Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 8. septembra, ale má aj deň predsviatku (7. september) a obdobie posviatku (do 12. septembra), v rámci ktorého sa slávi aj menší sviatok Máriiných rodičov, „svätých a spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny“ (9. september).
Roždestvo Presvjatoj Bohorodicy predstavuje prvý veľký sviatok v novom cirkevnom roku v byzantsko-slovanskom obrade, ktorý sa začal 1. septembra. Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“.
Pôvod a história sviatku
V Konštantínopole začali sláviť Genesis tis Theotokou v druhej polovici 6. storočia. Do byzantského cirkevného kalendára ho prevzali z Jeruzalema, kde sa mal prvý raz sláviť v 5. storočí pri príležitosti posviacky chrámu venovaného svätej Anne a postaveného na mieste domu, v ktorom mala Anna porodiť Máriu. V Ríme sa Nativitas Mariae slávi od konca 7. storočia.
Sviatok vznikol najskôr v 5. storočí v Jeruzaleme (poprípade inde v Sýrii alebo v Palestíne), kde sa po Efezskom koncile zintenzívnil kult Bohorodičky a kde sa čítavalo Jakubovo protoevanjelium. V Konštantínopole (a následne v celej Byzantskej ríši) sa kult rozšíril v 6. storočí vďaka kontakionu Romana Sladkopevca pochádzajúceho zo Sýrie. Dátum 8. septembra sa podľa tradície odvíja od vysvätenia Baziliky Narodenia Panny Márie (dnes Kostol svätej Anny v Jeruzaleme) koncom 5. storočia.
Latinská cirkev prijímala pôvodne východný sviatok pomalšie. Podľa legendy mal sviatok v Angers zaviesť v dôsledku zjavenia okolo roku 430 svätý Maurilius. V noci 8. septembra mal počuť anjelov spievať v nebi, a keď sa pýtal na dôvod, povedali, že tak robia preto, že sa v ten deň narodila Panna. Táto tradícia však nie je podložená historickými dôkazmi. Nachádzal sa však tiež v gelasiánskom (7. stor.) a gregoriánskom (8. až 9. stor.) sakramentári, a pápež Sergius I. (687 - 701) predpísal na tento sviatok litánie a procesiu, čím ho započítal medzi štyri veľké mariánske sviatky.
Biblické a apokryfné záznamy
Kánonické evanjeliá nehovoria nič o Máriinom narodení. Dokonca aj novozákonné apokryfy, ktoré zoširoka hovoria o Máriinom detstve a poslúžili ako zdroj informácií pre byzantských hymnografov, opisujú túto udalosť len na niekoľkých riadkoch:
„Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej babice: ‚Koho som priviedla na svet?‘ Ona odvetila: ‚Dcéru.‘ Anna odpovedala: ‚V tento deň bola oslávená moja duša!‘ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária“ (Jakubovo protoevanjelium).
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu (2. storočie). Neskoršie relevantné apokryfy (Pseudo-Matúšovo evanjelium, pravdepodobne 8. - 9. storočie) ďalej rozvíjajú tieto naratívy.
Máriinými rodičmi mali byť podľa apokryfu a tradície svätý Joachim a svätá Anna. V čase Máriinho splodenia a narodenia mal byť manželský pár už pomerne starý, pričom neplodnosť bola v Starom zákone vnímaná ako trest za hriechy. Keď chcel preto Joachim raz obetovať v chráme, odmietli Boží služobníci jeho obeť prijať a vytkli mu neplodnosť jeho manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie. Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote.
Nepoznáme historický dátum Máriinho narodenia. Medzi ranokresťanskými autormi vládne nejednota v otázke miesta jej narodenia (Nazaret? Betlehem? Jeruzalem?). Protoevanjelium spomína v príbehu Jeruzalem, čo prijala aj neskoršia tradícia. Z Lk 1,26 sa naopak odvodzuje Nazaret.
Teologický význam sviatku
Keď sa dnes v latinskom obrade oslavuje vyšším stupňom slávenia Narodenie Panny Márie, je to preto, „lebo z nej vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (úvodný spev omše) a „narodenie Spasiteľa z presvätej Panny bolo počiatkom našej spásy“ (modlitba dňa).
Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa. Podobne Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej Milosti a tajomstva Vtelenia.
Tropár, hlavný hymnus sviatku, znie: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, náš Boh, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie.“ Kondák dodáva: „Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny.“
Na večierni, ktorou sa v byzantskom obrade otvára sviatok, gréckokatolíci ospevujú narodenie Márie, ktorú si uctievajú ako Bohorodičku a vždy Pannu, aj hymnami nasledujúceho obsahu:
„Hoci dobrota Božia obdarovala dietkami aj viaceré neplodné matky, predsa najviac z nich zažiarila Mária. V starobe ju Anna zázračne porodila. Aj sama proti zákonom prirodzenosti v panenskom živote darovala telo Bohu. Stala sa svätou Bránou jednorodeného Syna Božieho. Zrodil sa z nej, a predsa ostala zatvorenou. A keď Ježiš podľa svojej vôle všetko múdro vykonal, celému ľudstvu pripravil spásu.“
„Radostne plesaj, neplodná Anna. Teš sa, zem, radujte sa, králi. Veľkňazi, radostne vykonajte slávnostné bohoslužby. Jasaj, celý vesmír, lebo z pokolenia Jesseho narodila sa kráľovná, nepoškvrnená Nevesta Otcova. Prestali bolesti, rozkvitla radosť. Pokoj bude údelom ľudstva. Už v chráme nebudú odmietať Joachimove dary. Plač Anny na jasot sa zmení.“
Ikonografia a ľudové tradície
Ranokresťanská ikonografia zobrazuje na pohovke ležiacu svätú Annu, ktorej pomáhajú pôrodné asistentky kľačiace vedľa nej. Schéma opakuje neskoroantický motív narodenia boha či hrdinu. Prvé obrazy tohto výjavu sa objavili vo vyrezávaných diptychoch (6. storočie) a na freskových cykloch (8. storočie).
V byzantskom umení sa ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky rozvinula osobitne v období po ikonoklastickom období. Zahŕňa obraz svätej Anny na pohovke s tromi pannami nesúcimi dary a slúžkou kúpajúcou sa dieťa. Neskôr aj obraz sediaceho Joachima. Fresky s motívom sa nachádzajú v skalnom chráme v údolí Kizilcukur v Kapadócii (850 - 860). Významná iluminácia narodenia sa nachádza v obrázkovom Menológiu Bazila II. (976 - 1025).
V staroruskom umení nadväzovali rané obrazy narodenia Panny Márie na byzantskú ikonografiu. Najstarším príkladom sú fresky v Chráme svätej Sofie v Kyjeve (40. roky 11. storočia). Od 16. storočia bola scéna Narodenia Presvätej Bohorodičky doplnená o scénu „láskanie Márie Joachimom a Annou“.
V západnom (latinskom) umení sa motív narodenia Panny Márie z dôvodu priameho neprevzatia apokryfných textov výraznejšie šíril až od polovice 13. storočia. Vplyv na rozšírenie motívu mali najmä byzantské protoevanjelické cykly rozšírené v Taliansku.
Vianočné rozprávanie - V podvečer svätého Ondreja
Sviatok v súčasnosti
Narodenie presvätej Bohorodičky je súčasťou cirkevnej tradície podobne ako ostatné mariánske sviatky jeruzalemského pôvodu, ktoré takisto patria medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade: Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november) a Zosnutie Bohorodičky (15. august).
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov, medzi nimi viaceré baziliky minor. Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov (10. miesto).
Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície. Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi - Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ.
Korán tiež spomína Máriino narodenie. V súre 3,36 sa píše: „Keď ju porodila, povedala: ‚Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia. A Boh lepšie vie, čo porodila. „Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam.“ V súre 3,37 pokračuje: „Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým a zveril ju Zachariášovi. Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu, našiel u nej potravu. Povedal: ‚Mária, odkiaľ to máš?!‘ Povedala: ‚Je to od Boha.“
tags: #narodenie #presvstej #bohorodicky #kostol