Návod na prežitie pre bejby: Ako naučiť dieťa na nočník

Knižný projekt Dr. Bukovského má ambíciu sprístupniť aktuálne a dôveryhodné informácie z oblasti vývoja a rastu dieťaťa, učenia, výchovy a denného života dieťaťa, modernej a zdravej výživy dieťaťa, využitia výživy pri vybraných ochoreniach dieťaťa.

Návod na prežitie pre bejby je reprezentatívna kniha na denné čítanie a hodnotný dar pre každú mladú rodinu s dieťaťom.

Je určená:

• rodičom detí od narodenia do 6 rokov
• rodičom, ktorí tehotenstvo ešte iba plánujú
• starým rodičom a ostatným príbuzným malých detí.

Táto kniha nadväzuje na veľmi úspešný autorov titul Návod na prežitie pre muža.

"Skvelá kniha. Veľa informácií, ktoré zaujmú aj poradia. Darček pre mladú mamičku."

"Prehľadné kapitoly a veľa zaujímavých poznatkov."

"Výborná pomôcka pre mamičky."

"Dobry pomocnik, kvalitna a pekna knizka."

"S knihou som veľmi spokojná, sú v nej kvalitné informácie a cenné rady. Je písaná veľmi zaujímavo a prehľadne. Veľmi dobrá kniha pre každú maminku."

"Veľmi dobre spracovaná kniha pre rodičov, príp. budúcich rodičov, objednala som dcére, veľmi sa jej páči."

Učenie na nočník: Kedy začať a ako postupovať

Prechod z plienky na nočník je veľký krok v živote každého dieťaťa aj rodiča. Väčšina detí je pripravená na nočník medzi 18. mesiacom až 3. rokom života.

Signály pripravenosti dieťaťa

Skôr ako sa pustíte do trénovania, je dôležité vedieť, či je už vaše dieťatko pripravené učiť sa. Hovorí sa, že skúšať to v nižšom veku ako rok a pol je príliš skoro. Niektoré deti to síce zvládnu aj skôr, ale oveľa častejšie sú pripravené pokojne v dvoch rokoch alebo aj neskôr.

To, že je všetko na dobrej ceste, spoznáte vo chvíli, keď sa dieťatko dokáže zastaviť, dobehnúť na nočník a vedome vykonať potrebu. Nehody sú v začiatkoch úplne normálne. Pokiaľ však aj zhruba po dvoch týždňoch dieťa vykonáva potrebu nevedomky a všimne si to, až keď je po všetkom, možno je ešte nielen psychicky nepripravené, ale nemusí mať ani dostatočne vyvinutý zvierač. V tom prípade sa vráťte k plienkam, vyčkajte niekoľko týždňov a až potom tomu dajte znova šancu.

Dôležité signály:

• Dieťa vie chodiť a dokáže obsedieť chvíľu na jednom mieste.
• Dieťa začína prejavovať záujem o nočník alebo toaletu, prípadne vás napodobňuje.
• Dieťa vám dokáže slovne alebo gestami naznačiť, že potrebuje ísť na toaletu.
• Dieťa vie, že sa práve vyprázdňuje (napr. prestane sa hrať, zmení výraz tváre).
• Dieťa dokáže zostať suché aspoň dve hodiny počas dňa.

Správny postup pri učení na nočník

1. Výber vhodného momentu: Ak ste z vyššie uvedených signálov usúdili, že je čas začať, vyberte ešte vhodný moment vzhľadom na životné tempo vašej rodiny. Začnite v pokojnom období, keď vás nečaká cestovanie alebo dôležité návštevy. Skrátka, aby ste boli v pohode aj doma. Jednoduchšie je začínať v letných mesiacoch, pretože ak sa vonku stane nehoda, nebudete potrebovať tak veľa vrstiev oblečenia na prezlečenie.

2. Vysvetlenie procesu: Adekvátne tomu, čo je vaše dieťa schopné pochopiť, mu opíšte, čo ho čaká. Aby vedelo, že odteraz už nebude mať plienku, že bude chodiť na nočník a ako to bude prebiehať. Deti rady napodobňujú dospelých, preto im dovoľte ísť s vami na toaletu.

3. Pozorovanie a reakcia: Dieťa vás bude potrebovať! Pozorujte jeho správanie a časom si všimnete signály, podľa ktorých spoznáte, že mu treba ísť na nočník. V tej chvíli sa ponáhľajte. Nebojte sa, postupne pri tom budete potrebovať menej a menej času. Je takisto lepšie sa dieťaťa na jeho potrebu neustále nevypytovať. Mohli by ste ho dostať do stresu a to procesu učenia nijako nepomáha.

4. Konzistentnosť: Hneď ako začnete s tréningom a vypozorujete, že dieťa je už pripravené, nevracajte plienku späť. Ak dieťaťu dáte plienku len výnimočne, môže byť potom zmätené a učenie sa spomalí. Zo začiatku mu však nechávajte plienky na spanie.

5. Pozitívny prístup: V žiadnom prípade dieťa nikdy netrestajte, ak sa mu nepodarí dobehnúť na nočník včas. Všetko sa ešte len učí a potrebuje si vybudovať k celej veci pozitívny postoj, čo sa nestane, ak budete konať negatívne. Môžete mu v pokoji vysvetliť, čo sa nepodarilo a na čo si nabudúce dáte spoločne pozor. Snažte sa dieťa predovšetkým podporovať a byť na tejto ceste jeho parťákom či parťáčkou, nie strašiakom.

6. Praktické rady: Deti majú toľko vnemov na premýšľanie! Pri tom sa ľahko zabudne na nejaký nočník. Aj to býva dôvodom nehôd, a to najmä mimo domova, kde je ešte viac neznámych podnetov. Vybavte sa dostatočným množstvom náhradného oblečenia (vrátane topánok), vezmite igelitové vrecko na prípadné zašpinené spodné a vrchné oblečenie. Vyložte kočík alebo autosedačku nepremokavou podložkou. A pokojne zabaľte na vychádzku pod kočík nočník.

7. Hra a zábava: Učenie na nočník by malo byť hrou, nie povinnosťou. Deti sa cítia bezpečne, keď vedia, čo ich čaká. Aby bolo sedenie na nočníku príjemné, môžete ho dieťaťu spríjemniť príjemnou aktivitou. Sedenie býva krátke, nie viac než 2-minútové. V tejto fáze sa s dieťatkom dohodneme, že plienky už nemusíme dávať. Dieťa potrebuje nájsť prepojenie medzi nutkaním a zadržaním a to pochopí len skrz „nehodu“.

Čo robiť pri nehodách a časté chyby

Najčastejšou chybou je nátlak. Ak dieťa cíti, že ho do niečoho nútite, môže sa ešte viac uzavrieť.

Dôležité: Nezameriavajte sa na „nehody“. Ak hľadáte hravý spôsob, ako dieťa podporiť, odporúčame knihu Ako sa diviačik rozlúčil s plienkou.

Malé odmeny, pochvala či úsmev dokážu viac než kritika. Pamätajte, že každé dieťa sa skôr či neskôr naučí chodiť na nočník, len potrebuje istý čas.

Najčastejšia chyba rodičov pri odplienkovaní: Plienky striedavo dávajú a nedávajú. Dieťatko potrebu zadrží a čaká, kým dostane plienku a tam to pustí. Toto ich nastavenie dieťa vycíti a ani za svet nepustí do gatí. Keď sa mu to stane, prežíva to úzkostlivo.

Zlozvyky detí ako odmietanie nočníka inde ako doma, veľká potreba len do plienky, prípadne schovávanie sa s nočníkom prichádzajú spolu s nevhodnou taktikou odúčania od plienok.

Pravé odplienkovanie nie je odchytávanie moču a stolice, ale schopnosť dieťatka postrehnúť moment nutkania a vypýtať sa na nočník. Na to, aby bolo dieťatko motivované urobiť potrebu do nočníka, malo by cítiť chvíľu mokro na vlastnom tele.

Praktické tipy pre rodičov

1. Výber nočníka: Skvelé je, ak si dieťa môže nočník samo vybrať.

2. Oblečenie: Dieťa by malo mať oblečenie, ktoré si ľahko vyzlečie samo. Tepláky na gumičku alebo šaty sú ideálne.

3. Nočník ako symbol istoty: Pre niektoré deti je plienka symbol istoty.

4. Postup s budíkom alebo hudbou: Začnite technikou učenia „naslepo“ s budíkom alebo hudbou z telefónu. Dieťatko si sadne na nočník oblečené a čaká krátky čas (1 min.) na dohodnutú melódiu. Potom trénujeme sedenie bez nohavíc a nakoniec naholo. Sedenie býva krátke, nie viac než 2-minútové.

5. Plienky len na spanie: Plienky sa dávajú len na spanie, ideálne len na nočné spanie. Obedný spánok nie je taký dlhý, aby sa dieťa počas neho pocikalo, vo väčšine prípadov dieťa ciká tesne po zobudení, ako sa postaví na nôžky.

6. Dôležitá reakcia rodiča: Dôležitá je aj reakcia rodiča na pocikanie. Treba len pokojne opísať, čo vidíme a ponúknuť možnosť ísť nabudúce na nočník.

7. Kontrolované močenie: Medzi 1. a 2. rokom života dieťa dosahuje vôľou kontrolované močenie najprv počas dňa a neskôr aj počas spánku. Nemenej dôležitý je aj fakt, že chôdza už nie je preň nová a vzrušujúca, ale dokáže chvíľu obsedieť.

8. Letné obdobie pre nácvik: Letné obdobie je praktické na nácvik z dôvodu tepla, ale nie je prekážkou ani ktorékoľvek iné obdobie v roku. Keď sa dieťatko vyciká do pančušiek alebo legín, má pocítiť mierne nepríjemný pocit chladu.

9. Citový vzťah k plienke: Deti si vedia vytvoriť k plienke aj citový vzťah. Najmä deti staršie pred 3. rokom. Keď vezmeme do úvahy nejaký situačný stres ako dôvod oddialenia nácviku na nočník, ešte stále to neurobí taký veľký sklz, aby sme k nácviku pristúpili až pred 3. rokom.

10. Podmienka pre materskú školu: Podmienkou pre prijatie dieťaťa do materskej školy je práve to, že sa musí vypýtať na toaletu a nesmie mať plienky.

11. Prirodzená reakcia na stolicu: Rodičia robia často chybu, keď reagujú na akúkoľvek špinu výrazom „to je kako“. Takže to skutočné “kako“ treba brať prirodzene, nevyjadrovať zhnusenie, ale jemne prejaviť potešenie, že sa dieťatko vykakalo.

tags: #navod #na #prezitie #pre #bejby #ako