Rudolf Habsburský (* 21. augusta 1858, Laxenburg - † 30. január 1889, zámok Mayerling) bol rakúsky arcivojvoda, korunný princ a následník trónu, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej. Jeho život bol poznačený tragickými udalosťami, ktoré vyvrcholili jeho predčasnou smrťou a vyvolali dynastickú krízu v rámci Rakúsko-Uhorska.
Od útleho detstva mala na Rudolfovu výchovu rozhodujúci vplyv jeho stará mama, arcivojvodkyňa Žofia. Tá sa už predtým podieľala na výchove i oboch starších Rudolfových sestier, Žofie a Gizely. Chcela mať zo syna podľa svojho vzoru vojaka, o čom svedčí aj fakt, že už druhý deň po narodení ho menoval plukovníkom a majiteľom 19. pešieho pluku. Na vzdelávaní korunného princa sa podieľalo množstvo učiteľov a vychovávateľov z rôznych krajín monarchie. Ich často liberálne názory mali zásadný vplyv na Rudolfov ďalší život, čím sa dostával do ostrých konfliktov s konzervatívnymi tradíciami viedenského dvora.
Rudolf sa tajne spolupracoval s viacerými liberálnymi novinami. V duchu liberalizmu odmietal výsadné a neochvejné postavenie šľachty a duchovenstva v politike a spoločenskom živote a za „základ moderného štátu“ považoval meštianstvo. V roku 1877 zavŕšil štúdiá a vydal sa na jednoročnú cestu po Európe. Zaujímal sa o prírodné vedy, najmä o ornitológiu, a prispieval do odborných časopisov o vtákoch. Na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 sa osobne stretol so známym prírodovedcom Alfredom Brehmom, s ktorým sa čoskoro spriatelil a viackrát spolu podnikli prírodovedecké výpravy.
Pred dovŕšením 20. roku života sa aktuálnou javila otázka princovej ženby. Za manželku mu bola vybraná pätnásťročná princezná Štefánia, dcéra belgického kráľa Leopolda II. a rakúskej arcivojvodkyne Márie Henrietty. V marci 1880 Rudolf odcestoval do Bruselu, aby sa s nastávajúcou manželkou stretol. Stretnutie prebiehalo v chladnej atmosfére. Napriek ich vlažnému vzťahu a nie príliš veľkému nadšeniu bol dohodnutý sobáš, ktorý sa konal 10. mája 1881. Rakúsky ľud privítal Štefániu s nadšením. Od počiatku sa Rudolf snažil vyhovieť prianiu dvora a správal sa ako milujúci manžel, no zdanie harmonickej rodiny bolo iba naoko.
Nový impulz vzájomnému zblíženiu malo priniesť narodenie potomka. 2. septembra 1883 prišla na svet jediná dcéra Alžbeta Mária, nazývaná Erži. Rudolf si však so Štefániou prestal rozumieť úplne a začal otvorene vyhľadávať mimomanželské vzťahy. Jeho choroba, depresie a na druhej strane vybičovaná túžba po živote, nenaplnené túžby, alkohol a drogy sa rozhodujúcou mierou podpísali pod jeho celkový telesný a duševný stav. V jeho dôsledku spáchal 30. januára 1889 samovraždu.
Tragédia v Mayerlingu
Prvotne prezentovanou príčinou skonu bolo otrávenie milenkou, oficiálnou verziou príčiny Rudolfovej smrti bolo zlyhanie srdca. K nejasnosti prípadu prispeli nespočetné verzie o príčine smrti: v deň nešťastia sa hovorilo o mozgovej mŕtvici, druhý deň sa vravelo o infarkte, pitevný nález však potvrdil smrť spôsobenú guľkou z revolvera. Existencia mŕtvoly Rudolfovej milenky bola dlho utajená. Do súčasnosti je pozadie tejto udalosti neobjasnené. Viedenský dvor od počiatku nemal záujem na zverejnení skutočnej príčiny incidentu. Lekári ako dôvod samovraždy uviedli pretrvávajúcu duševnú chorobu a z nej vyplývajúce skratové jednanie. Vďaka tomuto konštatovaniu mohol byť Rudolf 5. februára 1889 pochovaný v rodovej Kapucínskej krypte vo Viedni.
Dolnorakúska dedinka Mayerling upútava pozornosť všetkých, ktorí vyhľadávajú ponuré príbehy, nevysvetlené tragédie a záhady. Dráma, ktorá sa tam odohrala v januári 1889, dodnes fascinuje historikov, spisovateľov, novinárov, ale aj turistov, ktorí sa zatúlajú do malebného kraja neďaleko Viedne.
V piatok 31. januára 1889 priniesol o udalosti správu aj pražský časopis Politik: "Tajuplná to hádanka ten život lidský! Dnes v květu mladosti pln svěží síly, chlouba přítomnosti a naděje budoucnosti! - a zítra ztuhlá mrtvola. Dnes ještě nadšený zápal života posvěceného blahu národů, dnes ještě obětovná práce, hluboký um, činorodý věhlas - a zítra svíce zhasnutá, z níž místo zářného světla chmurný se nese stín. - Korunní princ Rudolf mrtev! Nikdo nevěřil, když slyšel tuto zvěst, jež od úst letěla k ústům."
V loveckom zámočku Mayerling neskonal iba korunný princ, ale aj jeho mladučká milenka Mary Vetserová. Pre noviny v Rakúsko-Uhorsku bola téma prísnym tabu. Tlač sa tak, ako aj citovaný časopis, obmedzila na patetickú, dnes už takmer haškovsky smiešne pôsobiacu správu, v ktorej sa vôbec nespomínal škandalózny pomer ženatého korunného princa so 17-ročnou baronesou Vetserovou, ani záhadné okolnosti ich úmrtia.
Dôsledky a následníctvo
Tragédia nepoznačila len osobný život cisára Františka Jozefa, ale vyvolala aj dynastickú krízu. Novým nástupcom sa mal stať arcivojvoda Karol Ľudovít, cisárov najstarší brat. Po jeho smrti nástupníctvo prešlo na jeho syna Františka Ferdinanda, na ktorého spáchali atentát v Sarajeve, čím sa rozkrútila špirála udalostí ústiacich do prvej svetovej vojny.
Smrť Rudolfa a Mary Vetserovej je opradená rôznymi mýtmi, najčastejšie sa spája s nenaplnením vzájomnej lásky. Koncom januára uplynulo presne 130 rokov od mayerlingskej tragédie. Vo vtedajšej spoločnosti spôsobila smrť následníka trónu obrovský šok. Dnes je táto udalosť vnímaná romanticky a idealizujúco, no je hlboko vzdialená od skutočnej pravdy. Rodina Habsburgovcov je stále symbolom krásnych dávnych čias.
Korunný princ Rudolf bol odsúdený na zánik od samého začiatku
Pri príležitosti 150. výročia narodenia korunného princa Rudolfa, syna cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sisi, otvorili 21. augusta vo Viedni výstavy vo dvornom depozitári, múzeu nábytku a na zámku Schönbrunn. Hlavná výstava, ktorá predstavuje verejný i súkromný život následníka trónu, je vo dvornom depozitári. V Schönbrunne po reštaurátorských prácach sprístupnili v siedmich miestnostiach bývalý apartmán tohto korunného princa. V múzeu nábytku môžu návštevníci prostredníctvom 80 dobových predmetov sledovať jeho tragický život od detstva po úmrtie.