Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.
Zákon o rodine (ZR) stanovuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom „je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“ Každý z rodičov sa podieľa na vyživovacej povinnosti „podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 ZR).“ Zároveň platí, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 3 ZR).“
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Základným predpokladom na podanie návrhu na súd na určenie vyživovacej povinnosti (§ 65 ods. 1 ZR) je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Upozorňujeme, že popri konaní o výživné súd s najväčšou pravdepodobnosťou otvorí aj konanie o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. V rozhodnutí tak určí nielen výšku výživného (ktoré možno v prípade maloletého požadovať aj spätne), ale aj rodiča, ktorému bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 2 ZR platí, že „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ Ďalšími východiskami súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 ZR).
Na okraj uvádzame, že ak výživné ešte nebolo určené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov schválenou súdom a otec dieťaťa platil výživné takpovediac „dobrovoľne“, nemožno žiadať súd, aby prikázal zvýšiť výživné. Zvýšenie či zníženie výživného je možné len vtedy, ak už bola určená pevná suma výživného. Navyše, v takom prípade je vždy nevyhnutné preukázať, že nastala taká zmena pomerov (z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej sumy výživného), ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného (§ 78 ods. 1 ZR).
Kedy je možné žiadať o zvýšenie výživného?
Podľa § 78 ods. 1 ZR „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“ Ak došlo k zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Podľa § 78 ods. 2 ZR sa pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov, vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napr. inflácia). Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť.
V zmysle judikatúry (rozhodnutie č. 27/1974) „Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané.“
K zmene pomerov môže dôjsť napríklad v týchto prípadoch:
- Dieťa začalo navštevovať vyšší stupeň školskej dochádzky (napr. základná škola vs. gymnázium, stredná škola vs. vysoká škola).
- Zvýšili sa odôvodnené potreby dieťaťa (napr. zdravotné problémy, potreba špecifických liekov, drahšie krúžky).
- Zvýšili sa životné náklady v dôsledku inflácie.
- Zmenili sa majetkové pomery jedného z rodičov (napr. zvýšenie príjmu, získanie nového zamestnania, dedičstvo).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd zisťuje skutočné majetkové pomery rodiča, nie len tie, ktoré rodič sám prizná. Ak existujú dôkazy, že má iné príjmy (napr. pracuje „na čierno“, spláca úver, platí výdavky, ktoré by z dávok nemohol zvládnuť), je potrebné na to upozorniť súd.
Súd môže prihliadnuť aj na tzv. nepriame dôkazy - napríklad, že rodič spláca úver, platí výdavky, ktoré by z dávok nezvládol, a teda jeho reálne príjmy môžu byť vyššie, než oficiálne priznáva. Odporúčam poukázať na to, že evidencia na ÚP je zrejme len účelová, keďže sa rodič detí nechce zamestnať len z dôvodov, aby mu bolo schválené minimálne výživné.
Ako podať návrh na zvýšenie výživného?
Ak vo Vašom prípade existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu zvýšenia výživného, je Vašim zákonným oprávnením podať návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd. V zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) „Konanie sa začína na návrh.“
Návrh na zvýšenie výživného má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať:
- Meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov.
- Údaj o štátnom občianstve.
- Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.
- Označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva.
- Musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Všeobecnými náležitosťami návrhu sú v zmysle § 42 ods. 3 OSP „Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.“
Každý konkrétny návrh musí uvedené náležitosti jednoznačne konkretizovať, musí obsahovať náležitosti, ktoré vyžadujú osobitné zákony (napr. ZR ustanovuje spôsob preukazovania príjmov rodičov a pod.) a musí tvrdenia uvedené v návrhu podkladať právne relevantnými dôkazmi (napr. doklad o úhrade liekov nevyhnutných pre dieťa, doklad o úhrade školného a pod.).
Dôležité informácie pre návrh:
- Kontakt (elektronická pošta, telefonický kontakt).
- Vzťahy medzi účastníkmi (napr. rozvod).
- Príjmy oprávnenej a povinnej osoby.
- Označenie zamestnávateľa, priemerný mesačný príjem.
- Majetkové pomery oprávnenej osoby maloletého dieťaťa a ich zmena oproti stavu v čase predchádzajúceho určenia výživného.
- Zmena v majetkových pomeroch povinnej osoby oproti predchádzajúcemu stavu.
- Stav plnenia vyživovacej povinnosti, ako sa plní podľa súdneho rozhodnutia, či sa plní pravidelne.
Návrh v 3 vyhotoveniach je potrebné zaslať doporučene, prípadne ho môžete aj osobne doručiť do podateľne súdu. Príslušným v zmysle ust. § 104 ods. 1 OSP je súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Za podanie návrhu na zvýšenie výživného sa neplatí žiadny súdny poplatok, nakoľko toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené.
Príklady a rady z praxe
V prípade, že chcete podať návrh na zvýšenie výživného, ale momentálne nepoznáte adresu bývalého partnera, nie ste povinná v návrhu uviesť presný údaj o pobyte odporcu. Postačuje, ak osobu dostatočne identifikujete. Vzhľadom na to, ak uvediete jeho meno a priezvisko, dátum jeho narodenia a adresu jeho zamestnávateľa, resp. sídlo, malo by to postačovať.
V prípade, že máte podozrenie, že otec pracuje neoficiálne, môžete to uviesť na súde, aj keď nemáte priamy dôkaz. Súd môže vyzvať otca, aby preukázal svoje príjmy a majetkové pomery. Ak by ste mali svedkov alebo iné dôkazy (napr. fotografie, komunikáciu, svedectvá známych), treba to na pojednávaní uviesť a predložiť prípadne doklady.
Ak sa blíži súdne pojednávanie o zvýšení výživného a máte podozrenie, že bývalý partner neuvádza pravdivé údaje o svojom príjme a o príjme svojej súčasnej manželky, je dôležité, aby ste jasne a konkrétne uviedli svoje podozrenia na súde. Ak viete, v ktorom štáte EÚ obaja pracujú, oznámte to súdu, prípadne aj Sociálnej poisťovni. Súd môže na základe Vašej žiadosti vyžiadať informácie o príjme priamo od zamestnávateľa alebo príslušných úradov v danom štáte prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci.
Náhradné výživné
Výživné, ktoré vypláca úrad práce, je tzv. náhradné výživné. Ide o dávku, ktorú štát poskytuje v prípade, ak povinný rodič neplatí výživné určené súdom alebo schválené súdnym zmierom a vo veci je podaný návrh na vykonanie exekúcie. Výška náhradného výživného je podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom limitovaná - štát vypláca maximálne sumu, ktorá je určená rozhodnutím súdu, avšak najviac do výšky zákonom stanoveného limitu.
Ak poberáte náhradné výživné, neznamená to, že nemôžete podať návrh na zvýšenie výživného. Samotné vyplácanie náhradného výživného úradom práce nie je prekážkou podania návrhu na zvýšenie výživného. Rizikom je, že ak súd neuzná zmenu pomerov za dostatočnú, návrh na zvýšenie výživného zamietne.
Požiadajte štát, aby stiahol žalobu o výživné na dieťa proti vám #výživnénadeť
V súlade s § 75 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje skutočné majetkové pomery rodiča, nie len tie, ktoré rodič sám prizná. Ak nemáte dôkaz, ale máte aspoň indície (napr. viete názov zamestnávateľa, miesto výkonu práce, alebo ste videli pracovnú zmluvu, výplatnú pásku, prípadne viete, že partner žije na vyššej úrovni, než tvrdí), uveďte tieto skutočnosti v podaní alebo priamo na pojednávaní a žiadajte preukázanie výdavkov konkrétnymi pokladničnými dokladmi prípadne zmluvou /bývanie/. Súd môže zohľadniť aj životnú úroveň rodiča, ktorá je zjavne v rozpore s jeho tvrdeniami o príjme.
Ak máte podozrenie na nepravdivé údaje, upozornite na to súd a žiadajte preverenie. Pripravte si všetky informácie, ktoré o príjmoch a zamestnaní bývalého partnera a jeho manželky máte. Na pojednávaní žiadajte, aby súd vyzval bývalého partnera na predloženie dokladov o príjme (výplatné pásky, daňové priznania, potvrdenia od zamestnávateľa). Navrhnite, aby súd požiadal o súčinnosť príslušné orgány v štáte, kde pracujú, ak partner odmieta spolupracovať.