Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Túto povinnosť môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov.
V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Napríklad, ak dieťa ukončilo vysokoškolské štúdium 30. júna, vyživovacia povinnosť zanikla 30. júna a platba výživného za mesiac jún bola poslednou vymáhateľnou platbou.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická tzv. schopnosť samostatne sa živiť.
Kedy dieťa dosiahne schopnosť samostatne sa živiť?
Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pre naplnenie tejto skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom bude trvať s ohľadom na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, napríklad štúdium dennou formou na vysokej škole. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti právny význam.
Aplikácia prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov. Umožňuje obnovu vyživovacej povinnosti, ak sa napríklad dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, prípadne ak nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení štúdia na strednej škole. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je situácia jednoznačnejšia, keď dieťa získa pravidelný príjem zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne.
Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude pre súdnu prax náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Súčasne je potrebné brať zreteľ na záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje uplatnenie.
Napríklad, ak dieťa ukončilo vysokoškolské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikla. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, už mu nemusia platiť výživné. Toto však nie je pravda a veková hranica nie je rozhodujúca.
Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov, ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme.
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, napr. z dôvodu dlhodobého odlúčenia, tak povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Školy nie vždy takéto informácie poskytujú, pokiaľ je dieťa plnoleté. Zostáva teda jediná možnosť, a to pokúsiť sa zistiť potrebné informácie od dieťaťa.
Odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby Vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Vzniká logická otázka, či dieťa je povinné rodičovi na takúto výzvu odpovedať. Podľa nášho názoru táto povinnosť vyplýva z §43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, tak táto písomná výzva má aj význam vo vzťahu k náhrade trov konania na súde. Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, tak súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada.
Postup pri zrušení vyživovacej povinnosti
Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. V prvom rade je nevyhnutné určiť, kedy rozsudok, ktorý ukladá povinnosť platiť výživné, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Premlčacia doba začína plynúť práve od vykonateľnosti rozsudku, nie od dátumu jeho vydania.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Postup pri zrušení vyživovacej povinnosti je nasledovný:
- Pokus o dohodu: Najprv sa pokúste dohodnúť s dieťaťom na písomnom zrušení vyživovacej povinnosti.
- Písomná výzva: Ak dohoda nie je možná, písomne vyzvite dieťa na predloženie potvrdenia o návšteve školy.
- Podanie návrhu na súd: Ak dieťa nepredloží požadované potvrdenie alebo ak máte iné dôkazy o jeho schopnosti samostatne sa živiť, podajte návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko. V návrhu je potrebné uviesť:
- Osobné údaje navrhovateľa a odporcu (dieťaťa).
- Čoho sa domáhate (zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške).
- Dôvody, pre ktoré sa domnievate, že dieťa je schopné samostatne sa živiť.
- Prílohy (napr. rodný list dieťaťa, právoplatné rozhodnutie o určení výživného, prípadne iné dôkazy).
Premlčacia lehota a vymáhanie dlžného výživného
Otázka premlčacej doby výživného na dieťa je komplexná a často nejasná. Premlčacia doba začína plynúť od vykonateľnosti rozsudku.
- Dlžné výživné z minulosti: Ak bola v rozsudku uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné z minulosti, premlčacia doba je desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
- Mesačné platby výživného do budúcna: Ak bola uložená povinnosť platiť mesačné platby výživného do budúcna, každá platba sa premlčuje samostatne v trojročnej premlčacej dobe.
V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.
Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.
Ak povinný rodič neplatí výživné, odporúča sa postupovať nasledovne:
- Overte si, či existuje právoplatné rozhodnutie súdu alebo schválená dohoda o výživnom.
- Ak áno, a povinný rodič neplní svoju povinnosť, môžete podať návrh na exekúciu.
- Exekúciu výživného môžete iniciovať podaním návrhu na príslušný okresný súd alebo priamo cez súdneho exekútora.
- Okrem exekúcie môžete požiadať aj o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ak sú splnené podmienky podľa zákona o náhradnom výživnom.
- V prípade, že povinný rodič dlhodobo neplatí výživné, môže ísť aj o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Trestného zákona.
Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára.
Čo sa nezapočítava do plnenia vyživovacej povinnosti?
Kupovanie rôznych darov nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti. Doporučujeme preto v uvedenej veci poslať Vášmu bývalému manželovi výzvu k úhrade a ak táto zostane bez povšimnutia, podať návrh na súdny výkon rozhodnutia a súčasne vo veci dať trestné oznámenie.
Návod jak vyplnit Zdvořilé upozornění, Instruktážní video
Dôležité upozornenie: V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.