Nepoznáme presne ani deň a rok jeho narodenia, ani dátum jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín. Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa I., teda pred rok 4 pred Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi.
Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí po Kr. skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu a priradil jej dátum 25. december. V kresťanskom letopočte sa narodenie Ježiša kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme.
Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mágovia - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas až do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov.
Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu. Od Keplerových čias sa dala táto hviezda do súvislosti s „veľkou konjunkciou medzi Jupiterom a Saturnom“, ktorá mohla byť v Oriente pozorovaná v roku 7 pred Kr. Ešte dnes jestvujú zaujímavé astronomické skúmania, ktoré chcú dokázať, že „Betlehemská hviezda“ jestvovala. Tak iba nedávno tvrdí viedenský profesor Konradin Ferrari d´Occhieppo vo svojej knihe "Hviezda mudrcov", že biblickou hviezdou bola planéta Jupiter, ktorá zostala stáť nad Betlehemom večer dňa 12. novembra roku 7 pred Kr. Biblickí vedci dnes takéto výklady posudzujú s veľkou rezervou.
Príbeh o narodení Ježiša
VIEŠ, kto je to dieťatko? Áno, je to Ježiš. Práve sa narodil v stajni. Stajňa je miesto, kde sa držia zvieratá. Mária kladie Ježiša do jasieľ, do ktorých sa dáva potrava pre somárikov a iné zvieratá.
Prečo je však Mária s Jozefom tu medzi zvieratami? Jozef s Máriou sú tu z istého dôvodu: rímsky panovník, cisár Augustus, vydal zákon, že sa každý musí vrátiť do mesta, kde sa narodil, aby sa tam zapísalo jeho meno do knihy. A Jozef sa narodil tu v Betleheme. Ale keď tam prišiel s Máriou, nenašli už nikde miesto. A práve v ten deň sa Márii narodil Ježiš!
Vidíš tých pastierov, ako sa prichádzajú pozrieť na Ježiša? V noci boli na poliach a starali sa tam o svoje ovce. Naraz sa všade okolo nich rozlialo jasné svetlo. Bol to anjel! Pastieri sa veľmi naľakali. Ale anjel povedal: ‚Nebojte sa! Mám pre vás dobrú správu. Dnes sa v Betleheme narodil Kristus, Pán. On zachráni svoj ľud! Nájdete ho zabaleného v plienkach, ako leží v jasliach.‘ Naraz prišlo mnoho anjelov a začali chváliť Boha.
Vieš, prečo je Ježiš taký zvláštny? Vieš, kto je v skutočnosti? Spomeň si, že sme v prvom príbehu tejto knihy hovorili o Božom prvom Synovi. Tento Syn pracoval spoločne s Jehovom pri tvorení nebies a Zeme a všetkého ostatného. Áno, Jehova vzal život svojho Syna z neba a vložil ho do Márie. Dieťatko v nej hneď začalo rásť, tak isto ako iné deťatká rastú v svojich mamičkách. Ale toto dieťatko bolo Božím Synom. Nakoniec sa Ježiš narodil tu, v betlehemskej stajni.
Príbeh o Ježiškovi | Vianočné rozprávky | Rozpravka na dobru noc
Rodokmeň a Zvestovanie
Rodokmeň Ježiša Krista
I. Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona. Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
Narodenie Ježiša Krista
Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.
Príchod mudrcov a útek do Egypta
Mudrci od východu
A pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Útek do Egypta
On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.
Vraždenie detí v Betleheme
Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.
Návrat z Egypta
A povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja.
Teologický pohľad na narodenie
Zvestovanie a narodenie Ježiša Krista sa sfa neodmysliteľnou súčasťou vianočnej liturgie. Okrem toho sa čašťo stávajú námetom na rôzne dramatické spracovania vo forme napr. ľudových akadémií a pod. obidve tieto použitia narastajú s kombináciou Matúšovej a Lukášovej správy o zvestovaní a narodení Pána. k bohoslužby, ale ani my kňazi si často neuvedomujeme, že aké evanjelium čítame - Lukášovo, či Matúšovo. nej idyly a istých stereotypov a skutočný duchovný zmysel (sensus spiritualis) nám niekedy uniká, čo je vždy na škodu.
Toto rozdelenie sa používa v biblickom svete. Matúšovo evanjelium sa zameriava na teológiu pôvodu Ježišovho detstva. Prvá kapitola Mt obsahuje rodokmeň Ježiša Krista a epizódu narodenia, ktorej predchádza zvestovanie Jozefovi. Toto zvestovanie anjelom je podobné ako v Starom zákone napr. narodenie Izáka alebo Samsona. Podobnosť ide aj na rozprávanie o záchrane Mojžiša z rák faraóna. Herodes má u Matúša črtu faraóna, ktorý chcel zničiť Mojžiša vyhladením hebrejských chlapcov. Predbeh mudrcov, má svoju predlohu v epizode o Balámovi. Predbeh o mudrcoch a hviezde sa pre Matúša stáva predobrazom osudu dobrej zvesti o spáse. Kristologická dobrá zvesť pritiahla veriacich a tí veriaci boli pohania - mágovia. Bohu. Pohanom sa Boh zjavil prostredníctvom predrody (hviezda). Predroda im už nehovorí o tom kde sa má narodiť židovský kráľ. Pohania sa prišli pokloniť, ale od židov sa musia naučiť dejiny spásy.
Lukášovo evanjelium nám podáva tzv. druhé vianočné rozprávanie - Lk 2,1-40. Toto rozprávanie obsahuje okrem iného aj tému sčítania ľudu, ktoré sa konalo na základe nariadenia rímskeho cisára Augusta. Lukáš ukazuje, že Ježišovi rodičia boli poslušní nariadeniam ríma, vtedy, keď sa národ proti nim búril. Toto rozprávanie tiež ukazuje, že Ježiš pochádza z Dávidovho rodu, čo sa napĺňa práve v Betleheme, meste Dávidovom. Lukáš nám oznamuje, že toto slovo ako by bolo teraz už odvolané, lebo pastieri - zástupcovia ľudu ho spoznali a klaňajú sa mu. Lukáš ich však použil skôr ako spomienku na Dávida, ktorý bol tiež pastierom v okolí Betlehema. Pastieri oslavujú Boha za všetko, čo videli a počuli. Druhá skupinu tvoria nadchnutí poslucháči, ktorí sa divili nad tým, čo im pastieri rozprávali. Toto divenie ešte nemusí viesť k viere.
Mária zachováva všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľa o nich. Toto rozprávanie nesie všetky dôležité informácie vianočných perikop, len ich podáva na odlišnom predbehu z Ježišovho detstva. Hlavné motívy vianočných rozprávaní, v ktorých sa zhodujú obaja evanjelisti sú dvojitá identita Ježiša Krista - Boží syn a Syn Dávidov. V Ježišovi sa naplnili dejiny spásy. Vianoce sú sviatkom, ktorý sa odohral na Vianoce, tak aby sa aj oni mohli tešiť z nesmierneho daru narodenia Ježiša Krista.
