Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktoré upravuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu alebo rieši spornú otázku týkajúcu sa jeho výchovy, ak je takýto zásah okamžite potrebný. V minulosti bolo toto rozhodnutie známe ako predbežné opatrenie. Naliehavá a neodkladná potreba predstavuje kľúčovú zákonnú podmienku na vydanie neodkladného opatrenia, čo vyplýva už zo samotného názvu tohto typu súdneho rozhodnutia.
Súd môže takýto postup zvoliť len v prípade, keď je potrebné okamžite rozhodnúť o zásadnej otázke. Hoci každý starostlivý rodič, ktorý sa obracia na súd, očakáva rýchle riešenie problémov svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek oprávnený, sám osebe nestačí na vydanie neodkladného opatrenia. Súd musí mať jasné a preukázané objektívne dôvody, ktoré tento krok skutočne odôvodňujú. Nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov musí byť vždy prítomná.
Ide predovšetkým o situácie, keď je potrebné zasiahnuť ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, teda v prípadoch, ktoré neznesú odklad. Účinky neodkladného opatrenia zvyčajne nastávajú okamihom doručenia, čo znamená, že rozhodnutie je vykonateľné a záväzné pre účastníkov konania, bez ohľadu na to, či sa odvolajú, alebo nie. Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá nastáva až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladného opatrenia neviaže na právoplatnosť, ako je to pri rozsudku, ale nastáva skôr.
Neodkladné opatrenie je mimoriadnym právnym nástrojom, ktorý by sa mal využívať len v odôvodnených prípadoch, aby nedošlo k jeho zneužitiu. O vydanie neodkladného opatrenia je možné požiadať v záležitostiach, ktoré patria do právomoci súdu pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti. Ak existujú opodstatnené dôvody podľa Vyhlášky č. 207/2016 Z. z.
Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a spravidla platí do momentu, kým súd nerozhodne vo veci samej. Tento proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých sa život dieťaťa významne prispôsobí dočasnej úprave. Táto úprava často svojím rozsahom blízko zodpovedá rozhodnutiu v konečnom rozsudku, napríklad v otázkach zverenia, styku alebo podstatných rozhodnutí.
Zrušenie neodkladného opatrenia, podobne ako zmena rozsudku, závisí od zmien v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov. Tieto situácie môžu byť rôznorodé a ich výpočet nie je možný ani vhodný. Súd však môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez podania návrhu.
Kedy je neodkladné opatrenie vhodné?
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť.
Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
Podľa 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.
Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.
Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
Typy neodkladných opatrení
Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
- a) zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
- b) výžive mal. dieťaťa,
- c) úprave styku rodiča s dieťaťom,
- d) o podstatnej veci starostlivosti mal.
Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom.
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.
Postup pri podávaní návrhu na neodkladné opatrenie
Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súde? Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.
Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia? Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
- Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Prílohy: a) rodný list mal. dieťaťa, b) prípadne iné listiny preukazujúce Vaše tvrdenia (napr. potvrdenia o návšteve lekára, škôlky, školy, správy zo sociálnych médií, fotografie...).
V prípade, že sa jedná o naliehavú situáciu, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo znamená, že rozhodnutie môže byť vydané pomerne rýchlo, často do siedmich dní od doručenia návrhu.
Ako naučiť deti o bezpečnosti v núdzových situáciách | Minútové video
Príklady z praxe a rady
V prípade, ak matka dieťaťa podala návrh na neodkladné opatrenie, je dôležité podať na súd písomné vyjadrenie k návrhu. V tomto vyjadrení je potrebné jasne a vecne popísať dôvody, prečo syn odmieta kontakt s otcom, a doložiť, že mu v styku nebránite. Je vhodné uviesť konkrétne situácie, kedy otec nedodržal dohodnutý režim resp. sľuby a ak je to možné, priložiť dôkazy (napr. správy, svedectvá, prípadne vyjadrenie psychológa alebo školského poradcu). Je vhodné požiadať aj o vypočutie syna na súde, keďže vo veku 11 rokov už jeho názor musí byť zohľadnený podľa § 31 zákona o rodine.
Pri najmladšom dieťati, ak súd rozhodol o styku formou neodkladného opatrenia, je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené. Ak by ste mali za to, že styk v takomto rozsahu nie je v záujme dieťaťa (napr. z dôvodu dojčenia, zdravotného stavu), môžete podať návrh na zmenu alebo zrušenie neodkladného opatrenia a doložiť relevantné dôkazy (napr. potvrdenie pediatra, psychológa).
V každom prípade odporúčam komunikovať so súdom písomne - osobné podanie, prípadne doporučene poštou, jasne a vecne, a ak je to možné, využiť služby advokáta so zameraním na rodinné právo. Môžete tiež požiadať o mediáciu, ktorá môže pomôcť nájsť kompromisné riešenie.
V prípade, ak matka dieťaťa bez vedomia otca opustila spoločnú domácnosť a vyhýba sa povedať, kde sa nachádzajú, je potrebné podať súdu žiadosť o neodkladné zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. V takomto prípade je možné požiadať aj kuratelu o spoluprácu. Existuje aj možnosť neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 368 Civilného mimosporového poriadku, ktoré môže povoliť vstup do obydlia na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Ak dieťa odmieta styk s matkou, je dôležité, aby ste o tom informovali súd a kolízneho opatrovníka. Ak by ste matke úplne zabránili v styku bez rozhodnutia súdu, mohla by to matka vnímať ako marenie styku a obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku alebo podať návrh na výkon rozhodnutia. Komunikujte s kolíznym opatrovníkom a informujte ho o aktuálnom postoji dieťaťa. Ak dieťa odmieta styk s matkou, zabezpečte, aby bol jeho názor riadne vypočutý.
V prípade, ak súd rozhodol neodkladným opatrením, že dieťa má byť zverené Vám, znamená to, že ste oprávnená rozhodovať o jeho bežných záležitostiach, vrátane miesta pobytu, školy a podobne. Neodkladné opatrenie však spravidla nerieši otázku styku dieťaťa s matkou, pokiaľ to nie je výslovne uvedené v rozhodnutí.
Príklad z praxe: Matka poberá prídavky na dieťa už dva a pol roka, pritom dieťa má už 7 rokov. Starý rodič podal neodkladné opatrenie a súd mu vyhovel, keďže matka sa o neho nestarala, vydala sa a má ďalšie dieťa. Kolízna opatrovníčka dieťaťa vypočula a napísala, že matku odmieta. Doma sú časté hádky, dieťa nechce byť s mamou, chce bývať so starými rodičmi.
Dôležité upozornenie: Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vždy je najlepšie konzultovať svoju konkrétnu situáciu s advokátom.