Rok 1947 bol pre mnohé osobnosti v Československu rokom zrodu, ktorý položil základy ich budúcim úspechom a prínosom pre spoločnosť. Tieto osobnosti, ktoré sa narodili v tomto roku, neskôr obohatili rôzne oblasti života, od kultúry a vedy až po šport a politiku.
Kultúra a umenie
V oblasti kultúry a umenia sa v roku 1947 narodilo viacero osobností, ktoré zanechali výraznú stopu.
Narodil sa v Bratislave hudobník, dramaturg a scenárista Dezider (Dežo) Ursíny, legenda slovenského rocku. Bol členom a lídrom skupín Beatmen, Soulmen či New Soulmen. Je tiež autorom hudby k muzikálu Neberte nám princeznú. Zomrel 2. mája 1995.
Narodil sa v Bratislave hudobník, basgitarista Fedor Frešo známy najmä zo skupiny Collegium Musicum. Zomrel 26.6.2018.
Narodil sa v Skalici hudobný skladateľ a virtuózny hráč na klávesových nástrojoch Marián Varga, člen legendárnych skupín Prúdy a Collegium musicum. Zomrel 9.8.2017.
Narodil sa v Trnave divadelný, filmový a televízny herec, národný umelec Juraj Kukura, dlhoročný riaditeľ bratislavského divadla Aréna. Na archívnej snímke slovenský herec Juraj Kukura.
Narodil sa v obci Výčapy-Opatovce osobitý maliar, grafik a ilustrátor Dezider Tóth, jeden zo zakladateľov konceptuálneho umenia a umenia akcie na Slovensku. Na archívnej snímke výtvarník Dezider Tóth.
Narodil sa v Nitre animátor, režisér a pedagóg František Jurišič. Na archívnej snímke František Jurišič.
Narodil sa v Banskej Bystrici scénický výtvarník Jozef Ciller, známy aj ako člen hudobnej skupiny Lojzo. Na archívnej snímke scénický výtvarník Jozef Ciller.
Narodil sa v Martine múzejníčka, etnografka a výskumníčka Marta Buková.
Narodil sa v Hlohovci herečka Viera Strnisková. Jej brat Vladimír (1938) je divadelným režisérom. Viera sa chcela pôvodne vydať inou cestou akú poznáme. Začala študovať Filozofickú a neskôr Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Napokon sa rozhodla pre herectvo a začala svoju kariéru na Novej Scéne v Bratislave. Už za pôsobenia na oblasti ju oslovil aj film. Väčšinou točila na Slovensku v českej kinematografii sa objavila len trikrát. Získala rad ocenení, spomeňme Zaslúžilá umelkyňa (1969), MTF Zlatá Praha (najlepší ženský herecký výkon 1969), Krištáľová ruža (1980), cena Karla Čapka (1996), Zlatá slučka (dabing 2001), Pribinov kríž II.
Narodil sa v Trenčianskych Tepliciach. Vo svojich štrnástich rokoch sa začal učiť za čalúnnika a súčasne ho zaujalo dekoratérstvo. Po úspešnom konkurze sa stal prvým z piatich slovenských profesionálnych hercov. Už v mladosti sa stal členom KSČ, pôsobil ako poslanec a člen ÚV KSČ. Bol držiteľom siedmych najvyšších ocenení socialistickej doby. Po jeho smrti po ňom pomenovali Divadlo v Nitre a viacero ulíc napr. Stanislav Dančiak.
Narodil sa v Bratislave, otec Štefan bol kriminalista. Na základnej, vtedy ľudovej škole účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine. Nemal ďaleko ani k športu, hral futbal za Slovan Bratislava aj v klube Dynamo spoje, v zime sa postavil do hokejovej bránky. Vyučil sa ako zubný laborant, ale to nebola jeho cesta. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení a po ukončení účinkoval jednu sezónu v SND. Bol zakladateľom Divadla Na korze. Po jeho zatvorení prešiel na Novú scénu. Tu hral dvadsať rokov. Stano mal silnú cukrovku kvôli ktorej začal strácať zrak. Absolvoval osem operácií no napokon aj tak oslepol. Najviac mu chýbala práca herca. Jeho životná dráha ho zviditeľnila nielen ako herca charakterových postáv, ale aj vrodený cit pre humor z neho urobili zabávača par excellance. Pamätáme si ho najmä z dabingu, kde prepožičal svoj hlas Alfovi z planéty Melmak, ktorý mu bol blízky ako hovoril práve vďaka jeho schopnosti používať úžasné výhovorky. Ani inšpektor Derrick by nebol bez jeho hlasu dokonalý. Zomiera vo svojich 75 rokoch na zápal pľúc v nemocnici, ktorá pamätá časy spred sto rokov, žiaľ aj takmer tak starým vybavením. Písal sa 4. august 2018. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, kde odpočívajú slávne osobnosti Slovenska. Stanislav Dančiak.
Narodil sa v Hontianských Nemcoch v rodine krajčíra. Až v 21 roku odišiel študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zároveň už účinkoval v SND ako člen činohry do roku 1968. Spolu zakladal Divadlo na Korze kde bol členom do jeho zrušenia. Marián Labuda bol všestranným umelcom, blízky mu bol najmä humor. Od komických postáv sa prepracoval až k veľkým dramatickým roliam. Zbytočné by bolo vymenovávať oficiálne ocenenia, ktoré sú dohľadatelné v každej biografii alebo spomienkových článkoch. Pozrieme sa na jeho hádam najznámejšiu roľu, na postavu šoféra Pávka z filmu Vesničko má středisková. Tento dnes už kultový film nemohol mať lepšie vyskladané obsadenie. Aj keď napríklad z českej strany zaznievali hlasy, že túto roľu by nemal hrať Labuda, pretože je Slovák a v reči to bude počuť, Zdeněk Svěrák upravil scenár, kde zaznelo, že Pávek je pôvodom zo Slovenska a do dediny sa priženil. Tiež im vadilo, že Labuda je známy ako bavič, figúrka z estrád a mal by byť urastený, zatiaľ čo Marián bol nízkej postavy a hovorilo sa o ňom, že keď nastupuje do Fiatu 600 potrebuje k odomknutiu hokerlík. Zomrel vo svojich 73 rokoch 5.1.2018 doma v obci Borinka neďaleko Bratislavy.
Narodil sa v Žiline v rodine riaditeľa cirkevnej základnej školy. Žili v tom čase v Dolnom Hričove. Na Strednú školu začal chodiť do Žiliny. Rozhodol sa preto ísť študovať do Prahy na FAMU, túto školu ani druhý pokus nedokončil. Šuda začínal v ČSTV ako redaktor, dramaturg a neskôr v roku 1980 prešiel do dabingu ako režisér Hlavnej redakcie programov zo zahraničia.
Narodil sa v obci Liesek, dnes okres Dolný Kubín. V roku 1947 ukončil štúdium na bratislavskom konzervatóriu. Na VŠMU umení začal chodiť hneď po jej vzniku a absolvoval ju v roku 1956. Už predtým (1945-1950) pôsobil v SND ako herec a asistent réžie, popritom sa venoval činnosti SĽUK-u ako choreograf a režisér. Napokon sa venoval réžii. Začal v televízii pri krátkych filmoch zväčša s ľudovou folklórnou tematikou, neskôr sa venoval filmovej tvorbe. Režíroval dnes už kultový film Pacho, hybský zbojník so skvelým hereckým obsadením. Podobne v trilógii Sváko Ragan trafil do čierneho. V roku 1968 získal titul zaslúžilý umelec, v roku 1988 národný umelec. Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. Zomrel vo svojich 88 rokoch 1.2.2015. Martin Ťapák.
Narodil sa v Kremnici. Podľa Slovenského biografického slovníka sa o ňom píše ako o technikovi, botanikovi a hudobnom skladateľovi. Zmaturoval na gymnáziu v Kremnici a potom študoval techniku vo Viedni. Na Slovensku zastával funkciu prednostu Riaditeľstva ČSD v Bratislave. Po roku 1892 pôsobil v spolkoch Tatran a Národ ako huslista a klavirista, vedúci študentskej kapely. Napísal aj knihu o svojich predstavách v oblasti železníc pod názvom „Aké bude Slovensko o sto rokov“. Zomrel vo svojich 74 rokoch krátko po Vianociach 27.12.1947 v Bratislave. Jozef Dohnány.
Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Gymnázium začala navštevovať v Dolnom Kubíne no zmaturovala v Banskej Bystrici. Po tom ako napísala protivojnovú novelu Olovený vták, ktorá sa týkala prepadnutia Poľska Nemeckom, ju z banky prepustili. Keďže prakticky už od roku 1930 publikovala svoju tvorbu v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a pod. Diela Tri gaštanové kone a Babylon boli aj spracované do filmovej podoby a tiež preložené do viacerých jazykov. V roku 1954 sa stala členkou prvého výboru Literárneho fondu spolu s Horovom, Zúbekom a Mrázom. Zomrela vo svojich 85 rokoch. Smrť zaklopala na jej telesnú schránku 27.3.1995. Margita Figuli.
Narodil sa vo Svederníku blízko Žiliny. Detstvo prežil v okolí rieky Váh. O dva roky neskôr sa im narodil aj syn Ferdinand (mladší brat Vincenta), ktorý bol slovenským akademickým maliarom a žil v Bratislave. Bol a dodnes je významným predstaviteľom expresionizmu. Maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg sa po vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 postavil proti ich konaniu. Musel odísť z pedagogických funkcií a ako nezamestnaný ostal na voľnej nohe. Prijal aj ponuku vymaľovať kostol v Dolnom Hričove. Zomrel vo veku 78 rokov 10.10.1997 v Bratislave. Vincent Hložník.
Absolvoval Hudobnú a dramatickú akadémiu u Janka Borodáča v Bratislave v rokoch 1937-1940. Jeho podmanivý zamatový hlas ho preurčil k roliam výrazovo vykresleným, charakterným a zároveň realistickým v tej dobe. Okrem vystupovania na divadelných doskách si diváci pamätajú najmä ako recitátora „Nedeľných chvíľok poézie“ uvádzaných v nedeľu večer pred hlavným programom. Ako herec účinkoval v slovenskej a českej kinematografii v televíznych hrách a inscenáciách. Zomrel vo veku 66 rokov dňa 12.10.1986. Mikuláš Huba.
Narodil sa v malom Ríme ako sa hovorí mestu Trnava. Rozhodol sa pre prácu vo filme, pripomeňme si, že v tých časoch ešte televízia neexistovala. Obrátil sa teda na Slovenskú filmovú spoločnosť. Prakticky od toho času 1948 sa pohyboval v štúdiách, najmä však za kamerou. Začínal ako laborant, asistent a švenker (pohyb kamery). Od roku 1956 sa dostal na pozíciu filmový kameraman, spravodajský reportér. Neuspokojil sa s dosiahnutým úspechom, uvedomoval si, že toto odvetvie má pred sebou veľkú budúcnosť a on s ním ide od začiatku. Dopĺňal si vzdelanie v Akadémii múzických umení a na Fakulte filmového a televízneho obrazu. Aj preto pochodil s kamerou takmer celý svet. Zomrel vo veku 68 rokov dňa 20.2.2001. Ľudo Ondrejov.
Narodil sa v chorvátskom Slanje ešte za fungovania Rakúsko-Uhorska pod menom Ľudovít Mistrík. Vyštudoval a začal robiť prácu notára, manuálna robota sa mu však páčila viac a tak vyskúšal prácu šoféra. Po tom ako sa presťahoval do Bratislavy arizoval antikvariát Steiner na bratislavskom Korze (prevzal po židovskej rodine). Arizovalo sa na celom Slovensku, nebolo na tom nič zvláštne. 12. júna 1942 adresoval úradom list tohto znenia: „Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zomrel vo veku 60 rokov dňa 18.3.1962 a pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave. Ľudo Ondrejov.
Narodil sa vo Viedni v rodine zámočníka a obchodníka Františka Plicku a Marii Horčičkovej - Plickovej ako tretí syn zo štyroch. Od skorého veku sa u neho prejavovalo umelecké nadanie, hral na husle, maľoval, spieval v súbore a odkedy získal fotoaparát aj fotografoval. To už ale bývali v Českej Třebovej. Vo fotografii sa venoval prevažne Slovensku, ktoré bolo v tom čase neindustriálnou krajinou, ktorú navštevovali umelci z celého sveta práve kvôli neporušenosti prírody, jednoduchému životu v prirodzených podmienkach podnebia a prírody. Stovky Plickových fotografií tvorí dnes časť archívu Matice slovenskej. Za zmienku stojí fakt, že práve Plicka inicioval vznik pražskej FAMU kde bol následne aj profesorom. O Plickovej všestrannosti hovorí jeho samotná tvorba týkajúca sa Čiech a Slovenska, ktorá v sebe zahŕňa hudobnú folkloristiku, fotografickú tvorbu, filmovú tvorbu, zberateľstvo a výtvarnú tvorbu. Bol režisérom, kameramanom, spisovateľom, etnológom, pedagógom. Zomrel po svojich 92 rokoch 6.5.1987 v Prahe. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Karel Plicka.
Narodil sa v Bratislave. Dráhu grafika, ilustrátora a karikaturistu začal Strednou školou umeleckého priemyslu v Bratislave na odbore grafika. V jeho tvorbe sa okrem irónie, sarkazmu a humoru objavujú prvky ľudskej intimity v spojení s prírodou a živočíchmi. Často sa objavuje aj jeho rodné mesto Bratislava. Spolupracoval ako ilustrátor S Tomášom Janovicom a Ľubošom Feldekom. Svoj humor publikoval aj v časopisoch ale aj denníkoch. Zomrel po 55 roku života v Bratislave dňa 13.5.2016. Martin Šútovec.
Veda a technika
V oblasti vedy a techniky sa v roku 1947 narodili osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju poznania a inovácií.
Narodil sa v Dolných Motešiciach. Mal osem súrodencov. Jeho ambície smerovali k dosiahnutiu vzdelania lekára, v roku 1943/44 sa zapíše na lekársku fakultu absolvuje však len zimný semester. V novembri 1947 žije v Rakúsku, odkiaľ podniká cesty na Slovensko s cieľom prispieť k organizovaniu protikomunistického odboja. 4. 1. 1949 zatkli Alberta Púčika, 7. 1. Antona Tunegu a 9. 1. Eduarda Tesára. Nasledovali tvrdé výsluchy, fyzické tresty a psychické týranie. Najskôr ich senát Štátneho súdu v Bratislave dňa 21. mája 1949 odsúdil na doživotie. Svoj trest si začali odpykávať v Leopoldovskej väznici. Poprava sa uskutočnila v skorých ranných hodinách 20. februára 1951. Neskôr sa podarila rodinám exhumácia tiel a ich prevoz do rodných Motešíc. Albert Púčik.
Šport
V oblasti športu sa v roku 1947 narodili osobnosti, ktoré dosiahli výnimočné úspechy.
Bol mladý a úspešný motocyklový pretekár Slovenska. V roku 1977 vstúpil do M SR triedy do 250 ccm a celkovo sa umiestnil na štvrtom mieste. V roku 1981 začal sezónu haváriou v Dolnom Hričove, no o mesiac neskôr zvíťazil v Poltári a o ďalší mesiac neskôr bol v Banskej Bystrici druhý za Balážom. V júli sa zúčastnil medzinárodných pretekov na východonemeckom Sachsenringu. Odtiaľ sa však už nevrátil. 11. Začínal na motocykli po pretekárovi Srnovi, ktorý sa zabil pri pretekoch v Bratislave 1973. Kurthov otec motorku po Srnovi kúpil, sám na nej pár sezón jazdil a potom ju dal synovi. Henrich Kurth.
Politika a spoločnosť
V oblasti politiky a spoločnosti sa v roku 1947 narodili osobnosti, ktoré ovplyvnili chod dejín.
Narodil sa v Bytči vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku v rodine mäsiara. Do ľudovej školy začal chodiť v mieste bydliska, neskôr ho rodičia dali študovať na chlapčenské gymnázium do Žiliny. Po štyroch rokoch prešiel na piaristické gymnázium do Nitry. 14.10.1910 ho košický biskup Augustín Fischer-Colbrie vysvätil do hodnosti kňaza. Po vzniku ČSR sa dal na politickú dráhu. Ako vedúca osobnosť Slovenskej ľudovej strany (obdoba SNS), neskôr premenovanej na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu bojoval za autonómiu Slovenska. Od roku 1925 bol aj poslancom Národného zhromaždenia. Keď HSĽS vstúpila do vlády Tiso sa stal ministrom zdravotníctva a telovýchovy. Po skončení 2. svetovej voj... Jozef Tiso.
Narodil sa v Tajove (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku). Začínal ako učiteľ, neskôr pracovník Vidieckej ľudovej banky a Tatra banky. Poznáme ho však najmä jeho slovenskej národnej orientácii, ako publicistu prozaika, dramatika, básnika i politika. Ako vedúca osobnosť slovenského literárneho realizmu a zakladateľ slovenskej realistickej drámy odkrýval mravné hodnoty slovenského ľudu. Zomrel 20.5.1940 vo veku 65 rokov v Bratislave ale pochovaný je podľa svojho i želania manželky Hany Gregorovej v Tajove. Náhrobok v Tajove mu vytvoril v roku 1961 Ing. arch. Jozef Gregor Tajovský.
V roku 1947 sa narodil aj Zoltán Hentz, ktorý sa neskôr stal známym ako aktivista za práva národnostných menšín a prekladateľ. Jeho život bol poznačený politickými represiami.
Tieto osobnosti, ktoré sa narodili v roku 1947, predstavujú len zlomok z mnohých talentovaných jedincov, ktorí prispeli k rozvoju Československa a neskôr Slovenska a Českej republiky.