Odstupné a odchodné predstavujú finančné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom pri skončení pracovného pomeru. Hoci obe plnenia súvisia s ukončením pracovného vzťahu, ich nárok, výška a účel sa líšia.
Odstupné
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z ustanovených dôvodov. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné môže mať zamestnanec vyplatené v priebehu svojej zamestnaneckej činnosti aj viackrát od rôznych zamestnávateľov. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patria:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti na iné miesto.
- Zamestnanec sa stal nadbytočným v dôsledku organizačnej zmeny alebo zmeny štruktúry zamestnancov.
- Zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, čo musí byť preukázané lekárskym posudkom.
Pri daní výpovede musí zamestnávateľ dodržať ustanovenia § 61 Zákonníka práce, t. ak je výpoveď daná z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je výpovedná doba zamestnanca podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce dva mesiace, ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, tri mesiace, ak pracovný pomer trval aspoň jeden rok, ale menej ako päť rokov, štyri mesiace, ak pracovný pomer trval aspoň päť rokov, ale menej ako desať rokov, a päť mesiacov, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov. Ak je zamestnancovi daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, na skončení pracovného pomeru dohodnúť. V takom prípade sa pracovný pomer skončí dohodnutým dňom. Dohoda musí byť uzatvorená písomne. V dohode o skončení pracovného pomeru musí byť v súlade s § 60 ods. 2 Zákonníka práce uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec vyžaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až písm. c) Zákonníka práce.
Výpočet výšky odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce v § 76 ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou, pričom v obidvoch prípadoch ide o skončenie pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až písm. c) Zákonníka práce. Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerneho mesačného zárobku. Pri skončení pracovného pomeru dohodou z týchto dôvodov patrí zamestnancovi odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerneho mesačného zárobku. V prípade, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerneho mesačného zárobku, ak ide o výpoveď, a najmenej päťnásobku jeho priemerneho mesačného zárobku, ak ide o dohodu.
Odchodné
Odchodné je plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Na odchodné má zamestnanec nárok len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
- Zamestnanec poberá predčasný starobný dôchodok.
Požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku je potrebné pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak.
Spoločné charakteristiky a rozdiely
Ich spoločnou charakteristikou je, že sa poskytujú pri skončení pracovného pomeru. S ohľadom na § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa odstupné a odchodné nepovažujú za mzdu. Zákonný nárok na odstupné a odchodné vzniká podľa Zákonníka práce len zamestnancom pracujúcim na základe pracovnej zmluvy a nie na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Podľa Zákonníka práce, nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
V prípade, že zamestnanec počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa, zamestnávateľ má v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej lehoty, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ si môže toto právo uplatniť aj v prípade plynutia výpovednej doby so súčasným nárokom na odstupné.
tags: #navrh #odstupenie #na #dieta