nájsť čas len na seba. Keď sa im to nepodarí a každý z nich sa začne rozvíjať sám ako jednotlivec, môže byť neskôr ťažké sa k sebe vrátiť,“ vysvetľujú. „Keď občas počujeme o niekom, kto sa rozvádza, hovoríme si: „Čo by som asi v takej situácii robil ja?“ Zároveň si uvedomujeme, že je v našich silách, aby sme sa do takej situácie nedostali.
Ako potvrdzujú odborníci, pre rodičov nie je jednoduché sa celkom odstrihnúť od svojich detí. Je pre nich ťažké nechať ich napríklad na víkend u prarodičov. Záleží na každom páre, ako dokáže toto puto pretrhnúť. Keď to nejde inak, môžete to skúšať postupne. Začnite napríklad len tým, že odídete na päť minút, potom na pol hodiny, na hodinu a tak ďalej. Aj dieťa si tak postupne zvykne byť dlhšie bez mamičky a otecka.
A nezabúdajte, že toto je len jedna životná fáza. Skôr či neskôr budete ako pár vyžadovať nejaký čas len pre seba. „Potrebujete veľa lásky, trpezlivosti a schopnosti vcítiť sa do druhého. Len tak pochopíte, kto je vedľa vás. Karolínina rada znie: „Musíte si vedieť povedať - Som tu pre teba. Sme v tom spolu. - pretože vás to vzájomne posilní.“
Antonín hovorí: „Tie okamihy naštvania jeden na druhého, tie tu budú vždy. Tieto veci skrátka len tak nezmiznú.
Pediater vysvetľuje základy pre novorodenca: kŕmenie, bezpečný spánok, kakanie, autosedačky a ďalšie.
Ženy, milujte svoje deti, ale nezabudnite milovať aj manžela. Nájdite si čas pre seba, svoje záujmy, ale aj pre muža, ktorý bol pred narodením vášho zlatíčka pre vás ten najdôležitejší na svete. Muži, iste nie je príjemné prísť po náročnom pracovnom dni do bytu s plačúcimi deťmi a kričiacou manželkou. Určite však viete, že váš príchod vždy vyčarí na ich tvárach úsmev. Skúste pomôcť manželke a podieľajte sa na chode domácnosti nielen finančne. Odmenou vám bude vedomie, že okrem detí máte šťastnú a spokojnú ženu, na ktorú môžete byť právom hrdí.