Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.
Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
V prípade rodičov, občanov Slovenskej republiky, ktorí zmenia adresu trvalého pobytu mimo územia SR (napr. Rakúsko, Maďarsko), avšak naďalej budú vykonávať zárobkovú činnosť na území SR, aj takíto rodičia majú nárok buď na rodičovský príspevok alebo na príspevok na starostlivosť o dieťa. V prípade, ak rodič žiada o príspevok na starostlivosť o dieťa, táto starostlivosť musí byť dieťaťu poskytovaná na Slovensku.
Nárok na dávky sa však už posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ, nakoľko práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Je potrebné upozorniť však na to, že pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa.
Rodičovský príspevok v Nemecku
Rodičovský príspevok (Elterngeld) je dávka v Nemecku určená na zabezpečenie ekonomickej podpory rodín počas obdobia starostlivosti o dieťa. Je pokračovaním materskej dávky a je vyplácaný mesačne.
V Nemecku existujú tri hlavné varianty rodičovského príspevku:
- Basiselterngeld (Základný rodičovský príspevok): Možno ho poberať 12 mesiacov, s možnosťou predĺženia o ďalšie dva „partnerské mesiace“, ak jeden z rodičov po pôrode poberá nižší príjem. Výška príspevku sa pohybuje od 300 € do 1 800 € mesačne, pričom sa odvíja od predchádzajúceho príjmu rodiča.
- ElterngeldPlus (Rodičovský príspevok Plus): Tento variant umožňuje dlhšie obdobie poberania príspevku (až 28 mesiacov), avšak s polovičnou výškou oproti základnému príspevku (150 € až 900 € mesačne). Je vhodný pre rodičov, ktorí chcú pracovať na čiastočný úväzok.
- Partnerschaftsbonus (Partnerský bonus): Poskytuje sa ako dodatočné 4 mesiace ElterngeldPlus za predpokladu, že obaja rodičia pracujú na čiastočný úväzok (24 až 32 hodín týždenne) počas tohto obdobia.
Nárok na rodičovský príspevok majú matka, otec, adoptívny rodič, nevlastný rodič alebo starý rodič, ktorý žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti v Nemecku, osobne sa oň stará a počas poberania príspevku nepracuje viac ako 32 hodín týždenne. Dôležité je, že nárok na rodičovský príspevok vzniká aj v prípade, ak jeden z rodičov pracuje v Nemecku a deti žijú s druhým rodičom v domovskej krajine.
V prípade, ak matka pred narodením dieťaťa nepracovala a žije s dieťaťom v krajine EÚ, pričom otec je zamestnaný v Nemecku, je Nemecko povinné vyplácať rodičovský príspevok.
Žiadosť o rodičovský príspevok sa podáva na príslušnom úrade pre rodičovské príspevky a je potrebné priložiť potrebné dokumenty, ako napríklad rodný list dieťaťa a potvrdenia o príjme.
Detské prídavky v Nemecku (Kindergeld)
Detské prídavky (Kindergeld) sú finančným príspevkom pre rodičov určeným na výchovu a výživu detí. V Nemecku sú považované za jeden z najdôležitejších príspevkov pre rodiny.
Výška detského prídavku od 1. januára 2023 je 255 € mesačne na každé dieťa. V roku 2022 to bolo 219 € na prvé a druhé dieťa, 225 € na tretie dieťa a 250 € na štvrté a každé ďalšie dieťa.
Základným predpokladom pre vznik nároku na prídavky je povinné sociálne poistenie v Nemecku, ktoré sa automaticky získava v súvislosti so zamestnaním. Nárok na prídavky vzniká aj v prípade, ak jeden z rodičov pracuje v Nemecku a deti žijú v domovskej krajine s druhým rodičom.
O detský prídavok môže požiadať jeden zo zákonných zástupcov dieťaťa (matka, otec, adoptívny alebo starý rodič), ktorý žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je prihlásený na pobyt v Nemecku alebo má bydlisko v inej krajine, ale v Nemecku je registrovaný ako platca dane a má pridelené Steuer ID.
Aj cezhraniční pracovníci, ktorí žijú v inej krajine, ale pracujú v Nemecku, o dávku žiadať môžu. Ak sú prídavky vyplácané v domovskej krajine, môžu byť súčasne vyplácané aj z Nemecka, pričom sa ich suma upraví tak, aby konečný súčet dávok z oboch krajín zodpovedal maximálnej sume v zahraničí.
Žiadosť o prídavky na deti sa podáva na príslušnom úrade Familienkasse prostredníctvom oficiálneho formulára KG1 s priloženou prílohou KG11 a formulármi E 401 a E 411 (ktoré sa od roku 2023 už nevyžadujú, nakoľko si daňový úrad informácie zisťuje sám). K žiadosti je potrebné priložiť aj kópie dokumentov ako rodný list dieťaťa, sobášny list/rozsudok o rozvode/úmrtný list a výplatné pásky/ročné zúčtovanie/Steuer ID.
Príplatok k detským prídavkom (Kinderzuschlag)
Kinderzuschlag je príplatok k detským prídavkom (Kindergeld), o ktorý môžu požiadať rodičia alebo zákonní zástupcovia, ktorí už poberajú Kindergeld. Tento príplatok je určený rodinám s nízkymi príjmami.
Na Kinderzuschlag majú nárok rodičia, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
- Dieťa žije s rodičom v domácnosti, má menej ako 25 rokov a je slobodné.
- Rodič poberá detské prídavky (Kindergeld).
- Mesačný príjem rodiča sa pohybuje vo vyhradenom rozmedzí.
- Rodič by mal mať dostatok financií na živobytie aj po započítaní prídavku na dieťa a príspevku na bývanie.
Na tento príspevok majú nárok aj cezhraniční pracovníci.
Príklady z praxe
Príklad 1: Pán Martin pracuje v Nemecku ako zamestnanec nemeckej stavebnej firmy s riadne podpísanou pracovnou zmluvou. V tomto prípade môže pánovi Martinovi vzniknúť nárok na Kindergeld.
Príklad 2: Pani Izabela pracuje v Nemecku ako vyslaná zamestnankyňa slovenskej firmy, s ktorou má podpísanú pracovnú zmluvu. V tomto prípade pani Izabele nárok na Kindergeld nevzniká, pretože nie je zamestnancom nemeckej firmy.
Príklad 3: Rodina žije na Slovensku, ale otec dieťaťa pracuje v Anglicku. Keďže žijú spolu v Anglicku, kde je otec zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom na to, že Anglicko nevypláca dávku charakterovo podobnú slovenskému rodičovskému príspevku, nemôže vám takúto dávku vyplácať.
Príklad 4: Slobodná matka pracuje v Českej republike, ale žije s dieťaťom na Slovensku. V tomto prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika, nakoľko jej tam trvá zamestnanie. Nárok na dávku garantuje nariadenie EÚ podľa princípu lex loci laboris (osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná).
Oplatí sa žiť v Nemecku?😲 Skúsenosť po 10 rokoch v Mníchove!
Je dôležité si uvedomiť, že predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a rodinných dávok v rámci EÚ sú komplexné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnej situácie rodiny a platnej legislatívy jednotlivých členských štátov. V prípade nejasností je vždy odporúčané kontaktovať príslušné úrady alebo odborníkov na sociálne a ekonomické poradenstvo.