Pierre Brice, vlastným menom Pierre Louis Le Bris, sa narodil 6. februára 1929 vo francúzskom meste Brest. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Jeho otec bol námorný dôstojník a jeho rodičia pochádzali z nižšej bretónskej šľachty. V erbe rodiny figuroval florentský chrt. Napriek tomu, že túžil po štúdiu architektúry, jeho život sa uberal iným smerom.
Už v desiatich rokoch, počas druhej svetovej vojny, sa pridal k partizánom a pomáhal im v boji proti Nemcom. Keď mal 16 rokov, utiekol s falošnými dokladmi z domova k cudzineckej légii. Ako devätnásťročný bojoval v Alžírsku, potom dva roky v Indočíne. Na toto obdobie nerád spomínal, sprevádzali ho desivé spomienky, ktoré ho budili zo snov. V roku 1951 sa vrátil do Francúzska s tromi vyznamenaniami za statočnosť. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža, stal sa fotomodelom a túžil po herectve.
Život Pierra Bricea sa navždy zmenil v roku 1962 s filmom "Poklad na Striebornom jazere". Tento megaúspešný európsky western, nakrútený podľa predlohy spisovateľa Karla Maya, odštartoval sériu filmov, v ktorých Pierre Brice stvárnil ikonickú postavu apačského náčelníka Vinnetoua. Premietali ho vo viac than 60 štátoch sveta a získal si milióny obdivovateľov.
Brice sa k úlohe apačského náčelníka dostal celkom náhodou. Pôvodne bolo adeptov viac, ale režisér Harald Reinl ho uvidel na jednom festivale a nemal o nikoho iného záujem. Paradoxne, Brice spočiatku o úlohu nemal veľký záujem. "O Karlovi Mayovi som predtým nikdy nepočul. Vo Francúzsku bol a stále je neznámy. Úloha Old Shatterhanda sa mi zdala zaujímavejšia," priznal neskôr. Nakoniec ho však presvedčili jeho priateľka a agent, aby prijal túto rolu. Hovoril, že mnohé z toho, čo Karl May pripísal svojim hrdinom, platí aj pre neho. Myslel vždy najskôr na dobré v človeku.
Úspech ďalších filmov s Vinnetouom bol hlavne v Nemecku ohromujúci. Briceho hviezda žiarila najviac práve tam. "Som tam doma, jediná rodina, ktorú ešte mám, je nemecká rodina mojej ženy," hovoril. V roku 1992 mu Nemci udelili vysoké štátne vyznamenanie za upevňovanie nemecko-francúzskeho priateľstva. A pritom proti nim svojho času bojoval.
K úlohe Vinnetoua sa Brice často vracal. V 70. a 80. rokoch ho stvárňoval na letných scénach, striedavo v NDR a SRN. Vracal sa aj na miesta natáčania Mayoviek, napríklad v roku 1995 do Bosny, kde zúrila vojna. Vybral dva milióny mariek pre deti s humanitárnym konvojom, ktorý prešiel cez srbskú paľbu.
Na vrchole svojej filmovej slávy, v roku 1968, bol hosťom karlovarského festivalu. "Herec je v službách publika, bez neho by nebol šťastný," vyhlásil vtedy. Aj do Českej republiky sa vracal, v roku 2003 sa ako veľvyslanec UNICEF zúčastnil benefičného koncertu, ktorého výťažok išiel na charitu. V roku 2004 mu vyšla autobiografia "Vinnetou a ja".
Pierre Brice
Prvý film s Vinnetouom natočil Brice v roku 1962 a posledný, jedenásty, v roku 1998. Okrem filmov sa objavil aj v televíznom seriáli a divadelnej hre. Na to, že si ho každý spájal iba s touto jednou postavou, sa nesťažoval. "Každý herec chce byť úspešný - a s Vinnetuom som mal obrovský úspech. Stále mám, moji fanúšikovia sú lojálni," povedal.
Brice našiel posledné miesto odpočinku v Nemecku - v dedinke Gräfelfing neďaleko Mníchova. Súčasťou jeho hrobu je 7 ton vážiaci balvan, na ktorom je hercovým rukopisom vyryté jeho meno. Spomínaný kameň má byť akýmsi symbolom bretónskeho pobrežia, kde sa narodil, a rovnako tak odkazuje aj na krásy Chorvátska, kde sa nakrúcali legendárne filmy o Winnetouovi.
Pierre Brice zomrel 6. júna 2015 vo veku 86 rokov. Zanechal za sebou nezmazateľnú stopu v srdciach divákov, najmä v strednej Európe, kde sa stal symbolom spravodlivosti, odvahy a priateľstva.
